Napriek tomuto všetkému to nie je len sranda. Samozrejme nemôžem to všetko v plnom rozsahu hodnotiť a opisovať. Nie som ani MC, ani DJ a ani producent. Čo však veľmi dobre vidím a na čom sa, rovnako ako aj vy fanúšikovia, podieľam, a je to zároveň jedno z negatív toho byť verejne známy, je drobnohľad.

Ľudia o vás vedia takmer všetko. Všetko čo spravíte rozoberajú, kritizujú, vychytávajú si chybičky. Tí viacej zadubení len bezhlavo nadávajú, majú z vás komplex a nech sa kvalitatívne akokoľvek posúvate vpred, stále ste stroskotanec. Pre hudobníkov patová situácia. Neostáva len sa s tým zmieriť.

Tento drobnohľad sa však stupňuje ak sa hudobník pokúša o znemu. Môže to byť úlet, naskočenie na módnu vlnu, čokoľvek. Jedna zmena sa však v kariére, nebojím sa povedať že každého hudobníka musí stať. Ak je hudobník talentovaný, rastie a cíti, že naozaj je hudba jeho život, príde zlom. Tým zlomom je (obstojne sa) živiť hudbou. Isté ústupky, aj keď si to väčšina hudobníkov nikdy neprizná, jednoducho musia spraviť.

Táto zmena je často veľmi kritická. Hudobník totiž reálne môže spraviť len malý ústupok alebo vedome malú chybu, ktorá má z dlhodobého hľadiska pozitívny účinok, no fanúšikovia, či kritika, už rozprávajú o prevracaní kabátov, skurvení sa, poľavení na kvalite atď. Ak je kritika konštruktívna, nejde o prvoplánové emóciami bezhlavo nabité nadávanie, nikto sa nemôže čudovať. Najmä v prípade slovenských raperov. Komunikácia býva často dosť zložitá. "Spravil som to tak, lebo som chcel a mám piči ktosi, čo myslí. Mohla by znieť univerzálna odpoveď.

Časť fanúšikov teda zdvihne kotvy a zaujíma sa o niekoho iného. Iní zostanú, zabudnú, prehliadajú. A v podstate sa to celé tak nejak stále dookola recykluje.

Často je to však všetko postavené na celkom rozumných dôvodoch, ktoré sa občas dozvie redaktor, no fanúšik už nie (nie preto, že by redaktor úmyselne niečo zatajoval). Nebudem si verejne nikoho zastávať a pri písaní tohto blogu ani nevychádzam z konkrétnej situácie. Nahromadilo sa toho viac.

Existujú aj iné dôvody na zmenu. A tie ani nemusia prísť vedome. Aj hudobníci sú ľudia a všetci ľudia sa počas života menia. Rovnako ako vy. Príklad za všetky: Tesne pred pubertou a počas nej som bol bezhlavo zarytý fanušik rapu. Všetko, čo bolo v rádiu, TV, časopisoch bol kalku manažérov, ktorý som neznášal, odsudzoval a hlavne nepočúval. Samozrejme som z tejto tvrdohlavosti vyrástol a teraz keď sa obzriem späť sa s chuti zasmejem. Počúvam už všetko, snažím sa neškatuľkovať. Vážnu hudbu, sem-tam nejakú gitarovku, latin či saxo house. Proste všetko. Preto aj dokážem pochopiť, keď si raper uletí na nejakej housovej hudbe. nesmie to však vyznie't prvoplánovo a lacno. Samozrejme nemusí sa to páčiť každému, no ide o osobnú voľbu. Presne takú akú robíte aj vy.

Čo som s tým celým chcel vôbec povedať?! Nebudme prehnanými katmi a skúsme trochu viac hľadať súvislosti. Nesmieme byť vyložene hippies, ale trochu tolerancie by nezaškodilo. A vy rapperi? Nebráňte sa vysvetľovať niektoré vaše kroky a najmä neotáľajte s reakciami. Keď sa rozhodnete k niečomu vyjadriť po troch, štyroch, piatich dňoch už to aj tak nikoho nezaujíma.