Teda nie primárne. Skôr by som sa zameral a zhrnul veci, ktoré mi tento rok pribudli do zbierky, či už som si ich kúpil alebo dostal do daru, či ako promo kusy od labelov a samotných artists. Podstatné je vedieť, že väčšinu dosiek, ktoré majú pre mňa akú takú hodnotu si obstarávam sám, a to sú predovšetkým staršie nosiče.

Nikdy som nepatril medzi ludí, čo si vychytávajú kedy čo vyleze, aby som hneď utekal do obchodu a vyblval za to nenormálne peniaze, aj keď pravidlo to nie je. Skôr sa zameriavam na veci, čo ma oslovia momentálnou náladou, absenciou v mojej polici, cenou, či len tým, čo mám práve v notebooku, resp. v playliste. Tak sa napríklad stalo, že pri pohlade do stojana zisťujem, že mám štyri albumy Ushera, aj keď nepatrím zrovna medzi jeho najväčších fanúšikov.

Ak dobre počítam, tento rok som do môjho katalógu zaradil 75 releasov, vrátane CDčiek, vinylov, DVD, Blu-Ray, Xbox hier a jednej knihy. O knihe od 50 Centa by som v nasledujúcich dňoch rád napísal samostatný blog, čiže tej sa venovať nebudem a hry, resp. filmy tiež nepovažujem pre zameranie Hip-Hop.sk za extra dôležité. Pozrel by som sa teda na hudbu. Slovenskú, českú, či ino-európsku, ale samozrejme aj tú z kolísky hip-hopu, USA.

Omarion a jeho album 21 s produkciami od Pharrella alebo Timbalanda, Raheem DeVaughn a jeho na cenu Grammy nominovaný The Love & War MasterPeace alebo král D´Angelo so 17 ročnou klasikou Brown Sugar. To sú niektoré tituly spomedzi mužských R&B a neo soulových dosiek, za ktoré som rád. Nesmiem však zabúdať ani na dvoj-elpečko Cee-Lo Green and His Perfect Imperfections, debut tohto dnes už aj na Slovensku relatívne známeho a hrávaného umelca.

Medzi speváčkami si cením singel Get Your Clothes Off od Nina Sky. Aj keď nepatrí medzi umelecké skvosty, z času na čas sa takýto vinyl hodí, najmä pri letných grilovačkách s partiou. Z rovnakého dôvodu som kúpil aj podstatne kvalitnejší singel Maneater od Nelly Furtado. Z úplne iných dôvodov som zo Champs Elysees dotrepal Worldwide Underground, teda Erykah Badu, voňavučký vinyl od Motown.

Rap. To podstatné. Žáner, pri ktorom sa proste nedá zostarnúť. Skvelým dôkazom sú pre mňa Commonove albumy Like Water for Chocolate a Be, ktoré som si zaradil medzi jeho ostatné releasy. Konečne. Pribudol mi aj RZA a jeho tretie sólo Birth of a Prince z roku 2003, obsahujúce viacero ďalších členov Wu-Tang Clan a zašiel som aj ďalej do minulosti a výberovkou Collections od legendárnej dvojky DJ Jazzy Jeff a The Fresh Prince som si pripomenul detské časy. Ostatne, Will Smith patrí aj medzi mojich oblúbených hercov a dva jeho filmy som si práve preto nakázal pod stromček.

Z domácej tvorby som si doplnil diskografiu Prago Union, kde mi chýbal už len skvelý počin Dezorient Express, rovnako u AMO s Positive a vedla Utečenca som si zaradil aj Deckov druhý album, vynikajúceho Kronikára, ktorý je u mňa jedným z TOP albumov roka. A keďže tých velkých dosiek tento rok vyšlo u nás viac, spomeniem aspoň Label od Ty Nikdy s originálnym obalom alebo Paulieho Garanda a jeho inteligentný release V hlavní roli.

Zvláštnou kapitolou je samozrejme európsky rap, v ktorom by som sa mal do nového roka značne polepšiť. Nebyť nášho redaktora Jara, ktorý mi priniesol nádielku z Balkánu, moc by som nemal čím pochváliť. Azda tak Busta Flexovým eponymným debutom z roku 1998 alebo ďalším francúzskym CD Fondations od skupiny Triptik. Ale aby som vrátil k Balkánu, Šef Sale a jeho dve dosky Prvi Udar a minuloročná Ritam Mog Grada, ale i ďalšie mi spravili velkú radosť. Ešte raz vďaka.

Som rád, že som tento rok prikúpil aj Damiana Marleyho a to rovno dva sólo albumy, Halfway Tree a Welcome To Jamrock. Debutovú dosku Mr. Marley mi bohužial nedodali, kolabo album Distant Relatives s Nasom však áno. Rovnako som rád, že som zohnal debut od US3, Hand on the Torch, čo bola velmi príjemná náhoda, po ktorej som musel skočiť. Must have kategória. A keď spomínam príbuzné žánre, nech nezabudnem ani na mŕtvy reggaeton a teda Daddy Yankeeho singel Gangsta Zone so Snoop Doggom / Machete Reloaded s rovnako mŕtvym Paul Wallom.

Na záver by som spomenul niektoré releasy, ktoré som neuviedol, ale určite si zaslúžia moju (a možno i vašu) pozornosť. Skúste si ich zohnať, ak ich ešte nemáte v zbierke, neolutujete. Talib Kweli – The Beautiful Struggle, R. Kelly – R. in R&B Collection Vol. 1, R.A. The Rugged Man – Don´t Wanna Fuck Wit, Rohff – La Fierté des nôtres, Škabo – Muzika za demonstracije, DJ Fatte – Fatte No More alebo 300% Kick The Shit.

Tak tolko k téme najlepšie z roku 2012. Možno trochu netradične, ale osobne mi to je bližšie ako sa hrabať v tone hudby, často zlej a zbytočnej, čo vyšla tento rok. Ostatne, svoj názor na domácich favoritov som povedal, no myslím si, že sa z času na čas treba pozrieť aj dozadu, na hudbu, ktorá už nie je tak aktuálna no stále má čo povedať a ponúknuť. Najmä v dnešnej dobe, kedy sa všetci ponáhlame, máme stále menej času na kvalitu a spoliehame sa len na to, čo sa k nám dostane samé.