Kníhkupectvo ABC Knihy nám pred pár mesiacmi zaslalo dva kusy 50 Centovho knižného titulu Ihrisko. Dohoda medzi nami znela spraviť o jeden kus súťaž pre našich čitatelov, čo sme následne aj realizovali a druhý kus si máme prečítať a napísať naň recenziu. Pre infantilnosť knihy som sa rozhodol pre prijatelnejšiu cestu opisu tejto knihy, pre blog. Už len z toho dôvodu, že z neho nevyplynú žiadne číselné hodnotenia a pravidlá recenzie by ma nepustili do subjektívnejších pohladov. To len tak na poriadok, aby aj ovca bola sýta aj vlk celý.

Čiže si knihu predstavme. V prvom rade, Curtis James Jackson III už pred vydaním knihy Playground (po našom Ihrisko), napísal alebo spolupracoval na tvorbe viacerých kníh. Všetko sa to začalo ešte v roku 2005, kedy Fiddy publikoval prvý titul s názvom From Pieces to Weight: Once upon a Time in Southside Queens. Nasledovalo niekolko kníh a v roku 2011 vychádza na americkom trhu už na zaužívanej značke G-Unit Books kniha, ktorej sa venujeme.

Webová verzia denníka SME napísala o Ihrisku, že táto kniha nie je dobrá ani užitočná, no napísal ju 50 Cent. S týmto zhrnutím by som viac-menej súhlasil, no doplnil by som, že sčasti ju napísal 50 Cent. Spolupracoval na nej totiž s Laurou Moser, čo je spisovatelka a autorka niekolkých detských a puberťáckych diel, občas “uvádzaná” aj ako ghostwriterka, myslím knižná. A presne taká aj aj kniha Ihrisko. Pre deti.

Osobne mám už niekolko vela rokov po základnej škole a s prižmúrenými očami by som ako cielovka mohol povedať, že aj po strednej a tak sa velmi ale velmi ťažko môžem na knihu pozrieť očami detí a teenagerov. Na knihu sa ja môžem pozrieť len ako fanúšik rapu, človek čo má prehlad v tvorbe a živote jej autora a to veru nestačí. Som si itý, že 10-15 ročné decká vedia pri tejto knihe zabiť čas, no pre dospelého človeka je to zbytočnosť.

Kniha celá nevyšla z pera človeka, ktorý je písaný ako autor a je dosť možné že nenapísal, resp. nevymyslel ani polovicu príbehu, či ešte menej. A to je cítiť. Marketing to je pekný, ale nezdá sa mi, že by takýto príbeh vykúzlil 50 Cent, o to viac, ak si vezmeme do úvahy spôsob vyjadrovania, či niektoré postavy. To bola skôr úloha Laury Moser, Fiddy tak možno poskytol námet a prinajlepšom predhovor, ale to je vlastne úplne fuk. Podstatné je, že kniha značne trpí slovenským prekladom. Človek nemusí čítať original verziu, aby mu došlo, že preložiť hlavnú postavu Butterballa ako Masliaka, nie je dva krát pekné. Nevraviac zatial o ďalších veciach.

Butterball je 13 ročný chalan, hajzlík na škole, nechá sa nahovoriť na hlúposti, je drzý k mame, k jej priatelke (pravdepodobne aj partnerke, priamo sa to v knihe nepíše) a najviac a s oblubou sa v prvej polovičke románu obtiera o psychologičku Liz, ktorá ho má dať dokopy po tom, ako ublížil spolužiakovi. Jeho vyjadrovanie je však neuveritelne spisovné a slušné. Vie byť drzý, no tak neprirodzeným spôsobom, že som pri čítaní niektorých pasáži krútil hlavou viac jak pri pozeraní slovenského futbalu.

Odhliadnuc od jednoduchého príbehu s relatívne pozitívnym, aj keď otvoreným koncom, kniha najviac trpí, podobne ako mnohé zahraničné filmy, práve tým, že je preložená do slovenčiny. Aby sme sa rozumeli, na našom jazyku nie je nič zlé, je krásny, ale takéto veci si doslova pýtajú jazyk ulice. Oukej, beriem, že kniha je pre deti a mala by ich vzdelávať, lebo čítanie je vraj dôležité, ale dáky ten kompromis musí existovať. Ak nie je, potom sme nútení čítať výrazy ako “dengľavá ženská”, “smradľavý kancel” alebo “okydávať ma”. Nájdu sa tam aj väčšie šmaky, ale zabudol som si ich značiť a v 260-tich stranách sa mi teraz ťažko hladajú.

Podtitul Ihriska je Takmer pravdivý príbeh mladého bitkára, čo má odkazovať na prvky Fiftyho autobiografie. Ako to je, som do detailov nezisťoval, ale znie to minimálne pekne. Obal navyše obsahuje krátky životopis 50 Centa a kniha samotná aj zopár ilustrácií, ktoré vhodne prikreslujú samotný príbeh. Ocenil som najmä povestnú ponožku s baterkami alebo ukradnuté Nikes. Nie je na zahodenie ani konfrontovať predstavu Butterballových rodičov s ilustráciou v knihe.

Kniha je pekne napísaná. Má pútavý príbeh, vysvetluje mnohé problémy, zaujímavo opisuje niektoré situácie, ktoré sa môžu v mladom veku stať, pekne formuje myšlienky hlavnej postavy skrz psychlogičku Liz, až sa dostane k pozitívnemu odkazu a myšlienke, že násilím sa nič nevyrieši a jediné, čo násilie prinesie, je rešpekt u ludí, ktorí nie sú podstatní, a aj to iba dočasný. Pekná kniha. Keby som mal aspoň o 12 rokov menej…