Salif
Curriculum Vital
© 2009 Az
čas: 78:19

Keď som si prvý krát pustil Curriculum Vital, bolo to presne to, čo Salif sľuboval. No myslím že bol až príliš skromný a jednoducho mal povedať, že to bude parádny lyrický album s množstvom kvalitných skladieb. Tieto vlastnosti svedčia o vyzretosti Salifa a o vedomosti, čo sa komu páči. Na albume sa objavuje niekoľko tém, no všetky ich zastrešuje jedna najhlavnejšia a tou je Salifov život (už len podľa názvu sa dá zistiť, o čom približne ten album je). Salifové detstvo, nedokončené štúdium, život na ulici, peniaze, kamaráti, ženy, sídlisko, polícia a ďalšie veci súvisiace s ťažkým životom na predmestí svetovej metropoly. Ako som prvý krát počul Intro, ostal som úplne zarazený počúvajúc Salifovu prvú strofu . Salif od prvej minúty predvádza svoj vycibrený flow, tak ako ešte nikdy. Čo sa týka flowu, tak Salif a Mac Tyer patrili k mojim naj raperom. Dokonca som si myslel, že Salif už nemá čo na sebe vylepšiť, no aj napriek tomu sa mu to podarilo. Aj keď názvom ide o Intro, je to plnohodnotná štvorminútová skladba, ktorá prinúti poslucháča vypočuť si celý album. Melodicky výborná vec so super beatom a rovnako dobrými vokálmi.
Na tomto albume by som vyčlenil istú skupinu skladieb, ktoré sú spoločné nie len kvalitnými produkciami a lyrickým (miestami až melancholickým) Salifovým prejavom, ale hlavne pokojnou atmosférou, nostalgiou, spomienkami, skrytou radosťou a miestami aj smútkom. Sú to skladby ako La Disquette, Cursus scolaire, Eh l’ancien, Warriors, R.U.E. (Reflet d’un epoque).
Aby sme pochopili Salifov život, musíme sa vrátiť úplne na začiatok (znejú prvé slova v skladbe). Práve o tom je La Disquette. Ako sa to vlastne všetko v Salifovej štvrti začalo. Pre každého kto žil na predmestí veľkého mesta boli paneláková štvrť a ľudia v nej jeho najbližšou „rodinou“. Jednoducho štvrť bola všetko, čím sa mohli prezentovať a boli by schopní pre ňu aj zomrieť.
V rovnakom duchu a v rovnakej tematickej rovine sa nesie aj HLM Story (panelákový príbeh). Z trocha iného pohľadu zobrazený život v obrovských panelových stavbách v Pont de Sevres (92). O niečo energickejšia skladba s parádnym podmazom.

Une chose que tous les lascars savent quand on habite un quartier on le represente partout meme sur les murs de la gardav
(jedna vec, ktorú všetci lotri vedia, keď bývame vo štvrti, reprezentuje ju všade, rovnako aj na stenách vyšetrovacej väzby) (úryvok z La Disquette)

Ďalšou skladbou v tejto skupine je Cursus Scolaire (školský kurz). Salif sa spomienkami vracia do svojho detstva, aby si zaspomínal na školské časy. Nezáujem o školu, problémy s vyučujúcimi, sfalšované podpisy na ospravedlnenkách, nočná mora z výchovného poradcu. Po tom všetkom Salif ostal sám a bez diplomu, o ktorom tak veľmi jeho matka snívala. Akoby si Salif s odstupom času uvedomoval chyby, ktoré ho stáli nedokončenia školy a poprípade ďalšieho postupu niekam vyššie.

Scarface m’a dit “The world is yours“ comme un con je l’ai cru
(Scarface mi povedal “Svet je tvoj“, ako blbec som tomu veril)

Pas intéressé par les maths mais par le robe de Madam Tessier
(nezaujatý matematikou, ale šatami Pani Tessier(ovej))

V podobnom duchu ako Cursus scolaire sa nesú aj skladby Warriors, Eh l’ancien, a R.U.E. (reflet d’une époque). V skladbe Warriors Salif spomína na zážitky a príhody, ktoré zažil spoločne so svojimi najlepšími nerozlučiteľnými kamarátmi, s ktorými vyrastal. Táto skladba je venovaná práve im. Skvelé piano dotvára skutočne dojímavú atmosféru Salifovej výpovede. V Eh l’ancien sa vracia troška do histórie. Prostredníctvom mladého chalana rozpráva príbeh z prostredia ulice s množstvom problémov ako boli drogy, polícia, pouličný život vandala a nadobúdanie rešpektu. R.U.E. (réflet d’une époque) (ULICA (odraz jednej doby) je najdlhšia skladba na albume, v ktorej Salif „diktuje“ spomienky zo života na ulici úplne bez prestávky. Zameriava sa predovšetkým na množstvo detailov na ulici v čase niekoľkých rokov dozadu.

A cette époque les valeurs c’était rage et courage maintenant on trouve normal de serrer la main avec les poucaves
(vtedy boli hodnotami hnev a odvaha, dnes nám príde normálne podať bonzákovi ruku (pri pozdrave)

La rue c’est traitre, la rue c’est ton meilleur poto qui t’balance juste pour pouvoir payer ses dettes
(ulica je zradná, ulica je tvoj najlepší kamoš, ktorý ťa udá len preto, aby mohol zaplatiť svoje dlhy)

Eh l’ancien a R.U.E. mi prídu ako akási skrytá nadväznosť na Salifov album Tous ensemble (chacun pour soi). Hlavne hudobne a taktiež aj celkovou atmosférou. V skladbe J’hésite (jedna z prvých známych vecí z tohto albumu) rozpráva o svojom životnom váhaní, kedy sa nevedel rozhodnúť a taktiež kedy by vôbec neváhal. Jedna z najlepších produkcií na tomto albume.
Ďalšou zaujímavou skladbou je Stop. Parádny podmaz s výbornou témou a s ešte lepším Salifovým prevedením. Salif vysvetľuje, že za istých okolností je dobré povedať stop, pretože niekedy už môže byť neskoro.

Lorsque ce petit dealer t’a proposé de la came, je pense que t’aurais du lui dire Stop                        (keď ti tento malý díler ponúkne drogy, myslím, že by si mu mal povedať Stop)

Stopov číslo 10. na albume Curricilum vital je La routine (rutina) v spolupráci so speváčkou Laome. Salif vysvetľuje, čo je pre neho a jeho ľudí v živote už takpovediac rutinou. Pre niekoho sú to drogy, whisky, cola, párty, poker, a ešte mnoho ďalších rutinných vecí. Vcelku vydarená skladba a veľmi dobrou produkciou.
Autodidacte (samouk) nás prevedie Salifovým životom v čase, kedy začal nadobúdať vlastné skúsenosti bez akejkoľvek pomoci niekoho iného. Preto neostal nikomu nič dlžný a v riskantných situáciách sa naučil spoliehať predovšetkým sám na sebe. Neskôr pri ňom stáli najbližší, menovite Fofo, Timoko a Pombo, ktorým mohol v tom čase veriť. Výborná skladba s príjemným, pohodovým refrénom od speváčky menom Edwige.

J’ai grandi dans un ambiance tendu en tess,
J’ai demandé au bonheur de m’aider, il m’a rependu: J’te baise
(vyrastal som v meste v napätom prostredí
Požiadal som šťastie aby mi pomohlo, odpovedalo mi: J-bem ťa)

Personne, je ne dois rien a personne
Je n’ai confiance en personne, sauf en ma propre personne
(nikomu, nikomu nič nedĺžim
nikomu nedôverujem, akurát tak sám sebe)

Najzvláštnejšou skladbou na albume je bezpochyby Cash Converter. V skladbe sa to hemží obrovským množstvom argotických výrazov a taktiež aj hudobne je dosť odlišná od ostatných. Nečudujem sa toľkým jazykovým skomoleninám, keďže Cash Converter je práve o drogách, peniazoch a o ľuďoch, ktorý sú s týmito vecami úzko spätí (a práve tieto výrazy sú pre nich úplne bežné). Cash Converter je akási hymna všetkých dílerov.
Monte au charbon nezaostáva za Cash Converter a taktiež v nej môžeme nájsť množstvo slangových výrazov. No hudobne je úplne odlišná. Monte au charbon je jednou z najmelodickejších skladieb na albume (vďaka refrénu). Moderne znejúca produkcia sa skvelo hodí k Salifovmu rapu.

Dans la vie y a pas de problemes, y a que des putain d‘solutions
(v živote neexistujú problémy, ale len sk-rvené riešenia)

Ak by Salif v skladbe Blow rapoval hoci aj nejakým vymyslením jazykom, bolo by to úplne jedno lebo jeho flow v tejto skladbe je presne taký, ako som na začiatku spomínal – dravý, energický, jednoducho prvotriedny. To čo tento raper predvádza v Blow je neuveriteľné a hodné uznania. Mimochodom takto vyzerá egotrip v Salifovom podaní.

Je vois les MCs comme les filles de l’Est
(MCs vidím ako k-urvy z východu)

Arrete de m’parler d’flow, a côté du mien le tien parait faux
(prestaň mi rozprávať o flowe, popri mojom (flowe) ten tvoj vyzerá falošne)

Jedna z mála spoluprác na tomto albume je Elévation. Salif v spolupráci s r’n’b skupinou Trade Union vytvorili skvelú hudobnú dvojicu. Salif a Trade Union sa chopili stále aktuálnej témy, úpadku a opätovného zdvihnutia. Úpadok, či už morálny, citový, alebo finančný. Prostredníctvom tejto skladby dávajú všetkým nádej na pozdvihnutie a pokračovanie v živote. Skladba je venovaná všetkým tým, čo niekedy boli alebo sú v kritických životných situáciách.

A ceux qui ont connu la misere
A tout ceux qui l’ont vecu
(tým, čo poznali biedu
všetkým tým čo v nej žili)

A tout les peres, a toutes les soeurs, a toutes les meres en larme
A tout mes cas socios
A tout mes rares potos
(všetkým otcom, všetkým sestrám a všetkým mamám so slzami v očiach
všetkým mojim „sockám“ (poberatelia sociálnych dávok)
všetkým mojím vzácnym kamošom)

Skladba A ma place (na mojom mieste) je v podstate tiež akýsi egotrip, v ktorom si Salif predstavuje, čo by asi ostatní robili ak by boli na jeho mieste. Samozrejme, že Salif nedáva nikomu ani najmenšiu nádej pretože vie, že jeho životná cesta na miesto, na ktorom je teraz netrvala krátko. Mierne temná skladba s parádnym refrénom – vysoký tón spievaného hlasu v kontraste s hlbokým Salifovým hlasom.

Et a ma place tu serait grave fort et a ma place tu serait hardcore,
A ma place tu serait déja mort
(na mojom mieste by si bol vážne silný, na mojom mieste by si bol hardcore,
na mojom mieste by si bol už dávno mŕtvy)

Predposlednou skladbou na albume je vec s názvom Veridik (pravdivý). Najlepšia produkcia na albume. Skvelé zladenie jednoduchých zvukov a k tomu parádny beat. Salif opisuje, že práve on je skutočný, pravdovravný a nepotrebuje sa na nikoho hrať. Dokonca nechce aby si ho ľudia plietli s obyčajnými MCs, ktorí vôbec nie sú skutoční. Veridik je jednoducho od skutočného pre skutočných.

J’suis pas un acteur, vous verrez j’suis vrai
Les MCs sont faux comme les diams sur la montre de ton rappeur préféré
(nie som herec, uvidíte, že som skutočný
MCs sú falošní ako diamanty na hodinkách tvojho obľúbeného rapera)

V poslednej skladbe na albume s názvom C.V. Salif zhrnul celý svoj život. C.V. je výborným zakončením kvalitného, na jednej strane klasického a na druhej strane moderného, vyzretého albumu. Salif jednoducho prekvapil. Aspoň mňa samotného.  Bolo jasné, že Salif je momentálne vo forme a taktiež aj to, že to bude vysokokvalitný album. Na albume sa nachádza skutočne veľa veľmi kvalitných skaldieb. Curriculum Vital bude s určitosťou patriť prinajmenšom do Top 5 (u mňa do Top 3) najlepších albumov roku 2009. Salif si týmto albumom upevnil svoje postavenie na scéne.