Trosky v plnej kráse.
Takže Vecka vám hádam predstavovať nemusím. MC, ktorý stojí za textami Trosiek, producent a DJ, ktorý dal v roku 2000 vonku mixtape SubBeats Mixx a vyhral DMC 2001 Technics Czech & Slovak DJ Championship musí byť známy všetkým čitateľkám Divy eská a tiež aj pár fanúšikom domáceho hip-hopu. Okrem toho samozrejme ťahá aj úspešnú sólo kariéru, ktorú odštartoval v roku 2005 albumom Dobré Ráno vydanom pod veľkým vydavateľstvom. Neznámy nie je ani Midi, dnes predovšetkým booker festu Toto je Hip-Hop, inak prvý muž labelu SubBeats. V kapele hral rolu "toho druhého" na koncertoch, a keďže sa veľmi nestotožňoval s rapovaním cudzích textov, časom z kapely zostali už len Trosky..

Midi a Vec spolu začínajú ešte v roku 1992, keď tvoria ako Crabb & Sickle Syndicate, pričom koncerty s nimi jazdí Dj Gabo, alebo aj o čosi známejší Dj Jazzy. Prelom v ich tvorbe začína hosťovačkou na ledžendery Zvukoch ulice a vrcholí albumom s hrúbkou v názve, teda reč je o doske Tozmemi z roku 97, ktorej sa dnes budem venovať nielen po gramatickej stránke. V januári toho istého roku vyšiel na titulnú skladbu aj klip, ktorý dostal svoj priestor dokonca aj na kanáli CNN, kde reprezentoval východoeurópsky hip-hop. A o tom, že naozaj dôstojne, sa môžte presvedčiť nižšie.

Keď som dnes zisťoval na ksychtiknižke, že čo považujete za najväčšiu klasiku, bol som príjemne prekvapený, koľkí z vás si ešte spomenuli na Trosky. Naopak, neprekvapilo ma, že najviac ľudí čakalo Názov Stavby, veď akoináč, Šťátťanúti dodnes boduje v našej hitparáde a bez debát patrí k najlepším veciam, aké sa v tunajších podmienkach navarili. Avšak práve teraz, keď tak počúvam Zakázané uvoľnenie, ktoré je také nadčasové v našej malej krajine, a to aj bez ohľadu na blížiace sa MS v hokeji (KE-BA). Mám silné nutkanie poznamenať, že ten trečík by si zaslúžil nejakú medajlu tiež. Alebo 4 a pol minúty počúvania, čo vôbec nie je za trest a dokonca ani na lavicu si sadať nemusíte.

Život je krátky, no my chceme žiť,
niet kam utiecť, niet sa kam skryť!
Musíme však prežiť a každý z nás to vie,
máme svoju zbraň a tou je Zakázané uvoľnenie.

Do rytmu týchto bicích sa vybláznil DJ Vec (pochop, že je rozdiel rapovať a púšťať dosky), aby ho potom vystriedal MC vo Veci Hip hop. Medzi riadkami je vysvetlené aj to, čo sme my, teda všetky tie bláznivé decká za posledné desaťročia videli na tej prapodivnej kultúre zvanej Hip-Hop.
(furt sa len točá na tých hlavách či na čem sa to točá ... k tomu sa ešte určite vrátime v budúcnosti:)

Prednedávnom sa rozprúdila debata na tému Politický rap na Slovensku. Viacero ľudí ocenilo snahu projektu Režimy a šírilo názory, že je to niečo nové na scéne. Dovolím si nesúhlasiť. Prečo sa zabúda na také pecky, ako boli trebárs Slovenská od Lúzy, či Justícia od Stanice Projekt? A možno sa aj pýtate, prečo to vyťahujem práve teraz. Pretože Trosky neboli významné len z nejakého historického hľadiska, nebol to len album, ktorý vyšiel medzi prvými a preto si zaslúži uznanie. V mnohých textoch na tomto albume dostali priestor témy, ktoré boli v 90tych rokoch ešte stále tabuizované a to nielen hudobne, ale vôbec na verejnosti.

Prvou takou je vec Syftom a ja nemusím byť ani lektorom na nejakej univerzite, aby mi už došlo, že ďalšia hrúbka je náročky. Trek ale nie je náročný, naopak, rozpráva o tom každodennom sídliskovom živote nejedného chalana postávajúceho pod bránou. Zaujímavé je ale jeho podanie. Bolo jedno obdobie, kedy sa tvorili samé sídliskové treky (ba rovno aj celé albumy) o tom, aký je ťažký život a podobali sa ako vajce vajcu. Zostáva faktom, že táto zabudnutá vec ukazuje, že aj tá téma, ktorú už malo toľko ľudí, že by som sa bál pohlavných chorôb, sa dá stále podať aj ináč.

Ďalší je Egoizmus. Možno niekomu vadí prejav, možno hudba, možno iná smietka na povrchu. Ja však vidím asi najlepší text, aký kedy kto u nás napísal. Minútka, ktorá mala svoj význam pred neuveriteľnými 14timi rokmi (a ten čas tak letí..), má stále rovnaký; a možno práve preto aj väčší význam dnes.

Som rád, že som oprášil práve tento album. Že to stálo za to, mi dosvedčuje aj ďalšia vec, Mysli na to čo strácaš. Zaujímavý sample a téma, ktorá trápi teenagerov od javeku (pozdravy do BJ), dal by som na povinné počúvanie pre všetkých študentov základných a stredných škôl.

Ťažko sa mi na dnes selektovali ukážky, nechcel som sem dávať všetky treky, ale zaslúžili by si to.

Svyňa! Vec sa aj neskôr smial práve na tom, aký bol mladý a nerozvážny. Teraz už nie je mladý a predsa zostal nerozvážny. To nič ale nemení na tom, že takého Vecka máme všetci radi. Čakám na deň je príjemná Vec nad Vecou. Je príjemné čítať jednoznačný rukopis jednej z najvýraznejších osobností našej scény a sledovať jej myšlienkové pochody včera a dnes. Stále je to ten istý týpek, ktorý sa veru nemieni hrať na chlapíka s bavorákom.