Rohff, bývalý člen klanu Mafia K'1 Fry, vydal v decembri 2008 svoj zatiaľ posledný album s názov Le code de l'horreur. Práve nedávno uplynulo 10 rokov od prvého Rohffovho albumu (Le code de l'honneur), ktorý sa hneď stal jedným z najlepších albumov vo Francúzsku v tej dobe. Od vtedy sa toho veľa zmenilo. Zmenil sa aj Rohff, jeho štýl, jeho flow a celkovo aj jeho hudba. Jedno sa nezmenilo a to extravagantnosť a originalita tvorby, podľa ktorej je možné Rohffa ľahko odlíšiť od ostatných. Rohff si na svoje albumy vyberal produkcie, ktoré boli niekedy zvláštne, excentrické a mali tendenciu nepodobať sa ostatným francúzskym raperom. Zmena nenastala ani pri poslednom, minuloročnom albume. Na albume sa nachádza 17 skladieb a každá je svojim spôsobom veľmi svojská. V obchodoch sa objavila aj Edition Gold, ktorá okrem týchto 17 skladieb obsahuje ešteďalšie 4. Na albume sa objavili umelci ako Amel Bent, Speedy, Wallen, Junior Reid a v bonusových skladbách aj Salim Ali Amir, Zainaba Ahmed a Cassandra. Rohff zrealizoval k 7 pesničkám z albumu aj klipy. A sú to tieto:

Repris de justesse - Rohff v nej použil svoj vlastný život, kde rozpráva svoj príbeh, pouličného vandráka na predmestí Paríža. Klip sa natáčal v New Yorku a príbeh je aplikovaný na mladíka práve z takej štvrte, z akej pochádza aj Rohff.

Objavuje sa aj téma nešťastnej lásky v Hysteric love (spev: Amel Bent). Z textu by som spomenul myšlienku, ktorá pravdepodobne dala zrod tejto skladbe:
/Postavil som sa zoči-voči tejto téme z dôvodu poznania príčiny/
/Moja životná skúsenosť dokazuje, že láska nie je tak ružová/

Na albume sa nachádza aj reggae skladba (Progress) v spolupráci s Juniorom Reid. Klip k nej sa natáčal v štvrtiach Kingstonu.

Ďalším klipom je La Grande Classe. Rohff vysvetľuje aké je to byť na vrchole, vďaka čomu tam je (vďaka kvalitnej hudbe) a ako mu to niektorí ľudia závidia.
/To čo je vzácne je drahé, teda ich hudba by mala byť zadarmo/
/Tieto texty sú hrdé, že vyšli z mojich úst/
/Nemôžem mať všetkých rád, mám len jedno srdce/.

Paríž ako kontrast bohatých v centre mesta, a chudobnejších na okraji mesta sa objavuje v skladbe Paris. Na úvod sa v klipe objaví zopár informácií o meste a nakoniec veta: Tu je jeho najkrajšia hymna. Posúďte sami.

Sévere je názov ďalšieho diela. Drsnosť a autentickosť či už násilia, vulgárnosti, života na ulici tak to je práve to, čo Rohff v tejto skladbe opisuje. Nemá problém nikomu povedať čo si o ňom myslí alebo ho aj niekam poslať. Skrátka, kvalitný myšlienkový pochod z prostredia ulice a to všetko bez servítky.

Posledným klipom je klip k Rap Game. Anglicizmus v názve ma troška irituje, no Rap Game stojí zato. Názov dostatočne vystihuje tematický obsah textu. Rap Game radím k najlepším Rohffovým dielam.