Dnes si v ďalšom dieliku našej právnej miniporadne povieme niečo na nasledovné témy : Vznik, trvanie, prevod a prechod autorského práva a zriadenie záložného práva k autorskému právu.

Vznik autorského práva : autorský zákon (zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom) vo svojom § 15, ods. 1 ustanovuje vznik autorského práva nasledovne : vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, účel, alebo formu jeho vyjadrenia. Jasné, stručné zrozumiteľné, niet takmer čo dodať. Takmer. Takže dodávam : od vzniku diela vzniká i autorské právo k tomuto dielu (a to v celej šírke jeho členenia - viď. diel č.2). a najmä od tohto okamžiku autorovi vzniká právo na ochranu jeho autorstva.

Trvanie autorského práva - tu sa treba opäť vrátiť k druhému dielu tejto miniporadne a spomenúť sa na vnútorné členenie autorského práva, a to na osobnostné a majetkové práva, nakoľko v závislosti na tomto členení sa odvíja i trvanie týchto práv. Osobnostné práva trvajú od momentu vytvorenie diela do smrti autora, nakoľko smrťou autora tieto práva zanikajú. Majetkové práva (ako sme si povedali minule ide vlastne o dispozičné práva) na základe ustanovení § 21 a 22 autorského zákona trvajú počas autorovho práva a 70 rokov po jeho smrti. Avšak je to trošku komplikovanejšie, nakoľko sa trvanie majetkových práv počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti ( autorovej smrti ) rozhodujúcej na toto trvanie. Teda - majetkové práva trvajú za života autora, od okamihu jeho smrti do konca kalendárneho roka v ktorom zomrel a následne 70 rokov.

Ešte skôr ako sa pustím do opisu možnosti prevodu a prechodu autorského rád by som osvetlil aký je medzi nimi rozdiel. Prevod je spôsob zmeny vlastníka veci, alebo práva na ktorého uskutočnenie sa predpokladá (zväčša) aktívne pôsobenie subjektu práva, teda napr. predaj, darovanie atď. Na rozdiel od prevodu, prechod spočíva v naplnení zákonom predpokladaných podmienkach, a to najmä bez aktívneho pôsobenia pôvodného vlastníka veci, alebo práva, teda sa jedná predovšetkým o dedenie.

Prevod autorského práva - na prevod autorského práva ( konkrétnejšie osobnostného práva) sa vzťahuje § 17, ods. 2 autorského zákona, ktorý ustanovuje, že osobnostné právo je neprevoditeľné. Čo sa týka prevodu majetkových práv ( § 18, ods. 5 autorského zákona), tieto sú takisto neprevoditeľné. Takže toto máme vybavené bez ďalšieho.

Prechod autorského práva - opäť je tu rozdiel medzi osobnostnou zložkou autorského práva a zložkou majetkovou. Osobnostné práva nie sú predmetom dedičstva, teda tu nie je možnosť ich prechodu. Na rozdiel od osobnostných práv, majetkové sú na základe § 18, ods.6 predmetom dedičstva. Teda, ak autor zomrie, predmetom dedičstva sú všetky majetkové práva ako som ich rozpísal v druhom diele tejto miniporadne.

Záložné právo - čo sa týka možnosti zriadiť záložné právo k osobnostným alebo majetkovým právam tvoriacich autorské právo, stačí si zapamätať jedno - autorské právo nemá žiadne ustanovenia o možnosti resp. nemožnosti zriadiť záložné právo k predmetu autorského práva. Avšak, s odkazom na jednu zo základných právnych zásad na ktorých stojí právny poriadok Slovenskej republiky, ktorá spočíva v tom, že právne konanie, ktoré nie je právnym poriadkom zakázané, neprieči sa zákonu, zákon neobchádza, a neprieči sa dobrým mravom je povolené. Teda ak by sme túto zásadu aplikovali aj na možnosť resp. nemožnosť zriadenia záložného práva na predmet autorského práva, toto by zrejme bolo možné zriadiť a to v znení právnej úpravy Občianskeho zákonníka ( § 151a OZ).

Nadnes stačí. V ďalšom diele našej právnej miniporadne zameranej na autorský zákon si niečo povieme o jednotlivých zmluvných inštitútoch v autorskom práve a o zodpovednosti za porušovanie autorského práva.