Pete Rock a CL Smooth kto pozná nechápe a kto nepozná ani nepochopí. Na štvrtok 19.2.2004 bola vo Viedenskej Volksgarten naplánovaná krutá žúrka s fakt krutým klincom večera.
Deň sa začal klasicky stereotypne až na strašnú migrénu. A tak som do seba hodil nejaké ibuprofeny, odkrútil si nejaké tie hodinky v škole a vydal sa smer Petržalská stanica. Po ceste som sa stavil ešte pre druhú polovicu výpravy Alana. A už sme frčali. Vlak sme chytili fakt len tak tak, a čakalo nás polhodinové kaprovanie.

Železničná stanica Viedeň, metro a prvá haluz. Obaja sme znalý anglického jazyka takže nemecky nevieme ani fň. No to nás neodradilo aby sme sa poinformovali, že jak to metro vlastne funguje. Starší pán bol síce ochotný, ale nevedeli sme pochopiť prečo nám stále niečo trepe o polícií a nejakom proteste. Vagónik sme trafili dobre a dokonca sa nám podarilo aj dobre vystúpiť a vymotať sa z podzemky. Fakt šok bol keď sme vyliezli na svetlo sveta, teda vtedy už tmu, a kam sme dovideli boli hordy polície a iných im podobných príslušníkov. Po ďalšej debate s domorodcami sme našli správny smer. Vďaka tomu skvele načasovanému bordelu sme sa drbali cez bars jaké bočné uličky, keď z ničoho nič pred nami vyrástla obrovská záhrada a následne aj klub kde sa to mecheche malo konať. Keďže sme boli v hladaní úspešnejší ako sme dúfali, mali sme nejakú tu pol hodinku náskok a tak sme sa vydali na potulky nočnou Viedňou.

Okolo 22.15 sme sa vrátili do klubu, kde prebehla klasická SBS kontrola, spičovanie, že nač tam ťahám foťák a skásnutie o 17eur. V šatni ma obrali o ďalších 2,5eura a nech sa páči môže sa začať zábava. Klub bol už plný najrôznejšími indivíduami a tak sme beznádejne krúžili po klube a hľadali stôl. Tu z čista jasna sme narazili na Ventiho, Jožka, Davida, Yana s holkou (teda dúfam, že to bola jeho holka). Potom nasledovalo asi dvojhodinové vykecávanie jak babky na trhu a počúvanie pohodovej muzičky.

Okolo 0.15 sa strhol menší chaos a všetci sa začali hrnúť pod pódium. Tak sme vybrali aj my, našli si vyhovujúceho fleka a čakali čo sa bude diať. Za gramcami sa objavil dáky domáci Dj, ktorého meno sa mi nepodarilo bohužiaľ zistiť, a začal hrať pecku za peckou. Nálada gradovala, hlavami sa kývalo jak sa patrí a buchty začali predvádzať tančeky (inač dokopy tam boli a dve tri pekné). Toto trvalo asi hodinku, a strašne mi to odpálilo nohy po tom chodení.

Začal som rozmýšľať že sa na chvíľu niekde usadím, ale v tom sa za gramcami zjavil Pete Rock. Ohlas, ktorý nastal mi trhal bubienky a klubom začalo znieť klasické černošské PETE ROCK IN DA HOUSE YOOOO. Nasledoval krátky setík a z mikrofónu sa začalo ozývať CCCCCCCC LLLLLLL CCCCC LLLL Smooooth. Naštartovanie dynamickej show odrovnali na chvíľku technické probzzz, ale hneď sa začalo nanovo. CL na začiatku uctil pamiatku Jam Master Jay-a a koncert naberal na obrátkach. Asi v polovici show sa za majk postavil aj Pete Rock a to mi gamba padla na zem a oči vyleteli z jamiek. Dal dve veci a vrátil sa za gramce a pokračoval CL. Celá show bola poznačená bluesom. Show mala asi hodinku. Po jej skončení sa začalo z publi ozývať We want more aOne more time. A tak netrvalo dlho a za gramcami stál Pete Rock a začali deliť krutú exhibíciu čo odrovnalo asi všetkých v sále. CL pridal ešte nejaké dve veci. So spokojným výrazom na tvári a s pokojom na duši som si vybral veci zo šatne a vydal sa naprieč nočnými ulicami Viedňou.

Cesta spať bol úplný horor a tak som domov dorazil až niekedy okolo 8 hodinny rannej. Asi jediná vec čo ma tam fakt srala bolo to drbnuté diskofilné osvetlenie, ale to sa vynulovalo s premietaním fotiek z predošlej akciošky na ktorých boli tie najlepšie mačičky...