Kruscifix
Dolnozemci
© 2011 Kruscifix
čas: 59:43

Partička Kruscifix pre nás navarila album, ktorý je pre našu scénu novinkou, šokom, dôvodom na zamyslenie sa,… ?! Priznám sa, že si neviem spomenúť na žiaden album, ktorý by bol tak prešpikovaný sociálnym cítením, spiritualitou, temnotou, kritickým myslením a zároveň tak skvelo zladení po umeleckej stránke (hlasy, hudby, skreče). Možno vás napadnú NS, Čistič, DNA, DS a im podobní, no aj oni si na svojich albumoch uleteli aspoň v jednej skladbe na egotripe, party záležitostiach, či niečom inom odlahčenom. Kruscifix je jednoducho prvá striktne sociálno-kritická rapová skupina na našej scéne.

Už samotné intro naznačuje, že pôjde o niečo úplne iné ako sa tu momentálne nahráva. Temná atmosféra od prvého tónu, vymenovanie členov tímu a neskutočný klavír na pozadí portálu k Dolnozemcom. Nasleduje Justícia, ktorá začína vynesením verdiktu zo súdnej siene a poslucháč špekulant, ja, už v tejto skladbe pozoruje ďalšie odlišnosti. Chalani totálne týmto albumom rozbili akékoľvek šablóny na skladanie trackov. Sloha, refrén, sloha, refrén, refrén je niečo čo by sa Kruscifixu asi ani nehodilo. Striedačky Syna a Fantoma, miesto refrénu citoslovcie, ktoré vychádzajú ako inak z kontextu. Refrén? Áno, chalani ho používajú. No nie ako každý. Dotvárajú nim celkovú atmosféru skladby, jej kolorit. Nepožívajú ho ako niečo, čo má poslucháč poznať odpredu od zadu naspamäť aj o polnoci a na koncerte je to jediné, čo dokáže ľudí rozhýbať.

Určite sa nájdu špekulanti, ktorí budú mať plnú hubu rečí, že album znie ako zabudnutí v roku 90. Priznám sa, že aj ja som mal najprv tento pocit, no keď si album pustíte viackrát zmeníte názor. Zvuk je súčastný, štýl síce alá stará dobrá škola no prenesený do súčastnosti a aktualizovaný. Čo chalani nechali zabudnuté časom sú niektoré sample, no myslím, že je to v prospech veci. Albumu to pridáva akýsi ďalší rozmer, väčšiu pestrosť.

Už v Nepriateľovi majú Kruscifix prvých hostí. Shyheim a YounG U. Mladšia generácia možno bude musieť doštudovávať, staršia zajasala a oprášila zbierku klasík. Ale aby sme neodbiehali. Skladba opäť hlasovo zladená aj s hosťami a osobne by som ani netipoval, že ide o slovenskú produkciu, keby som počul len slohy hostí a nemal žiadne info. Takže klobúk dole.

Čo by mohlo na počúvaní Donozemcov vadiť je transcendentálnosť. Na jednej strane je veľmi sympatické, že hlásajú základné morálne a etické princípy a poukazujú na to, že sú dnes už zapadnuté prachom, no mne ako ateistovi prekáža, že vychádzajú z vierovyznania a rôznych učení. To je však na inú, dlhú, veľmi zložitú debatu plnú veľmi subjektívnych názorov.

Podľa tracklistu by ste si povedali, že predsa len tu aspoň jeden ego trip je. Skladba Kru Scifix. Ide však o Veritasovú sólo skladbu, v ktorej dokázal, že by sa malo o ňom hovoriť ako o poprednom slovenskom DJovi. Celkom nerozumiem tomu prečo pri takých skillz je o ňom tak málo počuť, ale môže to byť aj mojou slabou informovanosťou.

Čo je doslova smrť albumu sú skity. Vy smiech neviete brať - pri textoch, ktoré sú na albume je to len primitívne nadávanie, ktoré si Fantom mohol odpustiť, Cha-Nigaz - neviem má to byť vtipné, ak áno nevyšlo, Týraná - úmysel bol možno dobrý, no nejako to viac lezie na nervy, než pomáha.

Pri skladbách ako je Piatok XIII, či Nebo je tu mi zrejme dosť ľudí bude chcieť tú temnosť a tvrdosť zo začiatku textu oplieskať o hlavu. Keď si však tieto skladby rozmeníte na drobnejšie, tak jediné čo z nich robí pre rádia hrateľné skladby je kúsok samplu. Inak opäť podľa mňa dobrý krok, pretože sa chalani predviedli zase v inej polohe a zvládli ju super.

Podľa mňa vinikajúci singel Nie, nie, nie s Restom, Oliver Lowe a Wutym je prehliadka skills, zdravého zmýšlania a toho, že aj keď si zoberiete voľnejšiu tému, tá sa pracovať inak, ako ste ju už možno niekde počuli. Áno je pravda, že Restov nástup: Kruscifix nie su pornoherci, ale Dolnozemci, je asi najhoršie čo som kedy počul a tiež Fantómov začiatok slohy je nejake moc jednoduchý, ale to sú chybičky krásy, ktoré sa dajú prehliadnuť. Len trochu zápasim s tým, či skladba nenarúša spracovaním koncept albumu.

Keď sme pri hosťoch. Je ich pomerne dosť. Pestrá paleta ako z Európy, tak aj zo zámoria. Možno by ste si povedali, že ich je až priveľa, no veľmi dobrá správa je, že Syn a Fantom pri nich obstáli viac ako dôstojne a keď si z celého dvadsať stopového albumu na niečo spomenietie, tak to bude takmer určite na prácu domácich. Napríklad aj na to, že ak doťahujete slová na beat, tak to nemsí zákonite znamenať niečo otrasné ako u drvivej väčšiny slovenských raperov. Syn tento flow občas použije, dobre ho umiestni a znie to vynikajúco.

Pre mňa osobne sú najhorúcejšie tipy z albumu Deti zla, najmä pre ten Synov outro príhovor a Týraná. Hnusná téma, ktorá sa ešte hnusnejšou realitou. Zrejme vás automaticky napadne, že chalani aj skladu spracovali hnusne tvrdo, no prekvapí vás spevavý refrén. Možno budte najprv pohoršení, no nakoniec je to vlastne veľmi super.

Tiež by som vyzdvihol niektoré spievané party, ktoré pridávajú na atmosfére doslova po tonách. Tento album je naozaj atmosferický príbeh, ktorý vás vtiahne, roztočí vám mozgové závity a vypluje vás späť. Avšak trochu zmenených. Budete viac rozmýšlať a viac sa pozerať okolo seba.

Dolnozemci je podľa mňa album, ktoý má veľmi vysokú výpovednú hodnotu. Možno mu nepríde každý na chuť a viac mainstreamoví ľudia ho rovno zavrhnú, no vypočuť by ho malo veľmi veľa ĺudí. Ja osobne ho odporúčam, je to naozaj niečo čo tu dosť chýbalo. V takjeto forme. Verme, že chalani pôjdu ešte vyššie a budu prinášať kvalitnejšie a kvalitnejšie veci. Čím rozhodne nechcem povedať, že by Dolnozemci mali nejaké vážne chyby. Je zopár škrabancov, ale kto sme doknalý, že?