DNA
Revolucionár
© 2010 V Sieti Zla Records
čas: 50:13

Nepotrebuje sa na nikoho hrať, nepotrebuje sa naparovať, tak ako to robí 99% našej "scény", aka chlapcov, ktorí v textoch vravia a v klipoch sa tvária ako niečo úplne iné, než v reále žijú. DNA sa dá, naozaj so všetkou cťou, nazvať ako "skutočný". Jeho texty majú dušu, názor, výpovednú hodnotu a cítiť z nich autorov pohľad na svet okolo neho, práve o tom bol vždy pre mňa rap. V slovenskom rape sa bohužiaľ v ostatných rokoch nachádza priveľa vplyvov, ja tomu hovorím, amerického meinstrímového rapu z MTV, ktoré síce na chvíľu ohúria tínedžerov, ale náročnejšiemu poslucháčovi toho prinesú pramálo. Roman to v jednom zo svojich trekov výborne vystihol, ale o tom až troška neskôr. 

Štrnásť plnohodnotných skladieb, žiadne intrá, outrá, či skity. Žiadne zbytočnosti, žiadny extra hostia, cez ktorých by sa robilo promo k albumu, 50 minút poctivého rapu, tak by mohla znieť veľmi stručná charakteristika. Pridajme k tomu na naše pomery výborný zvuk o ktorý sa z veľkej časti postaral G-Bod v Anapole, troška jednoduchý, ale ničím neurážajúci cover od Jakuba Drobeňu v nadštandardnejšom SuperJevel Boxe a všeobecné úvodné zhodnotenie by sme hádam aj mali za sebou. 

Počúvaj, počúvaj, zase po dvoch rokoch som tu ja, / idem stále ďalej, aj keď cesta bola roznorodá, / vydrel som si každý kúsok, po ktorom som došiel, / nepreskočil ništ, v podzemý jak Mrva Stanko dozrel, / môj hrad neni bulvár, pozri moje booklety, / ne piča jak Nový Čas, som ten čo pravdu poví ti, / chcem aby každý vedel, že došiel moj čas, / že došiel som sa preklučkovať ako Vlado Weiss. 

Prvý trek "Ver v to" DNA začína obzretím sa cez rameno, stručným bilancovaním minulostí, z ktorého plynule prechádza do súčasnosti. Jedná sa o tradičný reprezentačný text, ten je však podaný neotrelo a v rámci metafor naráža na rôzne známe mená slovákov, ktorí v živote niečo dokázali. Pomerne jednoduchá a monotónna produkcia (alebo ak chceš loop) od Garyho sa k tejto skladbe vyslovene hodí, necháva tak v úvode vyniknúť Denov rap v celej jeho sile. Vysvetľuje svoj postoj k hudbe, osobnostiam na Slovensku či trendom, kde zdôrazňuje, že robí hudbu stále podľa seba a nedáva sa ovplyvňovať tým, čo je práve in. Možno aj preto je každý albumom lepším a vyzretejším. Záver skladby okoreňujú poctivé cuty od DJ Metysa a striktná poctivá skladba roka 2010 je tu v plnej kráse. 

Bratu povedz, kam sa dostaneme, / keď sa budeme chovať tak ako sa chováme k sebe, / keď zničíme to, čo sa tvorilo toľko rokov, / zabudneme koľko sme ušli do predu krokov, / pochopíme, že treba ísť do predu a napredovať, / neničiť vytvorené, tak sa nedá chovať, / keď zničíme všecko, nebude sa dať kde schovať, / tento svet už potrebuje zrešťartovať.

"Preštart" to je song o medziľudských vzťahoch, o nerovnováhe vo svete a chamtivosti ľudí, o nevážení si toho, čo nám ako ľudstvu táto planéta poskytuje. V prvej slohe rozoberá práve tieto skutočnosti, v druhej sa snaží nájsť a ponúknuť riešenie v podobe poukazovania na krivosti, ktoré sa dejú v tomto svete, aby si ich začal bežný človek všímať a nie pred nimi zatvárať oči. Výborná téma, skvele podaná do produkcie od Nazora s výrazným klavírom a vokálom od Ekiny.

Moji chlapci kradnú autá, predávajú drogy, / chytráci a špekulanti spravia lóve z vody, / legál aj ilegál, je nás plné mesto, / každý sa len snaží zarobiť a nájsť si priestor, / vieš to, v tomto svete, kde každý chce zvíťaziť, / či umelec, policajt, právnik aj výpalník, / môžeš ma odsudzovať, ja sa stavám za nich, / toto je pre mojich chlapcov toto je pre nich.

"Pre bratov" je trek venovaný ľuďom a priateľom z ulice, ktorí na nej žijú už dlhé roky, ktorí sa snažia zarobiť si na nej akýmkoľvek spôsobom peniaze. Hoci nie vždy robia všetko legálne, DNA sa k nim hlási a je mu jedno, či ho za to bude niekto odsudzovať. Typická pouličná hymna, ktorá ak ešte nehrá, tak onedlho bude hrať z každého lepšieho auta čí Géčka. Produkčne ošéfované opäť Názorom, avšak to, čo robí tento trek hudobne výnimočným je neopakovateľné gitarové sólo od Henry Tótha.  

Veľa detí, nemá doma zázemie aké by chcelo, / doma im to vre a nie sú privítaný vrelo, / veľa detí nebaví len doma sedeť, / chcú behať vonku s kamošmi a né vela o slohu vedeť, / ulica ich ťahá von, ulica ich stále volá, / je pre nich druhý domov, je pre nich druhá škola, / pomáha rozvýjať talent tam kde iní nestačia, / naučia vypýtať si svoju porciu z koláča. 

Na ulici ešte zostaneme, aj keď teraz z iného pohľadu. Táto skladba nie je o gangstroch, práve naopak, je o tých najmenších, teda deťoch. "Umenie ulice" je o deťoch na ulici, ktoré športujú, tancujú či inak objavujú svoj talent aj vďaka tomu, že im nebráni sa nik na tej ulici realizovať. Skvelý motivačný trek pre najmladšiu generáciu, v ktorom Roman do typickej Deryckovej produkcie a detským refrénom zdôrazňuje, že na ulici sa dajú robiť aj iné veci ako kradnúť a fetovať, dáva do pozornosti to, že mnoho talentovaných sa práve z tej ulice dostalo hore, stalo sa známymi osobnosťami a podarilo sa im presadiť, či už doma alebo v zahraničí.

Možno mal som sa vydať na sólo karieru skorej, / spraviť všecko pre slávu, zapadnúť do hry chorej, / možno vácej veriť sebe, nedržať sa skupiny, / možno bol by som krysa, no mal by som drahšie hodiny, / možno som mal byť priebojnejší a vyvíjať tlak, / viac sa snažiť nastúpiť, na ten správny vlak, / možno som sa mal naučiť ísť cez mŕtvoly ale, / do dnes som sa to nenaučil no stále idem ďalej. 

"Možno" vo mne evokuje voľné pokračovanie treku "Skoro-neskoro" z predchádzajúceho albumu "LPL". V treku s hosťujúcim Mišom Bielym a produkciou od Derycka, rozoberá a zamýšľa sa nad tým, čo možno mohol v živote spraviť ináč, ako spravil, i keď by to možno znamenalo vzdanie sa istých životných hodnôt. Je to sčasti snívanie typu "keby bolo keby" ale rozhodne neurazí a Mišo trek na záver spestrí a výborne zaspieva. Témy tohto typu pre mňa rozhodne nie sú srdcovou záležitosťou, ale dôležité je, že nemám potrebu skipovať, zaujalo podaním.

Viem, že si jak každá žena, ktorá chce mať to čo nemá, / volakedy chcela rapera, dnes chce mať biznismena, / nevymením mikrofón za laptop ani košelu, / som tým, čo som sa stal, tak nečakaj premenu. 

Lovesong "Nikdy iný" pre ženy a o ženách, je veľmi osobný, rozpráva akoby k svojej priateľke a opisuje minulosť aj súčasnosť ich vzťahu a života, s produkciou od telentovaného Emeresa. 

Mám v piči, derem svoje chodníčky, / moja hudba našla cestičky, jak vchod do pičky, / moju hudbu ocenili kritici, to znamená ľudia, / teba ocenili ľudia čo vedia kokot a súdia. / to je pre mňa nič, pre mňa nie si umelec, / dojdem a vedz, že ocikám ti tvoj červený koberec...

"Som" je diss na všetky celebrity či bulvár. Výborne a s veľkou nadsádzkou zvládnutý trek opäť do Deryckovej produkcie, o tomto naozaj netreba čítať, treba to počuť. DNA opovrhuje hodnotami slovenských "celebrít" a dáva jasne na javo, že medzi nich nechce ani nepotrebuje patriť, že ak by bol chcel, mohol už dávno medzi nimi byť, no vybral si inú cestu.

Taký je život, nevybrali sme ho, no žiť ho musíme, / možno sa vám zhnusíme, no vyjebať s ním skúsime, / taký je život, raz v ňom vyhrávame, raz v ňom plačeme, / pokračujeme nadšene, predierame sa jak vieme.

"Život čo žijeme" je ďalším zo silných momentov albumu. Pre mňa možno aj preto, že pár dní pred vydaním "Revolucionára", spáchal samovraždu môj kamarát a mrzí ma, že som mu práve tento trek nemohol predtým, ako to životné rozhodnutie spravil, pustiť. Motivačný trek s hosťujúcim Čistychovom, alebo ak chceš, tak 2Dé opäť v plnej sile, s výborným beatom a aranžmánmi ala G-Bod. Ďalšia hymna v zbierke, veľká vďaka za to.

Nechceš robiť kompromis, potrebuješ dokonalú, sexi a krásnu aj ráno nenamalovanú, / čo ťa bude mať rada preto aký si, na nedokonalosti iste zvykne si, / hľadáš takú, akú si predstavíš, pri sexe vzdychá aj keď sa nesnažíš, / keď moc vypráva veci, ktoré nemusíš, jak v reklame na fernet prerušíš, vyfučíš...

"Sci-fi žena" to je kapitola samá o sebe. Každý o takej dokonalej polovičke snívame, ale nikdy sa jej nedočkáme. Výborný trek s produkciou od mladého Palia, plný nadsázky a humoru s hosťujúcim Peťom Kotuľom, ktorý je ako vyšitý pre rádiá a pokiaľ viem, pripravuje sa na neho aj videoklip. Síce som realista a nemyslím si, že to naše rádiá budú vo veľkom hrať, kedže všetci vieme, ako sa stavajú k slovenskému rapu. Rád by som sa mýlil. Pravdou však je, že toto rozhodne pobaví a nikoho neurazí, DNA ukazuje, ako sa dá spraviť pohodový hit bez toho, aby si musel čokoľvek vymýšlať alebo sa hrať na niekoho, kým nie je.

Zas vidím most Apollo a ruky hore, / navrchole nikdo nečakal, že pojde dole, / furt sú tu ludia, pod pódiom stoja, / dávajú mi silu ísť ďalej do boja, / stojím tu pre nich, vážia ma za to, / vedia že aj bez lesku môže byť zlato, / ostatní odišli, jebal ich pes, / dobre sa pozri, my sme tu aj dnes.

Stačí napísať názov "Čo tu máme dnes 2" a je každému jasné, čo môže od tejto skladby očakávať. Nie je to už síce taký energický pártyhit ako jednotka, ale pokračovanie jedného z najsilnejších trekov roku 2005 je určite na mieste. Ohliadnutie sa cez rameno a zbilancovanie ostatných 5tich rokov, kde scéna bola a kam sa po čase dostala s produkciou tentoraz od Wicha. Škoda len, že Ori ani La4 mi tam s ich pojatím témy vôbec nesedia. Orion akoby už naozaj nevedel o čom má rozprávať a La4 opäť predvádza jeho štandard, ktorý je stále len štandardom, v ktorom mi zas nič nového nepovedal. Svetlým momentom je však Šegi100, ktorý dal, dovolím si povedať, slohu roka 2010 a pritom mu na to stačila snáď len táto jedna skladba za celý rok. Výborne vystihol a povedal to, čo si mnohí myslíme.

Poznajú sa od malička, sú si ako bratia, / neojebú sa, zákony rodiny tu platia, / rátať vedia lepšie ako matematik, / o peňázoch vedia viac, jak finančný analytik, / majú odvahu, nechcú ostať v minimále, / riskujú, aj keď sú furt jednou nohou v kriminále, / neštítia sa žiadnych podvodov, chcú zarobiť lóve a ostať za vodou.
Jeden si žije, druhý píše listy z basy, / ukáž kdo je horší, ukáž komu dávaš hlasy, / jeden si užíva, druhý sa ukrýva, / ukáž kdo je zlodej, ukáž kdo je mafián.

"Ukáž, ukáž" je typickým trekom o živote v spoločnosti, o spoločenských, často vnucovaných, hodnotách a o tých reálnych, síce cez média odsudzovaných, no svojim spôsobom o nič horších. DNA sa zamýšľa nad tým, o čo horší je život "vagabundov" než politikov či spoločensky rešpektovaných ľudí, ktorí kradnú sofistikovane a špinavú prácu za nich robia práve tí "vagabundi" z ulice. Kladie si otázku, kto je lepší a kto je horší. Primysli si k tomu G-Bodovu našliapnutú produkciu a ďalšia hymna ako z učebnice je na svete.

Srdce mi krváca, vidím jak umiera, / trend zmenil krásku na zviera, / umenie na ústupe prichádza biznis, / zabíja muziku viac jak si myslíš, / je menej dôležitá ako zisky, / poznám to, vidím to zblízky, / sústredí sa na predaj svetový, / každý umelec, chce byť len trendový, / neplní úlohu, ktorú vždy mala, / keď bojovala a bojkotovala, / zanikla a prišli bulvári, škandáli, / cestu jej zavreli, druhú jej vybrali, / cestu z ktorej ťažko sa vycúva, / všetci ju počújú málokto počúva.

"Málo kdo počúva" je perfektná balada o hudbe ako takej, opäť s produkciou od G-boda, vokálom a klavírom od Peťa Kotuľu. Dna sa zamýšla nad súčasnou tvorbou, nad trendami, nad lžou v textoch, nad tým, že málokdo počúva texty, ktoré majú byť práve v rape veľmi dôležité. Toto sa nedá opísať, toto treba naozaj počuť, v tej forme a tak, ako to Roman napísal a vystihol, by to málokto povedal lepšie. Nepotrebuje dissovať ani spomínať konkrétne mená, aj tak je každému jasné, koho tým myslí a prečo to tak vníma.

Potlačili ste názor ľudí, no ten sa zas musí vrátiť, / zákon na vás neplatí, nebude ani na nás platiť, / ľudia majú dosť už, sú už unavení z rečí, / pozrite jak tu žijú to o vašich rečiach svedčí. / Zbalte si laptopy, nakradnuté máte dosť, / vieme že rastie HDP a klesá nezamestnanosť, / roztrháme vám vaše percentá, vaše prieskumy, / choďte sa pozrieť medzi ľudí a žiť z ruky do huby. / Všetkým vám je to jedno, chodíte spokojne spávať, / ľudia sa zbúria, nemôžete ich furt ojebávať, / naučia sa, komu dať veci za vinu, / spoja sa a spolu vytvoria revolúciu.

"Je čas" je spoločenská kritika života v našej krajine. DNA sa snaží prostredníctvom tohto treku otvoriť ľudom oči a donútiť ich, aby viac vnímali dianie okolo seba, aby sme sa všetci prestali len nečinne prizerať a spravili niečo, vďaka čomu, sa nám bude všetkým lepšie a kvalitnejšie žiť. Výborne podané, ešte lepšie spracované do beatu od 100ročného aka Šegiho. 

Hladať v histórii koľko ľudí vojny zabili, / že na svete je vojna stále, nevidia len debilní, / zomierajú nevinný, vo svete čo ste stvorili, / sľúbite ľuďom raj, no robíte im peklo na zemi.

Posledným trekom albumu je do Paliovho beatu zarapovaná kritika ľudstva ako celku, cirkví či moci peňazí "Nebo peklo zem". Opäť o systéme, vnucovaných hodnotách, ovládaní médii skupinou jednotlivcov, ktorým toto všetko vyhovuje a hrá do kariet. Silná vec na zamyslenie.

DNA na záver roka vytiahol silné karty a ukázal, že aj na Slovensku sa ešte robí poctivý rap. Latku posúva o ďalší level vyššie, až začínam byť netrpezlivý, čo ďalšie prinesie. Nestalo sa mi už naozaj veľmi dávno, aby som mal takmer počas celého prvého počúvania albumu zimomriavky, hádam sa mi ešte nikdy nestalo, že by sa mi pri počúvaní tisli slzi do očí od dojatia a hrial ma pri srdci dobrý pocit, že ešte predsalen mám čo z domácej tvorby počúvať, i keď je toho málo ako šafránu, ešte stále to tu je. Myslím, že som ešte nikdy, keď sa ma umelec opýtal na názor na jeho album, neďakoval(!) za to, že nahral kvalitný album. Nuž čo, doba sa zmenila, musíme si o to viac vážiť kvalitnú hudbu, už to nie je samozrejmosť. Koncom januára by mal vyjsť Čistychov, uvidíme, čo nám prinesie, verím, že tak dobre ako rok 2010 skončil, nasledujúci 2011 začne. 

Ak si ideš v trendoch, plytkých trekoch o párty, kurvách, zábave či chvastaní sa, tento album nepočúvaj, tu to nenájdeš. Ak si na hudbu náročný, a hľadáš v nej názor, autenticitu a prvotriednu techniku rapu, DNA si určite zaslúži tvoju pozornosť a nepochybne aj podporu v kúpe originálu, nebudeš ľutovať, nebudeš skipovať, dovolím si tvrdiť, žiadny trek. Pre mňa sa tento album zaradil medzi klasiku už dnes. Mimochodom, poľský hip-hop.pl označil "Revolucionára" za album roka a ja musím iba súhlasiť!