Decko
Kronikár
© 2012 Gramo Rokkaz
čas: 48 minút

Fans to aj tak vedia, Gramo Rokkaz to vedia a vlastne, každý to vie. Partia ludí, ktorá miluje rap a žije rapom je reprezentovaná a momentálne najčastejšie skloňovaná v súvislosti s Jožom aka Nenapravitelným Deckom aka už dlhší čas, iba Deckom.

Jožo bol vždy raperom, ktorý rapoval ako žil a žil o čom rapoval. Jeho príbehy z ulice pretransformované do EPčka naznačili, že tento vtedy ešte zbrklo rapujúci člen Projektu 22 a niekdajšieho Združenia a zároveň Kam?Čo?v parťák, má čo povedať. Jeho doska Mero Mero určila krásny smer do trueschoolových beatov a real lyriky. Spojenie s americkým undergroundom fungovalo jak oči a popri hosťovačkách stihol nahrať prvé sólo. Utečenec vyšiel v roku 2009 a mne sa aj dnes zdá, akoby to bolo len včera, čo sme k nemu na lavičke pri jeho dome nakrúcali rozhovor. Tento album definitívne potvrdil to, čo sa objavilo na spomínanej platni. Nedávno Decko vydal sólo číslo dva a aj keď sa zdá, že sa na ňho ani tak dlho nečakalo, opak je pravdou. Sú to skutočne tri roky. Ale popri ostatných projektoch, ktoré GR robia to skutočne rýchlo ubehlo.

V recenzii prvého sóla som písal, že slovenská scéna potrebuje takéto projekty. S odstupom času vidíme, (hlavne na koncertoch GR), že je to pravda. Ludia to majú radi, oceňujú úprimný prístup, real rap, žiadne pózy, no ludský prístup. A Deckov druhý album je presne taký a pokračuje tam, kde prvý skončil. A to je velmi pozitívna informácia, lebo na našej scéne si tri roky po sebe zachovať tvár, zdá sa niekedy nemožné. No práve Decko je ten, ktorý si na dosku opäť dohodol hostí, ktorých cení a na ktorých má technicky i štýlom a spolu uvarili žrádlo pre všetkých milovníkov jeho muziky. Bez kompromisu, bez ústupokov, bez ohladov na predaje a už tobôž nie na trápne módne trendy. Žiaden guláš tém, štýlov, či myšlienok a svetonázorov sa nekoná. Naopak, doska pôsobí rázne, súdržne, hrá plynulo, bubny trieskajú jak majú a rappeři diktujú jak sa od nch čaká. U Decka musia.

Samozrejme, nie je všetko zlato, čo sa bliští a aj Kronikár má svoje muchy. O Deckovej technike sa už pár rokov nemusíme baviť, no jeho texty občas doplácajú na nedomyslené vyjadrenia a bohužial aj vulgárnosť. Možno to tak nie je a časom sa tento pocit vytratí, ale Decko má v tomto ohlade naviac. Slabinou takmer a to treba zdôrazniť, takmer každého tracku sú refrény. Občas vyvolávajú pocit, že sú skôr navrhované pre koncerty, ako písané pre ich skutočný význam a to vie pôsobiť vcelku rušivo a občas sú presne tým príkladom nedotiahnutej roboty („U mňa na ulici“). Ale to sú také chybyčky, ktoré si radový fanúšik asi ani nevšimne a nie velmi na nich záleží. Obsahovo je doska presná, prísna a v rámci možností aj pestrá. Žiadne clubbangery s beatom od Wicha tam poslucháč nenájde, no naopak - veci z každodenného života obyčajného človeka, ktorému stále kvacká jedlo z papule a jeho pery a tvár skutočne pripomínajú decko. Teda aspoň to on sám o sebe hovorí. Originálne podaný „Kokot, dvihni ma“, „Malý výlet do snov“, „Kupé“ alebo „Moja sprostosť“ nech sú toho dôkazom. Na druhej strane stoja „Smerujeme do pekla“ s klasicky skvelým Tonom S. a chorobne dobrým beatom alebo „Basa na slobode“. To sú veci, ktoré prinútia počúvať, možno sa aj zamysleť a tiež dokazujú, že sa dajú podať aj bez sektárskych, novo-svetovo-poriadkových-novo-ludských a iných –ých podtónov.

Hostí má Decko akých má. Je to jeho volba, no na druhej strane, určite mnoho ludí čakalo Strapa alebo SEdlákov, teda rapperov Deckovi blízkych a zároveň aktuálnych. Treba však pracovať s tým, čo tam je a tak sa fanúšik môže zoznámiť s Oktoberom Zero, vypočuť si už známy hlas Francúza menom Row G, pokývať hlavu na fajn slohy Ideu a Garanda alebo pripomenúť si partáka zo Chicaga aka člena TOP crew Molemen a rovnako nechýba ani Maylay Sparks. Deckov výber producentov sa okrem Mugisa obmedzil iba na Gramo Rokkaz a partiu Ty Nikdy, čo rozhodne nie je zlý výber. Fajnová basa, sekaný sampel a kopák presne na svojom mieste vedia chytiť za gule a v súčinnosti s rapom a kvalitnými cutmi kandidujú na špičku vášho playlistu. Keď sa k tomu pridá príjemný zvuk celého CD, je vymalované.

Kronikár je tvrdý, je skutočný, je presne taký, aký by mal byť. Ževraj. A ževraj je to stále to, čo naša scéna potrebuje. Treba to podporiť. Úrčite.

Tracklist:
01. U mňa na ulici
02. Stavitelia mostov (+ Scheme & Row G)
03. Kronikár
04. Tma (+ Maylay Sparks & Muddy Fatique)
05. Ževraj
06. Tie sny
07. Basa na slobode
08. Smerujeme do pekla (+ Gramo Rokkaz)
09. Moja sprostosť
10. Ale
11. Kokot, dvihni ma!
12. 5 vs. BX (+ Oktober Zero)
13. Malý výlet do snov
14. Kupé (+ Idea & Paulie Garand)