Impulzom pre tento článok bol pohľad nezainteresovaných a nechápajúcich ľudí na graffiti subkultúru. Každému writerovi sa stane, že je niekedy počas svojej graffiti „kariéry“ konfrontovaný ľuďmi, ktorý sa tomu nikdy nerozumeli, nikdy sa o nič nezaujímali, ale napriek tomu ich jasný a striktný názor na vec musí byť podľa nich ten správny. Všetci poznáme tú obohratú pesničku o tom, že čo je namaľované legálne a je to pekné (hlavne ľúbivé a gýčové), to je umenie a to, čo je spravené nelegálne, to je už vandalizmus, ničenie, poškodzovanie, aj keby to malo vyzerať úplne rovnako.

Nuž, zákony si môže tento a aj každý iný štát napísať ako chce, ale tým, že niečo zakazuje, umeleckú hodnotu tomu nezoberie. To, čo je umením neurčuje byrokracia, ale výpovedná hodnota. Rovnako nerobí umenie umením to, že je to pekné. Umenie je médium, istá forma jazyka, ktorá sprostredkuje svojmu divákovi nejakú informáciu, myšlienku. A preto je ilegálne graffiti viac považované za to pravé. Pretože legálne graffiti sa tvorí už v inom kontexte.

Konvenční nezainteresovaní ľudia odsudzujú hlavne tagy. Vraj nie sú pekné. Špatiace nápisy a čmáranice... Tak z iného uhlu pohľadu: Aj obyčajné a rýchle tagy toho v skutočnosti veľa hovoria. Hovoria bol som tu. Existujem. Majú svoje čaro v autentickom prostredí ulice. Pripomínajú svojmu autorovi atmosféru v ktorej ich vytvoril. Jeho kamaráti či iní writeri si na neho spomenú, keď ich uvidia. A hlavne na mieste, kde to nečakajú. A tým ostatným ľuďom hovoria existujem a aktívne tvorím.

Nielen tagy, ale celkovo ilegálne graffiti vyjadrujú hlbokú lásku k ich tvoreniu, už len tým, že sa na to človek dá cez to všetko ako napríklad, že sa stane odsudzovaný konvenčnou spoločnosťou, že do toho neustále investuje peniaze, ktoré sa mu nevrátia, riskuje vlastnú slobodu, zdravie a kopec iného. Nemá z toho peniaze a ani slávu mimo ľudí graffiti subkultúry. Keď mu to všetko zato stojí, dokazuje to, že má naozaj rád to, čomu sa venuje.

A samozrejme keby išlo o vandalizmus, neboli by na to potrebné drahé spreje. Stačilo by hádzať do okien kamene, prekacovať kontajnery, a pustiť sa aj do rodinných domov a osobných áut. Až tak dobre strážené nebývajú, nemať pred tým rešpekt, bolo by to veľmi jednoduché...

Dúfame že sme Vás inšpirovali k dostatočne dobrým argumentom, ale keby Vám nestačili, ukážte nechápavým ľuďom túto malú galériu zameranú na tagy, ktorá hovorí sama za seba. Zdrojom fotiek je facebook.