The Brand New Heavies je kapela, ktorú zasiahol moderný britský soul, hip hop, dance a funk. Mali pätnásť singlov v britskej Top 20-ke, tešili sa celému radu hitov v amerických pop a R&B hitparádach a predali viac než štyri milióny albumov. Ovplyvnili umelcov hip hopu aj popu od N.E.R.D až po the Black Eyed Peas. Sú muzikantmi svetovej úrovne a navzájom sa poznajú ešte zo školských čias. Je to kombinácia, ktorá spôsobuje, že im to perfektne klape a počas hrania medzi nimi dochádza k telepatickej komunikácii. Sú spolu už od 80. rokov a žiadna im podobná skupina v Británii ešte stále nevznikla. V týchto dňoch sa do ulíc dostáva ich čerstvý, funky a tak bez námahy moderný album, ako sa im to ešte nikdy predtým nepodarilo pod názvom Allaboutthefunk.

"Je to paráda," hovorí 25-ročná Nicole Russoová posledná v rade speváčiek, ktoré stáli na čele skupiny po celý ten čas, a ktoré je možné opisovať len superlatívami. Medzi ne sa radia aj Siedah Garrettová, N'Dea Davenportová a Jay Ella Ruthová. "Predtým, než som stretla chlapcov, pracovala som vo Philadelphii so skupinou the Roots. Vždy som považovala kapelu The Brand New Heavies za britskú verziu skupiny the Roots a vždy som bola jej fanúšikom. Takže som bola dosť hotová, keď vznikla myšlienka dať sa s nimi dokopy."

Táto možnosť pre Russoovú znamenala nový štart jej speváckej kariéry, ktorú začala vo svojich sedemnástich rokoch, kedy bola doslovne zmietnutá do Ameriky z jej rodného Wembley, kde pracovala ako speváčka a skladateľka hudby. Russoová, mladá Angličanka s obrovským soulovým hlasom, vydala svoj sólový debutový album Through My Eyes v upadajúcom vydavateľstve Telstar v roku 2002, roky pred tým než vôbec niekto počul o Joss Stoneovej. "Iróniou bolo, že moje piesne sa začali hrávať častejšie, až keď Joss Stoneová zožala úspech," povedala Russoová.

Svojim hlasom, ktorý sa z istého uhlu podobá hlasu speváčky Anastacie, melodickými linkami a textami, Russoová napumpovala najväčšej britskej funkovej skupine žily novým životom a kúzlom v dobe, keď bola skupina považovaná za priemernú belošskú kapelu.

"Ich vzájomné empatie sú fantastické, je medzi nimi neuveriteľná úroveň komunikácie," hovorí. "Ako náhle sa stretnú a chopia sa svojich nástrojov, hneď to funguje. Je fakt pekné vidieť niečo také a ešte lepšie byť niečoho takého súčasťou."

Takýto druh empatie nevzniká behom jednej noci a kľúč k úspechu skupiny The Brand New Heavies je, že spoločne ukovali zvuk, identitu a porozumenie, čo je oveľa hlbšie než čokoľvek iné.

Skupina začínala v izbe bubeníka a klávesáka Jana Kincaida na západe Londýna vo štvrti Ealing. Kincaid si spolu so svojimi kamarátmi gitaristom Simonom Bartholomewom a bas gitaristom a programátorom Andrewom Love Levym zo školy na prázdniny požičiavali nástroje. Pôvodnú inšpiráciu čerpali od diktátorov starej školy funku, u Jamesa Browna a the Meters. Netrvalo však dlho a v 80. rokoch začali kuť svoj vlastný zvuk koncertovaním vo veľkých skladových halách, čím sa stali predchodcami hnutia Acid Jazz.

"Acid Jazz vyrástol vôkol nás," hovorí Kincaid. "Vtedy to bolo o starších moďákoch (hnutie Mod) a ich pár groovy nahrávkach, originál Leviskách a kozích briadkach. My sme však vždy boli ovplyvnení aj množstvom iných hudobných štýlov - reggae, rock a jazz. Boli sme oveľa viac rozmanitý."

Práve tá rozmanitosť a ich výnimočný cit pre funkový groove ich dostali do Ameriky skôr než vôbec podpísali svoju prvú zmluvu s nahrávacou spoločnosťou v Británii. Ich singel Never Stop dosiahol v roku 1991 tretie miesto v americkej R&B hitparáde a The Heavies sa nechtiac stali ambasádormi funkovej hudby v krajine, ktorá tento štýl vynašla.

"Práve v tej dobe sa v Amerike dosť hanbili za svoju hudobnú minulosť," hovorí Kincaid. "Všetci už prestali brať interpretov ako Donnie Hathaway alebo Al Green vážne. Pre nás to bol svätý grál. A vďaka tomu, že sme boli takzvaní výstrední anglický outsideri, mohli sme zažívať úspech. Zabudli, že funky muziku je možné robiť aj s naozajstnými nástrojmi. Určite vtedy nikde neexistovala žiadna mnoho rasová skupina, ktorá by hrala tento štýl."

Do Británie sa vracajú ako víťazní hrdinovia, kde im v roku 1992 vychádza ohromujúci album pod názvom Heavy Rhyme Experience Vol 1. Na dotvorenie ich debutu, ktorý bol zbierkou hip hopových melódií, si prizvali raperov ako napríklad The Pharcyde.

Avšak najväčší úspech v 90. rokoch zožali až s príchodom platinových albumov Brother Sister (1994) a Shelter (1997), ktoré nahrávali so speváckymi talentami N'dea Davenportovou a Siedah Garrettovou. The Heavies vstúpili do novej fázy hudobnej sofistikácie a komerčného úspechu rozšírením sa o dychovú sekciu a spoluprácou so speváčkami, ktoré boli schopné priniesť k inštrumentálnemu kúzlu nový melodický postoj, čo sa prejavilo v obrovskom úspechu hitoviek, ako naprílad: Dream On Dreamer, You've Got A Friend, Sometimes, ba aj jemne iskrivej verziie štandardu od Marie Muldaurovej Midnight At The Oasis, práve z týchto dvoch albumov.

Pred ukončením desaťročnej zmluvy sa the Heavies vrátili späť k overenej metóde nahrávania, keď sa znovu rozhodli pre spoluprácu s rôznymi spevákmi a rappermi, čím ich albumu neskôr vydanému v Japonsku dodali experimentálny nádych. Neskôr sa k ním pridala Russoová, s ktorou začali spoločne pracovať na ich novom albume s názvom Allaboutthefunk.

"Chceli sme ísť stále vpred," hovorí Kincaid. "Množstvu kapiel postačuje, keď duplikujú svoje najväčšie úspechy a robia dookola tie isté piesne. My sme však pristúpili k týmto nahrávkam v duchu nepredpojatosti."

Výsledkom je album, ktorý drží krok s dobou, avšak obsahuje všetky klasické prvky, ktoré z kapely The Brand New Heavies robia výnimočný zjav. "Sme kapela z Británie, ktorá robí soul-funkovú hudbu," hovorí Bartholomew. "Vo svojej triede sme jediný, čo ak si uvedomíte, je neuveriteľné."

Osobnosti kapely však rástli aj iným smerom. Bartholomew vedie svoju rockovú skupinu Ignition, kým Levy manažuje ženskú skupinu s pracovným názvom 'The Spiders' a profesionálne sa zaujíma o interiérový dizajn. Majú široké hudobné chute a zaujímajú sa o všetky aspekty tohto biznisu. Taktiež nie sú tými tichými, utiahnutými typmi v zákulisí, ktorí prišli (a vo väčšine prípadov aj odišli) ako súčasť danceovej a dídžejskej revolúcie. Bartholomew a Levy obzvlášť, pravidelne ukazujú svoje bizarné krajčírske pudy. Odhliadnuc od ich osobných ambícií, či stavu ich garderóby, ich kolektívna energia a ich trvalé zaviazanie sa kapele zostáva nemenné.

"Sme z tej istej školy ako Jamiroquai a Incognito," hovorí Levy, "len s tým rozdielom, že my sme ozajstná skupina. Som prekvapený, že sa ešte stále neobjavil nikto, kto by sa pokúšal kopírovať to, čo robíme my. Existuje mnoho "ozajstných" rockových skupín, nie však poriadna funková alebo soulová skupina, ktorá by mala tie isté rysy. Stále robíme to, čo sme robili vždy. Nikdy sme nemali veľa súperov."

"Áno, boli ľudia, ktorý boli nami ovplyvnení," hovorí Kincaid. "A nahrávacie spoločnosti sa určite pokúšali postaviť kapely, aby zneli ako my, no nefungovalo to. Myslím si, že sčasti je to tým, že my sme nikdy neboli vyrobený. Nemôžete vyhrať ak ste vyrobení, obzvlášť keď sa jedná o živé hranie a vytrvanie."

The Brand New Heavies exkluzívne vystúpia na Hodokvase v sobotu, 20. augusta večer na hlavnom pódiu.