História americkej legendárnej hip-hopovej formácie ONYX, ktorá
poctí Bratislavu v apríli svojou návštevou, začína v roku 1989. V
tom čase sa dávajú dokopy podobne hudobne naladení chlapíci Fredro
Starr, Sonee Seeza ako Suave a Big DS z Newyorskej mestskej časti
Queens. Hneď prvý ich počin "Ah, and We Do It Like This" vydali na
známej rapovej značke Profile Records, ale nikoho v tom čase
neoslnil a ani samotní aktéri neboli so svojim štartom
spokojní.
Po dvoch rokoch sa spojili s už teraz nebohým producentom skupiny
Run DMC, Jam Master Jay-om, a nechali mu na vypočutie zopár svojich
nahrávok. S tými však tento veľký producent nebol stopercentne
spokojný a to vtedy zapríčinilo, že Fredro Starr začal intenzívne
premýšľať nad vzniknutou situáciou. Tak teda zavolal svojmu
bratrancovi menom Sticky Fingaz, ktorý si rapujúc pracoval v istom
holičstve. Chlapci zrealizovali zopár nových nahrávok a znovu ich
ponúkli Jam Master Jay-ovi, no a ten sa hneď zamiloval do ich
nových skladieb.
Nasledoval klasický postup prezentácie skladieb pred vedením
spoločnosti Def Jam a tam sa začali pýtať, kde títo chlapci trčali
doteraz. Slovo dalo slovo a ONYX začali pracovať na nových
skladbách. Do sveta sa vydali singlom "Throw Ya Gunz" a úspech na
seba nenechal dlho čakať. Následne pripravili materiál na album,
ten aj v roku 1993 vydali a pomenovali ho "Bacdafucup". Pokojnú
hladinu hip-hopových vôd ním poriadne rozmútili a rýchlo sa stali
známymi po celom svete, predali vyše dvoch miliónov kópií albumov,
stali sa idolmi mladých ľudí. Vydarenému štartu dopomohli hlavne
skladby ako "Shifftee", "Blac Vagina Finda", spomínaná "Throw Ya
Gunz" a asi ich najväčší hit vôbec, skladba "Slam". Neskôr posledne
spomínanú prerobili v spolupráci so skupinou Biohazard a tá slávila
taktiež nečakaný úspech.
ONYX je v tej dobe považovaný za vzor, takto má vyzerať
undergroundová skupina, boli oslavovaný a mali rešpekt celej
hip-hopovej komunity. Mohlo by sa zdať, že to je ten správny dôvod
na dážď do nosa, ale nestalo sa tak, trošku sa ukľudnili z dovtedy
nepoznanej eufórie, otriasli sa a pokračovali v načatej práci.
Avšak v najlepšom sa stalo, že Big DS absolvoval pobyt vo väzení za
neplechu a tým bol zo skupiny von. Fanúšikovia skupiny čakali, čo
bude nasledovať.
Píše sa rok 1995 a každý onyxácky spriaznenec je vysmiaty, pretože
skupina dáva na trh svoj druhý album pod názvom "All We Got Iz Us".
Skladby, ktoré nový album obsahuje sú neprijateľné pre rádiá, klipy
nepúšťateľné na istej hudobnej stanici a predsa úspech. Skupinu
podržali jej fanúšikovia, hneď sa predalo niečo cez 500 tisíc kusov
albumov, kritiky renomovaných hip-hopových magazínov boli na dlhé
roky najlepšie spomedzi undergroundových kapiel, ocenili hudobnú a
textovú kvalitu a samozrejme chvála neminula ani agresívny prejav
raperov. Z tohto diela treba vyzdvihnúť skladby ako "Last Dayz",
"Punkmotherfukaz" alebo "Walk In New York".
V tomto čase, po dvoch úspešných albumoch, sa skupina posunula do
inej dielne. Hlavne Fredro Starr a Sticky Fingaz neodolali
ponúkaným možnostiam a vydali sa na hereckú dráhu, čo bol pre
mnohých ľudí šok a zase naopak ostatní to brali ako dobré
spestrenie a vhodnú prezentáciu hip-hopu v inom ako hudobnom
odvetví. Určite si spomenieme na ich účinkovanie aspoň v jednom z
filmov z tohto obdobia. Hovoríme o tituloch ako "Clockers", "Dead
Presidents", "Strapped", "The Addiction", film režírovaný Dany
deVitom - "Sunset Park" alebo seriál "Moesha", v ktoro stvárnila
hlavnú úlohu soulová diva BRANDY.
V júni 1998 skupina vydáva tretí album pod názvom "Shut ´Em Down",
ten sa kvalitou vôbec nevzďaloval od svojich predchodcov a znova
dostával veľmi dobré kritiky. Čo bolo pre skupinu určite
dôležitejšie, bol fakt, že fanúšikovia im zostali verní a
samozrejme, že pribudli aj ďalší. Pozitívne vnímali hlavne fakt, že
nezblbli kvôli peniazom, čo by v ich situácii určite nebol vôbec
problém. Pozornosť si skupina zaslúži za spoluprácu s raperom DMX v
skladbe rovnomennej s názvom albumu, a to "Shut ´Em Down". Z albumu
sa predalo cez 1,5 milióna kúskov a ich kariéra v undergrounde bola
snom mnohých raperov a fanúšikov.
ONYX si dali menšiu tvorivú pauzičku, nebolo to ale určite preto,
že by nechceli, ale boli aj iné veci, o ktoré prejavili záujem.
Jedenásteho júna 2002 však svetlo sveta uzrelo štvrté dielo
chalanov, ktorému dali spomienkovo názov "Bacdafucup Pt. II". Týmto
počinom sa zaradili tam, kde aj začínali. Mali svoj typický zvuk,
imidžovo boli ešte tmavšia ulica, album obsahuje tvrdé a
nekompromisné texty a samozrejme je to dobre počuteľné aj v
skladbách ako "Slam Harder", "Feel Me" alebo "Bring ´Em Out
Dead".
Píše sa rok 2003, je 22. júla, a ONYX vydáva svoj v poradí piaty
album pod názvom "Triggernometry". Je to už vlastne klasika, trošku
umiernenejší prejav, ale kvalitná produkcia a dielo vôbec nedáva
dojem, že sú tu skladby, ktoré musia album predávať. Cítiť, že
tvoria zo srdca, čoho dôkazom sú aj dobrotky ako "Gun Clap Music",
"JMJ", "Wild N Here" alebo "Mama Cryin´". Vo svojej produkcii
priniesli svoj pohľad na rap súčasných rokov a treba uznať, že
doposiaľ mali vždy čím zaujať.
07. apríl 2006, ich koncert v Bratislave v PKO.

Viktor Sheen a Fosco Alma: Další zářez
Jedny ošoupané tenisky prosím
Pridaj komentár
Ak chceš pridať komentár, musíš sa najprv prihlásiť