Hneď prvá skladba album „Show Me A God“ dáva odpoveď. Tech prechádza osobnou krízou, ktorý ho núti spytovať aj jeho vieru. Je to úvod do temnoty, ktorá zahalí celý album. Ale s výnimkou strednej časti albumu, kde Tech prenechá miesto svojej fantázii, sa väčšina „K.O.D.“ drží reality a aj skladby ako „Demons“ alebo „Blackened the Sun“ slúžia len ako metafory ku Techovým frustráciam a album je hlboko osobný a emotívny.

"K.O.D.“ je v podstate konceptuálny album prerozprávaný v troch dejstvách. Na prvej časti „Anger“ otvára Tech staré rany ako rozvod ako aj tie novšie ako stav jeho mami. Nevyhne sa ani kritikom, ktorých raz a navždy zavrhuje a začína opäť robiť hudbu podľa seba. Druhá časť odštartuje „Madness“, kde ide Tech uplne bez cenzúry a užije si všetko od kanibalizmu, únosu až po mučenie. Záverečná časť „The Hole“ je však pre Techa opäť prebudením a hodnotí svoj život.

Aj keď vďaka jeho „alternatívnemu“ prístupu k rapu ho mnohý prehliadajú, pravdou je, že Tech je jedným z technicky najlepších rapperov. Či už sú to jeho nespočetné zmeny flow alebo keď v „B-Boy“ použije takmer každé slovo začínajúce „B“. Pre všetkých tých, ktorí ho odsúdili len ako chlapíka s make-upom na tvári, tento album by im mohol otvoriť oči. Aj keď nie je pochýb, že Tech si vie užiť aj horrorcore, kde väčšina jeho tvorby zapadá, sú to práve tracky ako „Show Me A God“, ktoré dokazujú aký hlboký Tech je ako rapper.

„K.O.D.“ je Techovým najlepším albumom za posledné roky, čo verte, že pri kvalite jeho diskografie niečo znamená, lebo zlý album od Techa tu už dlho nebol.