Rok 2013 bol neuveriteľne plodný na nahrávky z domáceho sadu. Rodili sa albumy, epčka a mixtapy. Nie vždy to boli plody sladké ako lekvár mamky Pôstkovej, niekedy skôr trpké ako zmutované plody z černobyľského ovocného sadu. Kvantita, skrátka, prevýšila kvalitu.

Keďže človek má iba dve uši a rap nie je jediná z hudobných škatúľ, ktoré Zombeat preberá ako mozog čerstvej obete, všetko sa vypočuť nedalo. Človek sa sústredí len na svoje obľúbené, zavedené rapové značky, prípadne dá na odporúčania známych, či dokonca ho osloví masívne promo všade, kam oko dohliadne a ucho začuje. Kto v roku 2013 pálil ostrými a kto len tak pukal malorážkou? Každý má na to iný názor, tak spomeniem albumy, ktoré som stihol vypočuť viac ako len jeden raz. Niektoré z vlastného záujmu, iné čisto kvôli recenzii.

Začnime rodnou hrudou. Vyšli albumy ako Plexo – Manuál, Momo – Za Očami, Delik – Sloboda, AMO – Rok nula, Zverina – Umelecké Delo, Krok Spet – Poďme,  H16 – R.H.B, Rétos Liberty – DynastiaAgresívneOko, Denisovan - 5tržalské melódie, Vladis – Diamant. Torula vyšiel Z Kanála Hore, Mugis sa pochlapil rovno dvomi albumami: Závet a Parfém, kde rozvinul spoluprácu s Majselfom, z tých „alternatívnych“ to bol Lyrikov Zlokot – Slowakische Idiot, SEdláci BANDa a Marian Jaslovský a ich Demo, mixtape Stanica Zoo od Gleba a v neposlednom rade dokonca nový Kontrafakt – Navždy. Nejdem tu rozoberať každý jeden album, sami autori vedia či tomu ktorému výtvoru dali naozaj všetko. Pri KF sa treba zastaviť, lebo je to KF. Kontrafakt som zaradil medzi alternatívne preto, lebo asi až na 2 rapové skladby si páni uleteli do preefektovaných sfér, kam ich síce ochotne nasledujú mladší fanúšikovia, ale starším sa tam asi nechce teperiť. Nový album nič nemzmení na fakte že naživo dávajú aj tak najlepšie koncerty. (Modré Hory a Strapo + Spinhandz sa na pódiu tiež nestratia.)

U našich „bratrů“ sa toho rovnako zosypalo veľa. Nespal label Ty nikdy, od ktorého sme sa dočkali albumov BoyBand – Best off, DJ Fatte – Soundtrack či výborného pokračovania spolupráce Rest & Fatte – Střepy, Vladimir518 vydal druhý album Idiot, Marpo – RIOT,  WWW – Atómovú včelu či Prago Union - Vážnu hudbu, prípadne z mixtapov Chachar – Chachartape vol. 1.

Každý z týchto albumov/mixtapov má niečo do seba a obsahuje niekoľko naozaj kvalitných skladieb, rovnako ako aj vatu. Keďže som zástancom hesla „koľko ľudí , toľko chutí“, nejdem tu obsiahlo argumentovať.  Nasledujúci užší výber je zostavený iba podľa jediného kritéria. Ktorý rap album mi najčastejšie hral doma, v práci či v aute. Skrátka, čo ma najviac bavilo a je jedno, z akých dôvodov. Buď pre originalitu tém, variabilné flow či luxusné – rozumej srdce trhajúce a k duši prehovárajúce – beaty. Nateraz to bude len výber zo SK-CZ scén, keďže zo srdcu blízkeho Balkánu som okrem Ajziho top albumu Jacu od smrti, Furi Djunta – Lucidan potes nepočul vôbec nič (hanbím sa a dúfam, že tento rok toho stihnem viac). Nerátam single od Škaba a Smarta, tie majú miesto v top albumoch za 2014.

Modré hory – Big Beat

Táto nevybrúsená perla v náhrdelníku domáceho rapu žiari vcelku nenápadne, ale o to trvácnejšie. Album, ktorý rastie s každým ďalším vypočutím. Nikto nevie tak prehovoriť do/z duše ako Lyrik a Bene. Ne/obyčajný rap pre všetkých ne/obyčajných ľudí. Rozhodne kupuj originál, za ten plagát to stojí .)

Lkama a Luzer – Hi100ria
Ukázali, že aj dejepis sa dá vyučovať originálne a chytľavo, podporený šliapucim boom bapom, a že nie všetky témy boli už zarapované. Originalita sa skrýva za bilbordom s názvom Schéma rapového albumu, len ho treba zrezať  a aj ostatní raperi uvidia lúky a háje plné ešte nepoužitých tém.

James Cole – Moby Dick 
Áno, je to on, Don Koulion je v roku 2013 späť a rovnako dobre, ak nie lepšie ako naposledy. Žiadny Kapitán Láska, ktorý lámal ženské srdcia, ale Džejms Koul, ktorý láme ženské cez koleno, aby... jim jenom naplácal, samozrejme. Produkcie rozmanité, i keď rytmicky monotónne. Väčšinu z nich robil James sám a jeho dlhoročný parťák, strýček Risto, rozumíš, děvko? Na vnímavého poslucháča dýchne doba okolo albumu Dixxx. Kde to pokrivkáva na beatoch, tam to zabíjajú rýmy a flow na tisíc spôsobov. Z bývalej Supercroo mi je bližšia práve sólo tvorba Dona Kouliona, Toxxx si v poslednom čase ide svoju „fakin bauch slow flow“, ale Koule má „madafakin free flows“. Ako sám dáva v prvom single Zatnuto, „do jedný flow dvakrát nevstoupíš“. K tomu žiadny hosť na mikrofóne - kto si toto naposledy dovolil? Podobne ako Prago Union a Kato si James nejako nepozýva známe huby  na mikrofón, serie na propagáciu albumu cez featy. V dobe, keď skoro na každom domácom albume je rovnaká zostava hostí a beaty sú každý pes iná ves, sa takýto sólo kapr, teda, pardon, veľryba cení. Na refrénoch a popevkoch v pozadí má farbu hlasu ako Jonathan Davis z KoRn, keď nereve, ale lamentuje.) Už sa teším na Jamesov nasledujúci metalový projekt Inland Empire.

Smack One – Hudba Pro Zmrdy mixtape

Tento pionier grimu síce zabil viac albumom 2051 v roku 2012, ale ani 2013 nezačal a neskončil zle. Vyšla Hudba pro zmrdy a Iscream III. Druhý menovaný mi ešte nedorazil domov a vyšiel posledný deň v roku, tak ho vynecháme. Hudba pro zmrdy je mixtape, a tak je tam aj nejaká tá rarita, hit i vata. Na druhej strane, v aute či v klube sa z niektorých skladieb vykľuli riadne mordy. Smack seká rýmy ako mačeta cukrovú trstinu a navyše do takých beatov (Ondryk je kráľ), že celkovo sa tape dobre počúva a baví viac ako iné „plnohodnotné“ a oslavované rap albumy spoza rieky Moravy – asi som zmrd a toto bola hudba pre mňa.

Tak to by sme mali päticu albumov spomínanú v úvode.Vaše súkromné rebríčky sú viac ako vítané. Na záver mám pre tých s otvorenými ušami dva tipy rovnako z 2013, ale už mimo rapu, mladých Nemcov Acranius od Baltického mora a Angličanov Ingested, čisto preto, aby ste sa mohli rozčuľovať, že niekto, kto počúva i takúto pekelnosť s prasacími vokálmi, si vôbec trúfa hodnotiť rapové albumy.) Prvé video neodporúčam tým, ktorí nemusia kreslenú brutalitu.