Ostatný umelec podpísaný pod Stones Throw je podľa press releasu new schoolová retro soulová senzácia, čo je na prvý pohľad možno nezlúčiteľná kombinácia, ale Amy Winehouse, Mark Ronson alebo Sharon Jones dokazujú, že Motown sound sa dá preniesť aj do tohoto tisícročia. A ďalším do rady je Mayer Hawthorne. Podľa príbehu, ktorý rozpráva Peanut Butter Wolf, pod Stones Throw ho podpísal len po vypočutí dvoch skladieb, tak ohúrený bol. O buzz sa mi starali takisto Ghostface Killah alebo John Mayer, ktorí dali jeho debutu nálepku album roka. Titul sice prehnaný, ale aj v silnej konkurencii talenovaných umelcou, ktorý privádzajú naspäť éru Hollanda – Doziera - Hollanda sa nestratí.
Nedá sa pochybovať o tom, že Mayer Hawthorne vie ako sa obracať vo vintage soule a v tomto produkčnom štýle je ako doma. Na svojom debutovom albume „A Strange Arrangement“ sa mu podarí vytvoriť presvedčivý retro vibe požičiavajúci si z Motownu, Staxu a ďalších famových labelov 60´s a 70´s. Nie je to však len o vibe, ale do minulosti si chodí požičiavať aj čo sa týka songwritingu, čo je jedna z najsilnejších stránok albumu. Sú to príbehy stratenej a nájdenej lásky so štýlom rovnako retro ako sound albumu – namiesto explicitných narážok sú to len gentlemanské narážky. Album je poväčšinou poskladaný z love songov – od sentimentálnej „Make Her Mine“ až po melancholickú „I Wish It Would Rain“.
Hawthorne si takmer celý album zobral na seba sám. Napísal si texty, nahral si vokály, zahral všetky inštrumenty a sám si to v štúdiu aj pospájal. Je to impresívna kombinácia, aj keď v jednom z elementov mu to až tak nejde. Áno, vokálom sa rozhodne nemôže porovnávať s umelcami ako Sharon Jones alebo Jamie Lidel, ale to na hudobnom zážitku až tak neuberá. Tento „náhodný“ album naznačuje veľké veci a nádejnú budúcnosť pre génia melódie.
Sicknature - kontaminácia dobrými beatmi zaručená 
Holandskí Dope D.O.D. už známe americké mená nechcú
Pridaj komentár
Ak chceš pridať komentár, musíš sa najprv prihlásiť