Keď sa raz v South Central dalo dokopy päť rozhnevaných homeboyov, určite nikto nečakal, že spolu vytvoria jeden z najvplyvnejších a najkontroverznejších albumov hip-hopovej histórie - "Straight Outta Compton". Ich cesty sa však postupne rozišli a všetci ostali na sólovýh dráhach. Ice Cuba zaviedla na východ, Eazyho do márnice, Renova viedla do stratena, ale Dreho jeho cesta zaviedli k jackpotu. "Straight Outta Compton" možno upozornil na west coast, ale bol to "The Chronic", ktorý ho legitimizoval a odštartoval jeho nadvládu.

Aj keď je "The Chronic" uvádzaný ako sólo album, išlo prakticky o duo album, podobne ako pri "Only Built For Cuban Linx". Keďže Dre bol vždy presvedčivejší za produkčným pultom, bol to Snoop, ktorý na seba strhol pozornosť. A zaslúžene - bol to totiž Dreov najväčší objav až pokým sa mu počas jedného interview nedostalo do rúk demo blonďavého týpka z Detroitu. V tom čase nebolo nič podobne Snoopovmu lenivému, spevavému flowu, ktorý dokonale ladil s Dreho G-Funkom. Snoop tak bol hlavnou hviezdou, ale tento album odštartoval aj kariery novej generácie západného pobrežia v čele s Kuruptom, Lady of Rage, RBX, Dat Nigga Dazom, Warrenom G a Nate Doggom.

V lyrickom zmysle, obidva albumy "Straight Outta Compton" a "The Chronic" reprezentujú to isté - život na uliciach Comptonu, čo zahŕňa zbrane, drogy, násilie. Album oslavoval Rodney King Riots, ale vojna nebola len v uliciach, keď Dre zapojil svojich kumpánov aj do svojej osobnej križiackej výpravy proti každému, kto si zobral do úst jeho meno. Zoznam beefov bol dlhý - Eazy E, Jerry Heller, Tim Dog alebo líder 2 Live Crew Luke - ale aj napriek tomu všetkému bol "The Chronic" najmä party albumom s niektorými z najväčších klasík ako "Nuthin But a "G" Thang" alebo "Let Me Ride".

Ako dobré boli texty či už pri NWA alebo "The Chronic", bola to Dreho produkcia, ktorá sa postarala o úspech. Jeho talent pre chytľavé beaty a zmysel pre detaily posunuli konfrontačné rýmy comptonských patriotov až do hitparád a pretransformovali sound celého pobrežia. Spojením hip-hopu s jazzom, soulom a funkom vytvoril Dre skutočne intoxikujúcu kombináciu, ktorej sa nedalo nasýtiť. Funky bassline doplnená o nejaké to piánko, sampel Parliament alebo Funkadelic a poznávací piskot, posunul sound hip-hopu za kicky a snary.

Dre si môže zaslúžene brať zásluhy za zmenenie hip-hopu. Ako člen NWA spoluvytváral formulku pre gangsta rap, ktorý už pred ním skúšali Ice-T alebo Schooly D, ale tí nemali k dispozícii jeho nákazlivé beaty, ktoré veľmi nečakane spravili z gangsta rapu jeden z najvitálnejších žánrov pop music. Bol to takisto Dre, ktorý týmto albumom dostal na mapu Death Row, jeden z najslávnejších hip-hopových labelov a pripravil tak miesto pre Paca. Je veľa superlatívov, ktoré by sa s týmto albumom dali spájať, ale ja to nechám na chlapíka z oboru, aby to vystihol najlepšie:

"Toto je štandard, s ktorým sa porovnávate, ak beriete hudbu seriózne" - Kanye West

Tracklist:
01. The Chronic (Intro)
02. Fuck Wit Dre Day (And Everybody's Celebratin')
03. Let Me Ride
04. The Day The Niggaz Took Over
05. Nuthin' But A "G" Thang
06. Deeez Nuuuts
07. Lil' Ghetto Boy
08. A Nigga Witta Gun
09. Rat-Tat-Tat-Tat
10. The $20 Sack Pyramid (Skit)
11. Lyrical Gangbang
12. High Powered
13. The Doctor's Office (Skit)
14. Stranded On Death Row
15. The Roach (The Chronic Outro)
16. Bitches Ain't Shit