k-os svojou hudbou búra hranice už takmer celú dekádu a medzi jeho fanúšikmi nájdete yastúpené všetky možné subkultúry od ortodoxných rapperov až po hippies. Od roku 2002, ked k-os debutoval s "Exit" si vyskúšal všetky možné žánre od akustického soulu až po alternatívny rock, škatuľkami sa rozhodne obmedzovať nenechal. Niektorí tento jeho široký záber nepochopia, ale ako hovorí na "Zambony", presne tak to má rád.

Čo mi na k-osovi bolo od začiatku sympatické, bolo jeho zásadné odmietnutie a kritizovanie hip-hopovej svätej trojice - bitches, bling a bullets. Namiesto toho ponúka svoje filozoficko-politické a b-boy rýmý, rapuje či spieva a pohodlne sa prechádza medzi mainstreamovým a backpack hip-hopom - niekedy aj na jednom tracku. Každej skladbe dodáva takú rozmanitosť, že je ťažké neobľúbiť si z nej aspoň istú pasáž, čím dokazuje aj svoj progres ako aranžéra.

Pri "Yes!" išiel k-os do štúdia s tým, nahrať hip-hopový album, prirodzene však z jeho hlavy vyšlo LP, ktoré má šancu uspokojiť fanúšikov naprieč širokým spektrom. Najzaujímavejšie na albume je možno to, o koľko je odlišný od emocionálneho "Atlantis: Hymns for Disco". Album znie sústredenejšie, upúšťa jemne od experimentovania a zameriava sa na jednotný vibe. Taktiež tu nenájdete tak jednoznačné hity ako "Sunday Morning" alebo "Born to Run"(s výnimkou old-schoolovej "4,3,2,1", ktorá vás do rytmu nechá pokyvovať aj dávno po doznení) a "Yes!" je skôr albumom, ktorý vám pomaly prirastie ku srdcu. Mojimi favoritmi sú pop balada ala k-os "Uptown Girl", ktorá by mimo neznela ani v repertoári Gnarls Barkley a bizarná "I Wish I Knew Natalie Portman", kde kanadskú konekciu dopĺňajú aj Saukrates a Nelly Furtado.

k-os je dobrý príklad kanadského rappera, ktorý ma viac talentu ako polovica americkej scény dokopy a "Yes!" len ďalej potvrdzuje jeho pozíciu jednému z najspoľahlivejších rapperov súčasnosti. Tento album má toľko, čo ponúknuť, že budem prekvapený, ak si "Yes!" nepustíte viack-krát po sebe. To je však prípad s každým jeho albumom.