Casus Belli, raper pôvodom z Lyonskej štvrti Vaulx, sa na scéne pohybuje približne od roku 1995, kedy začínal so svojou partiou Da Bron-X práve v Lyone. Neskôr spolupracoval s Tapis Versatile, s ktorými sa v roku 1996 objavil aj na známom hudobnom festivale Francofolies de la Rochelle. Sólovo sa objavil na niekoľkých kompiláciách, až nakoniec vydal svoje vlastné maxi, na ktorom sa nachádzala aj Lyonské „hymna“ s výstižným názvom Lyon.
Casus má na svojom konte zopár albumov, z toho posledné sú Parabellum (2009, výber tých najlepších Casusových skladieb) a nakoniec Cas de guerre – plnohodnotný album s úplne novými skladbami, ktorý bol vydaný pod Rohffovým labelom Foolek Records. Na albume sa nachádza 17 skladieb (+ jeden bonus – remix skladby Suranchere). O existencii tohto rapera na francúzskej scéne som vedel dostatočné množstvo informácií, no nejako som mu po celý ten čas nevedel prísť na chuť. Nakoniec som si vypočul album Cas de guerre a bol som milo prekvapený. Casus ma zaujal skvelým hudobným portfóliom, ktoré sa na Cas de guerre objavilo a taktiež aj akýmsi neotesaným prejavom odlišujúcim sa od všetkých raperov. Odlišnosť je možno podmienená práve pôvodom tohto rapera. Nie je to Paríž, ale Lyon ako som už spomínal.
Preto by som album tohto lyonského rapera odporučil všetkým, ktorí majú radi kvalitnú hudbu, skvelý flow, uvedomelejšie texty. Celkový dojem z tohto albumu bol veľmi pozitívny. Na albume sa okrem Casusa objavili aj Keny Arkana, Rohff, Gunior, Assia, Balir, Act 2.
Väčšina skladieb na tomto albume sa rýchlo dostane do mysle, keďže disponujú dostatočnou melodickosťou. Hneď prvý skladba No Limit (Intro) je skvelým začiatkom tohto albumu. Na albume sa nachádza viacero parádnych skladieb. Zaradil by som tam Ma Musique (vďaka skvelej produkcii a typickému francúzskemu spievanému refrénu), Il était une fois (päťminútový diktát bez akejkoľvek prestávky + skvelý podmaz), L’a.b.c.d. (interlude) (Casusov hlas sa veľmi dobré počúva a v tejto skladbe obzvlášť). Veľmi sa mi páčila Assia v refréne skladby Un espoir. Celkovo táto skladba pôsobí výborným pokojným dojmom. Najočakávanejšou Casusovou spoluprácou bola dozaista skladba Quoi qu’ils disent spoločne s Rohffom. Casus spravil Rohffovi skvelé „entrée“ a ten to dal parádne, tak ako je u neho zvykom a o refréne ani netreba polemizovať. Ďalšími výbornými skladbami na albume sú Le dance de la galere, Au bout de mes reves a taktiež Je represent (outro).
Druhou najlepšou skladbou na tomto albume je dozaista Un autre monde spoločne s Keny Arkana. Počuť túto raperku z Marseille v takejto pokojnej skladbe je dosť zriedkavé a preto je táto skladba tak výnimočná. A úplne najlepšou skladbou na albume Cas de guerre, ktorá by si zaslúžila hodnotenie 10/10 je skladba číslo 8 – Tout p’tit. Skvelý nápad, skvelé prevedenie....jednoducho super.
Casus Belli – Cas de guerre je jedným z najlepších albumov roku 2009. Tento album právom patrí do mojej Top 10. Tento album ma zaujal od prvej sekundy tým, že kvalitná hudba, resp. kvalitný rap sa tvorí aj mimo Paríža, Marseille a Le Havre.

Casus Belli - Ma musique

Casus Belli - Le dance de la galere

Casus Belli - Surenchere

Casus Belli / Rohff - Quoi qu'ils disent  (TU - prvá skladba v prehrávači)