7L and Esoteric sú stálicami undergroundovej scény od ich debutu v roku 1996 s "Be Alright" samplujúcim theme Transformers. Tento album sa nesie na podobnej vlne a obsahuje spústu referencií po produkčnej aj vokálnej stránke.

Nikedy sa čudujem, ako si dokáže Eso nájsť čas na cratedigging všetkých tých bizarných samplov, ktoré používa na svojich sólo albumoch - o to viac, že sa zdá, že vydáva album každý mesiac. Na "Pterodactyl Takes Tokyo" sa zameral na doteraz dosť prehliadaný región ďalekej Ázie a album postavil sa samploch japonských popových klasík 70s a 80s. Eso však nepoužíva album len ako ospravedlnenie pre "Lost in Translation" moment, ale je jasné, že v japonskej kultúre sa aj vyzná, keď tracky dopĺňa úryvkami z kaiju filmov, reklám a wrestlingu. Cez tento originálny soundtrack, ktorý miestami znie ako bastard štýlov RZA a DJ Premiera, Eso pľúje svoje rýmy. Ako jeden z popredných členov kolektívu Army of the Pharaohes a aj tu zostáva verný ich lyrike a drží sa prevažne battle rapu. Je to však na konceptuálnej "24 Karat Fiction", kde veterán bostnskej scény žiari najviac, keď prostredníctvom odovzdávanie si zlatej reťaze rozpovie príbeh hip-hopu a prejde od Run DMC a Slick Ricka, po odmietnutí X-Clanom a Poor Rightous Teachers až do koša vďaka 3rd Bass.

"Esoteric vs. Japan" je rozhodne najucelenejším sólo releasom od Esoterica, keď produkčne prišiel s niektorými z najobskurnejších a najoriginálnejších samplov v hip-hope. Pterodaktyl vás berie na hudobnú jazdu cez japonskú pop kultúru, bez toho aby ste vyhodili 600 Euro za letenku. I´m out like "Sayonara".

A keď už píšem o Esotericovi, pripojím ešte tip na ďalší album. Hovorím o "Prison Planet", ktorý vyšiel pod hlavičkou East Coast Avengers, teda skupiny pozostávajúcej s dvoch MCs Trademarka a Esoterica a beat-nika DC the Midi Alien. Aj keď je už album vonku viac ako rok, nič mu to neuberá na kvalite. Jeden z najlepších undergroundových albumov minulého roka od trojice, ktorá sa vyhrážala "Kill Bill O´Reilly".