Youssef je teda francúzsky raper, senegalského pôvodu, ktorý sa narodil v roku 1981 momentálne bývajúc v Aulnay-sous-Bois v Seine-Saint-Denis (93). Jeho hudobná kariéra sa začala približne v '90 rokoch, no už predtým bol dosť známy. Skôr ako Sefyu začal rapovať sa aktívne venoval futbalu. Mnohé nádejné futbalové talenty skončia vo veľkých kluboch. Sefyu nebol výnimkou. Hrával za parížsky Red Star a taktiež za londýnsky Arsenal. Nakoniec prišlo vážne zranenie, ktoré mu nedovoľovalo pokračovať a bolo príčinou ukončenia jeho futbalovej kariéry. Keďže už počas futbalovej kariéry bol vyznávačom dobrej hudby, rozhodol sa pokračovať práve v tomto svete.

Sefyu ako člen skupiny NCC a kolektívu G8 sa po prvý krát vážnejšie zapísal do povedomia ľudí v roku 2004 v spolupráci s Rohffom, s názvom Code 187, na albume La fierté des notres. Mimochodom nebol jediný, kto si s Rohffom v tejto skladbe zarapoval. Taktiež tam boli Alibi Montana a Kamelancien. No ešte predtým Sefyu v roku 2001 vystupoval na Francofolies de La Rochelle ale medzi tými menej známymi. Neskôr spolupracoval s Ritmo-m, La K-Bine-om na albumoch a taktiež s Passim, Sniper a Daddym Lord C na koncertoch. Objavil sa aj na niekoľkých francúzskych kompiláciách ako boli:

• Sachons dire non vol II.
• Pur Son du Ghetto (PSG)
• Révélation 2001
• Talents fâchés 1
• Talents fâchés 2
• Street Lourd
• Retour vers la futur
• Rap Anthologie
• Rap Performance
• Killa session 2

V roku 2005 Sefyu vydal svoju prvé CD s názvom Molotov 4. Mixovali ho dvaja DJs a to konkrétne Kore a Skalp. CD prinieslo pravý úspech a Sefyu sa tak pomaly ale s istotou posunul vyššie v hierarchickom rebríčku francúzskej scény. No o rok neskôr prišiel na svet album Qui suis-je? a Sefyu každého utvrdil, že patrí na samotný vrchol. Sefyu-ova tajomne zakrytá tvár, názov albumu "kto som?" to bol jeho spôsob prezentovanie seba samého na novom albume. Hádam prvou najznámejšou skladbou bola "bojovo" naladená La vie qui va avec. Produkčne sa jej chopil Therapy 2093 a na mikrofóne spolupracoval Kuamen. Takisto sa k tejto skladbe natočil aj klip, vlastne hneď 2. Klipy sa natočili ešte k Sénégalo Ruskov a En noir et blanc. Druhý menovaný kúsok je Sefyuovou výpoveďou na rozdielnosť dvoch farieb a je to skutočná hymna za mier, ktorej sa Sefyu chopil veľmi profesionálne a hlavne so srdcom. Originálny štýl písania a mierne tajomný hlas dodávajú tejto skladbe trocha zarmútený no zároveň akýmsi spôsobom povzbudzujúci nádych.

Na tomto albume sme mali možnosť počuť viacero interpretov. Už spomínaného Kuamen-a, ďalej to boli RR, Baba, NCC, Sana, Mina, Zaho a nakoniec Suzax.

Rok 2007 bol rokom koncertov, spoluprác a nepochybne príprav na nový album, ktorý vyšiel v priebehu tohto roka. Jedna z naj spoluprác a podarila s Kenzou Farah. Lettre du front, tak znie názov skladby, kde je opísaný príbeh mladého vojaka (Sefyu), ktorý je momentálne vo vojne, a jeho milej (Kenza Farah), ktorá ho s láskou očakáva doma a dúfa že sa vráti živý a zdravý.

Najočakávanejší bol rok 2008, kedy mal vyjsť ďalší Sefyu-ov album Suis-je le gardien de mon frere? (Som strážca môjho brata?). Keďže Sefyu vyzdvihol svoju latku albumom Qui suis-je? dosť vysoko, musel sa popasovať sám so sebou aby nasledujúci album bol ešte lepší ako ten predchádzajúci. Dovolím si povedať, že sa mu to bravúrne podarilo. Album prevýšil všetky očakávania. Za necelé dva týždne sa dostal na samý vrchol najpredávanejších albumov vo Francúzsku.

Na albume sa nachádza 17 skladieb, žiadne jednominutové intro, ani jeden a polminutové outro a dokonca ani žiaden interlude tj. jednominutový skit aby mal album aspoň o tu jednu skladbu viac. 17 plnohodnotných trackov. Prizvaní interpreti sú nasledovní: Joey Starr, Suzax, Kuamen, Baba, ST4, Sana, Jessica Celious a RR.

Na albume sa nenachádzajú veci, ktoré sú slabšie alebo silnejšie, ale veci, ktoré niekomu ostanú znieť v mysli dlhšie a niektoré možno kratšie, ale všetky majú vyššiu úroveň. Pripomeniem niektoré z nich. Reprezentatívnym a hlavne dosť zaujímavým kúskom je určite Molotov 4. Dynamická, mierne foneticky "komolená" skladba, bez ktorej by sa Sefyu-ov koncert hádam ani nevedel začať. No veď je to predsa Ssssss, Ssssss, Ssssss, Sssseeefyu. Myšlienkou Mon public (moje publikum) je skutočnosť, že aj keď sa rap robí nepochybne s cieľom profitovať, niekto to stále robí aj pre svoje publikum, bez ktorého by nebol tam kde momentálne je. Seine-Saint-Denis Style nouvelle série kde na mikrofóne spolupracuje Joey Starr je myšlienkovo trošku zbytočná, pretože reinkarnovať hit NTM Seine-Saint-Denis Style je prinajmenšom trocha smiešne (aj keď s Joey Starrom). Hudobne je to celkom zaujímavá skladba, no mohla niesť iný názov. V C pas parce que (ce n'est pas parce que) je dobré spracovaná téme na otázku, prečo to nie je? Sefyu na všetko odpovedal, pridal nezameniteľný flow a máme tu ďalšiu parádnu vec na jeho albume. Spomenul by som ešte Plus (viac), pretože patrí k tým, ktorých melódia ostáva znieť aj po vypočutí. V dnešnej dobe, majetok znamená pre niektorých viac ako zdravie či láska. Chceli by stále viac a viac. Práve o takýchto je táto skladba, ktorá vypovedá o nenásytnosti ľudí dnešného sveta.