A aj keď to pôvodne mal byť článok do inej rubriky, Scuottova výrečnosť zariadila, že dnes si môžete prečítať, síce nie až tak plánovaný, no o to zaujímavejší rozhovor.

Bývaš, myslím, v Prahe. Prečo si odišiel z Bratislavy?
Našiel som tu postupne väčšie zázemie na rozvoj a porozumenie toho, čo ma baví. Venujem sa tu veciam, ktoré ma posúvajú ďalej.

A to je?
Aktívne sa venujem video produkcii, maľbe a hudbe. Človek životom vo väčšom meste má viac príležitostí sa stretávať s rôznorodou hudbou, projektami a ľuďmi, ktorí neprepadajú módnym vlnám a mainstreemu. Tvoria veci okolo seba, ktoré posúvajú hranice. Je to potrebné pre rozvoj človeka, teda ak o to jedinec vôbec stojí.

Teda Bratislava ti už bola malá?
Myslím, že v Bratislave som prešiel všetkým, čo som mal a posunul som tam hranice ako bolo v mojich silách. Či u išlo o graffiti, organizácie hip hop akcii v dobe, keď bola scéna scénou a na Slovensku nevystupovali žiadni zahraniční interpreti. Fungovanie značky reserve07, ktorá sa skladala z mladých urban art umelcov a prichádzala s novým pohľadom na ilustráciu a design, crossover kapelu Pigura. Vytvorenie šialeného bratislavského združenia All School cirkus, ktoré posunulo vnímanie party a hudby trochu inam, ako bolo doposiaľ bežné (crossover). Bol aj pokus o vytvorenie inspire etage gallery, priniesť urban artisotv od nás a zo západu do galérií v Bratislave, až po prvé bratislavské hip hop video klipy. Okrem toho mi príde, že na slovensku je trend tváriť sa od určitého veku „dospelo a seriózne“. To sa stalo aj s mnohými, mojimi rovesníkmi, ktorí mali veľkí potenciál a ostali žiť v BA. Ľudia by sa nemali chovať podľa toho ako im tú realitu niekto nastavuje. Tváriť sa ako majster sveta nikomu vážnosť nepridá. Práca a skutky vytvárajú osobnosť. Príde mi aj trocha ľúto neucta k histórii tohoto mesta od prisťahovalcov za prácou a štúdiom. Osobne, keď som v cudzom meste, snažím sa ho rešpektovať s jeho zabehnutými zásadami a tradíciami. Bratislava sa dosť zmenila.

Vedel by si porovnať život scény v Čechách a na Slovensku?
Myslím, že v polovici 90siatych rokov sme boli dosť podobný, aj scénou a aj vnímaním hip hopu. Ľudia na scéne v Čechách mi prídu dospelejší a vyvinutejší. Majú stály rešpekt na scéne, držia pokope. Tu asi skôr narážam na pražskú scénu. O slovenskej scéne toho dnes moc neviem, ale zdá sa mi rozpadnutá, akoby zničená svojim nerešpektovaním tradície, koreňov, ohováraním, závisťou a pokrytectvom. Samozrejme nájdu sa výnimky, ktoré si držia svoj post ako je Vecko alebo Rytmus v rape, či Laci v tanci atď. Ale zase sme pri stálych menách z old schoolu. Žiadne nové, silné mená. Treba si uvedomiť, že hip hop je kultúra, ktorá má svoje korene a významy, z čoho vznikla a kam smeruje. Myslím, že dnes valná väčšina ľudí čo sa zaraďuje pod túto scénu, si ani neuvedomuje, že nič pre ňu nerobí. Nič jej neodovzdáva, nič o nej nevie, nemaľuje, nebreakuje, nesnaží sa propagovať a posilňovať scénu. Len kecať, obliecť si handry, zevlovať, hateovať a hubu mat plnú silných rečí a nenávisti, ktoré v žiadnom prípade neprinášajú nič pozitívne pre scénu! V tomto zmysle rád spomínam na dobu keď ľudia spolu držali cez maľovanie, tanec, muziku, spoločný názor na svet a systém, nepodliehanie umelým trendom, keď hip hop nebol v regále v obchoďáku na jednorázove použitie. Pre tých čo v tom idú ďalej - Big Up!

Istú dobu si žil aj v Nemecku.
Do Berlína chodím stále, tradične a rád. Výborné kluby, hamburgre, rôzne zaujímavé štvrte, graffiti, galérie, hip hop, funk, punk, metal, electro, komixy, blšie trhy s výbornými doskami. Je to mesto kam chodím odpočívať. Stretol som sa tam s veľa zaujímavými ľuďmi. Napríklad: Mode 2, Harris, Mark Hype, Tony D, Flowin Immo. Pamätám jak sme so Stieber Twins otagovali jeden miestny klub. Sedel som na pive so zakladateľom Aggro Berlin a vypočul som si zaujímavý príbeh ako to celé vznikalo, tak isto s ľuďmi z rap.de, Lodown magazinu a spústu ďalšími, ktorí robili a robia do kultúry, nie len hip hopovej a tvoria srdce toho všetkého. Do Berlína cestujú ľudia z celého sveta. V Berlíne som absolvoval aj výstavu a určite sa to ešte všetko zopakuje. Berlin rulez.

Spomínaš výstavy.
V Bratislave som mal galérie pod mostami. Ľudia chodili okolo mojich prác, bavilo ma keď sa objavili prvé graffiti, ako ľudia v autobuse alebo v električke reagovali, keď to videli. To sa už nezopakuje. V Bratislave som mal v rámci Inspire Etage Gallery svoje práce k zhliadnutiu, niečo v Berlíne a chystám niečo v Prahe, zatiaľ o tom nechcem hovoriť. Na Václavaku s 518 bola vystavená naša spoločná, obria Nike air teniska. Moju hlavnú galériu nájdete na mojom myspace. Plus ma baví práce a obrazy vkladať do videoklipov. Myslím, že to je médium, cez ktoré sa moje ilustrácie a maľby dostanú najlepšie ku človeku. Som rád keď stretávam ľudí, ktorí mi vravia ako ich tie obrazy a videa citeľne a energicky oslovili. Teší ma, keď to niečo v človeku zanechá a neprejde to okolo iba ako ďalší klip na obrazovke. Na Slovensku mám pocit, že existuje umelecká obec, ktorá akoby zámerne ignorovala umenie, ktoré sa rodí prirodzenou cestou. Nezáujem, pohŕdanie a ignorácia, pokým nie si jeden z nich. Na druhej strane sa mnoho z nich štylizuje do role pouličných umelcov. Je krásne vidieť na západe v galériach street art, post graffiti, urban art a pop surrealizm. Slobodu v umení, krásu v obraze, žiadne dogtriny. Veľa súčasných a aj bývalých writerov by takým artistom nakopalo prdel v umeleckom battly!:)

OK. Čo veci na, ktorých práve teraz pracuješ?
Dorobil som práve brend visual pre Daru Rolins, myslím, že už spot beží v TV. Zahral som si v Zverkyho novom klipe, pre ktorý pripravujem aj nejaké grafiky. Popritom pracujem na spúste ďalších projektov, ktoré mi dávajú na nájom, dosky, metalove trika a zábavu. Na druhej strane sú projekty nie moc hmotného charakteru. Spolupracujem teraz napríklad pri príprave Hiphop Allstars TV, rozbieham svoje aktivity s maľbami a plátnami, ktoré maľujem ak mam čas a potrebnú inšpiráciu, ktorú na médium vylejem a prenesiem. Mala by sa dostať teraz do obehu aj moja edícia stickerov, nálepiek a tak tiež tričiek- limitovaná edícia. Občas niekde púšťam dosky, ale v poslednej dobe toho času behať po kluboch s taškou nie je toľko ako v minulosti. Mám v hlave aj idei a podnety na ďalšie projekty, o ktorých sa nechcem rozpisovať, nemuselo by to priniesť svoj úžitok.

No máš toho dosť. Robil si viacero zaujímavých videoklipov. S klipmi si tu bol dokonca medzi prvými. Sleduješ teraz, čo sa točí? Ako hodnotíš práce svojich kolegov?
Maľoval som a pracoval na začiatku pre scénu, ktorá vtedy v podstate neexistovala. Pamätám si dobu, keď na Slovensku neexistovali žiadne graffiti a ani vačšie hip hop akcie, jamy. Všade vôkol bol puch a design po komunistickom fiasku. Tie veci sa menili s našou generáciou. Tak isto som pristupoval ku klipom, ktoré som robil pre ľudí na scéne. Klipy na slovensku sa začalo dariť točiť až po roku 2000. V tej dobe som sa netituloval do role režiséra, proste sme boli hip hop warriors a tie veci fungovali v rámci propagandy bratislavskej komunity. Prvé klipy ako AMO Bratislava, či Drvivá Menšina, AMO a Luza som sa snažil vyrábať v rámci pocitu a so silou hip hopových koreňov. Veci sa pohli, a objavili sa aj nové tváre, ktoré začali točiť klipy pre kapely. Viac technicky prepracované a prijateľnejšie pre bežného občana a konzumenta. Z hip hopu na Slovensku sa začala stávať predajná záležitosť. Nemám nič proti tomu, ak to nepresahuje nad hranice významu tej kultúry, čo sa podľa mňa aj stalo. Po rokoch bojov sa stavala z hipopu na slovensku karikatúra na hip hop a jeho korene. Z režisérov v Česku a Slovensku ma najviac bere asi Honza Zajíček. Bol dokonalý už ako writer, keď písal meno Scarf. Je to skromný človek plný nápadov a v jeho práci stále cítim to zanietenie a nazvem to „hip hop“. Od starých časov som vytvoril ešte ďalšie video klipy pre Huga Toxxxa, Veca, Indy a Clou, Toxique, Tina atd.

Čo tvoja hudobná kariéra? Myslím teraz okrem hrania na party.
Mám túžbu znovu nahrať album, ak boh dá. Tentokrát by to mal byť thrash s prvkami doomu. Mal som rozbehnutý s chalanmi projekt v bratislave. Išlo o tvrdý metal s textami ostrými ako britva, pracovný názov sme mali Nuclear Terror, samozrejme s nadsádzkou a nadhľadom. Nie som propagátor agresivity a bezcieľneho násilia. Práve naopak. Snažili sme sa poukazovať na zlobu a nenávisť okolo nás, ktorá sa mediami snaží byť ututlaná. Úplny opak No name textov. Žiaľ z mojej strany na bratislavskú kapelu nie je momentálne čas. Ale to už asi nepatri na hip-hop.sk :)

Ako je na tom už spomínaná značka reserve 07?
Do blízkej budúcnosti je pre mňa asi tou najvýznamnejšou činnosťou rozbehnutie webu www.reserve07.sk. Chcem to dať dokopy s pár ľuďmi v Prahe a držať si stále kontakt s mojím old fellaz na Slovensku. Snáď, za pár rokov, pod tým názvom pôjdeme aj do parlamentných volieb, haha. Joke.

Stíhaš vôbec ešte sledovať graffiti scénu?
Graffiti nikdy neprestanem vnímať, je to kus môjho života! Stále som v tom, no hľadám iné cesty, iné spôsoby, inú komunikáciu s ľuďmi, ale v podstate je to stále o tom istom. Dnes už ale, myslím, moje práce rozprávajú iným jazykom ako graffiti. Je tam viac posolstva, symbolov, názorov a pocitov. Nie som majster sveta, ale človek, ktorý svoje pocity najlepšie vyjadruje pomocou malieb a obrázkov. Ako rapper používa rými, ja používam plátna a farby. Na Slovensku mám rád zopár writerov, pekné bombingy a hlavne walls. Talentovaný mi príde napr. Urin z BA zo svojou bočnou tvorbou. Vidím, že čo sa týka graffiti, tak je tam silný potenciál. Praha je na druhú stranu viac trash a riot, tagy, bombs, throw ups atd. Viac metal!

Scuotta nájdeš na:
www.myspace.com/scuotter
www.reserve07.sk
www.youtube.com/SCUOTTBOY