Zdar, takže začneme tou klasikou klasík a to, kto si, odkiaľ si, crews?
Takže som Animo, pochádzam z mesta, ktoré založil Baťa vtedy Baťovany a teraz Partizánske, z mesta čo smrdí urbanizmom, socializmom a dôchodcami. Z mesta, v ktorom som vystriedal rôzne crews ale len jedna ma dostala ďalej. Bad Robot. Začali sme ju pisať s Niobom, tuším okolo roku 2004. Počas nasledujúcich rokov sa rozrástla o mená ako Aero, Hanes, Timer a Nomad.

Kedy a ako si sa dostal ku graffiti?
Bolo to ešte na základke, keď som si kreslil rôzne nápisy a tváril sa, že je to graffiti. To bolo okolo 1999. Až 2001 som sa dostal k prvému piecu. Samozrejme dopadlo to tragicky. Vtedy bolo mesto ešte v podstate čisté až  na pár starých piecov  a Niobove chrómy, ktoré ma spočiatku dosť formovali. Aj napriek prvotným nezdarom som cítil tu silu, čo dávala mojej introvertnej pubertálnej osobe možnosť zanechať v ulici stopy v podobe písma, tvaru, tagu...

Prečo ANIMO?
Aj napriek tomu, že som vystriedal rôzne mená a obmeny písma, tak vždy som si popritom sketchoval charaktery. Veľa som ich nenamaľoval, bola to skôr vedľajšia záležitosť. Postupom času som sa do toho ponoril viac a uvedomil si, že charaktery začinajú dominovať nad písmom. Skúsil som malovať len čisto postavičky, uletené, trochu úchylne. To ma dokonale uspokojovalo v tvorbe a predstave, že štýl sa môže uberať aj iným smerom, ako je len písmo. Tvar bol pre mňa prvoradý a hlavne dokázal som dať tomu piecu výraz. Charakter. Oči, ústa, nos, trup, ruky, nohy. Tým sa dá vyjadriť a opísať čokoľvek. Nie je to len tvarová deformácia písmen a obmena farieb. Je v tom výraz, emócia, vtip, myšlienka. A tak meno Ladyzlav vystriedalo Animo.

Čo tvoja rodina či priateľka? Ako to vnímajú oni, že maľuješ?
Heh no tak, čo sa týka rodiny a maľovania, tak boli to dva protipoly. Ešte stále sa nájdu slabé chvílky, ale to už je v pohode. Mama si už zvykla na to, že je neskoro na to, aby mi to vyhovorila. Priateľka tá to berie ako súčasť môjho života a to je pre mňa dôležité, keď to akceptuje. Ja rešpektujem ju a to je silný vzorec. 

Čo máš na graffiti najradšej, resp. to hlavné čo ťa pri ňom drží až do dnes?
To hlavné, čo ma stále zväzuje s tým je voľnosť, či už emocionálna, štýlova, spoločenská. Je v tom kus anarchie a rebélie. Ponúka mi kvantum možností realizacie. Otvorili sa mi dvere, o ktorých som predtým ani nerozmyšlal. Rôzne grafické návrhy, dizajny, workshopy. Vďaka môjmu duševnému obžerstvu som núteny posúvať svoju tvorbu stále ďalej. Naskytli sa mi zaujímave ponuky, pozvania  a spolupráce. Spoznal som množstvo skvelých ľudí a hlavne je fajn pocit keď ti kdesi v Dubline podá ruku cudzí človek a povie, že pozná tvoju tvorbu.

Kde všade na Slovensku, alebo mimo si maľoval?
No tak na Slovensku toho bolo samozrejme viac. Ale skôr západna a stredná časť. Bratislava, Trnava, Levice, Nitra, Topoľčany, Bánovce, Prievidza, Banská Bystrica, Brezno. V zahraničí som bol v Maďarsku, Budapešť, Veszprem, ďalej v Česku, Praha, Plzeň, v Španielsku, Tortosa, v Írsku, Dublin. To by bolo zatiaľ asi všetko, ale určite si rád pocestujem.

Je nejaký piece, ktorý si spravil a vážiš si ho viac ako iné?
Ja osobne som skôr taký, že sa mi páči vždy len posledný piece a práve táto moja neustála nespokojnosť ma nenecháva zabudnutého kdesi v marci. Ale určite si vážim spolupráce so zaujimavými ľudmi, aj keď tie moje veci sa mi už  vôbec nepačia.

Legál vs. ilegál? Ako sa na to pozeráš?
Určite v oboch je skrytá krása. Či už je to chróm v ulici, rooftopy, throwupy, trainy alebo legálky. Dotváraju tvár mesta, ktoré ponúka množstvo zaujímavých plôch. Ale určite najviac spomienok je určite z ulice. Legálka je stena, kde si potrebuješ v kľude zamalovať s fajn ľudmi, premáknuť piece, dať pivo a uvoľniť sa.

Keď sa nevenuješ veciam okolo graffiti, čo iné robíš najčastejšie?
Tak samozrejme venujem sa priateľke, kamarátom, bežným problémom, čo ma neustále prenasledujú a lámem si hlavu tým ako nerobiť a zarobiť..hhh(smiech)

Mal si niekedy nejaký vzor, alebo je človek, ktorého si v tomto smere vážiš najviac?
Žiadnu konkrétnú ikonu som nikdy nemal. Obdivoval som pražskú scénu už od mojich začiatkov, tú komunitu, ktorá tvorila jednotnú silu toho mesta. Čo sa týka inšpirácie, tak to je rôzne. Komix, ľudia, život..

Najväčší hardcore čo si zažil?
Heh no určite to boli dve akcie s Niobom. Wholecars. Ale detaily vieme len my a myslím, že tak to aj ostane.

Nastala u teba nejaká zmena, odkedy sa na Slovensku prijal zákon, ktorý graffiti hodnotí ako trestný čin?
Mňa osobne sa to ani moc nedotklo, vzhľadom na to, že vačšinu svojich piecov riešim legálne. Ale môj pohľad na vec je taký, že graffiti je živý organizmus poháňaný vnútornou silou a presvedčením, ktoré nezastaví úbohy zákon schválený bandou starých dôchodcov.

Máš nejaké špeciálne ciele? Či už v graffiti alebo v súkromnom živote?
Určite mám svoje ciele. Čo sa týka graff, byť plusom pre slovenskú scénu. A súkromný život? Všetko do seba zapadá ako puzzle a nakoniec vytvorí celkový obraz. Našiel som si činnosť, ktorá ma napĺňa a dá sa použiť rozmanite. Umenie je žiadané, tak prečo robiť na stavbe, či v závode? Jednoducho chcem žiť svoj život tak aby som s ním bol spokojný a bol prínosom pre spoločnosť.

Si spokojný a vyrovnaný s tým kto si, čo si alebo nie?
Či som spokojný sám so sebou? Ani zdaleka. Ale snažim sa o to každý deň byť so sebou spokojný. Zatiaľ sa mi nedarí. Priority som si už určil dávno a teraz sa v nich len utvrdzujem. Pokúšam sa modelovať svoj život, samozrejme, že niekedy sa modeluje aj sám ale pokiaľ dobrým smerom tak je to v poriadku. A keď má človek vo svojom okolí priateľov, čo mu veria a pomôžu v problémoch tak cítiš veľkú pokoru a energiu ,ktorá ťa náhle ovládne a nakopne. Je to silné..

Názor na drogy, alkohol a neviazaný sex?(smiech)
Heh...gin, beer, weed, tattoo, cans and roses, rock the life! :)

Čo je pre teba pri graffiti najdôležitejšie? Dojem, štýl, kompozícia, čistota, tvary..?
No tak učite v graff ide o tvary. Myslím, že to je základ. Potom je to štýl, kompozícia, dynamika, farebnosť. Čistota pre mňa nie je dôležitá. Mám rád stekance, latex, podpatky, valec. Musím z toho cítiť style aby som to ocenil.

Máš nejakú najobľúbenejšiu farbu či trysku?
Nemám. Farby sú ovplyvnené u mňa pocitmi. Niekedy prevláda tmavá atmosféra inokedy to kvitne. Ale vačšinou to žiari farbami, čo ma teší. S tryskami je to tiež rozmanité. Na piece mam rád skinny a soft. Ale keď ide o chróm tak fat cap nemá konkurenciu.

Ako sa zmenil tvoj pohľad na graffiti za tú dobu, čo sa mu venuješ?
Pohľad na graff sa za tie roky menil aj s mojou osobnosťou. Určite už teraz nerozmyšľam rovnako ako keď som mal pätnásť. Bezhlavo zevlovať sám po ulici a dávať chrómy. Tam kde som maľoval predtým by som teraz nedokázal. Pár problémov mi v tom možno dalo rozum, ale čo je hlavné, že zo zábavky sa stalo čosi viac. Som rád, že sídlisko si na mne nezobralo daň, pretože som mal vždy čo robiť. Nemusím sa naťahať pikom ani ničím tomu podobným, aby som zabil ten čas, alebo problémy. Spoznal som mnoho perfektných ľudí ,videl som ako scéna funguje inde, získal som kontakty, ktoré sú na nezaplatenie.

Myslíš, že sa dnes dá ešte povedať, že niektoré mestá majú svoj špecifický štýl?
Nastala doba internetu. S tým špecifickym štýlom je to už ťažšie, ale myslím si, že ešte je ho stále v niektorých mestách cítiť.

Sleduješ scény v iných slovenských mestách?
No priznám sa, že málo. Skôr je to Bratislava, Nitra, Trenčín a trochu Banská Bystrica kde to sledujem viac. Poznám zopár ľudí zo scény, či už streetartovej alebo graff, ktorí ma bavia svojou tvorbou a vždy si s nimi rád zamaľujem.

Rozmýšľal si už niekedy nad tým, že skončíš s maľovaním?
No jasné, ale boli to skôr chvíľkové straty vedomia. Hlavne keď ma ovplyvnilo niečo, čo sa graff ani netýkalo a bol som z toho dosť znechutený. Ale vždy som sa cez to preniesol a pokračoval ďalej.

Čo najviac ovplyvňuje tvoju tvorbu?
Určite je to momentálne rozpoloženie, knihy, časopisy, média, ľudia, dianie v mojom okolí, vo svete. Inšpirácia je všade, len ju musíš vidiet a vedieť spracovať.

Ako často skečuješ?
Zistil som,že sketchujem v intervaloch. Tie sú dva a striedajú sa. Jeden som nazval hluchým obdobím. Je to čas kedy nedokážem na papier zo seba vydať nič, čo by ma posunulo ďalej. Vtedy dokopy nič nenakreslím. A tak maľujem čisto len freestyle posledných vecí, ktoré som nasketchoval v období predtým a vtom sa držím až pokým na mňa nedoľahne tvorivé obdobie. Vtedy príde nával nových myšlienok a množstvo sketchov, čo posunú tvorbu ďalej.

Videl si v poslednej dobe nejaký piece, ktorý ťa fakt rozsekal?
Vždy ma rozsekajú Aerove veci. Som rád, že sme jedná crew. Z Česka je to Phoe. Ešte som od neho nevidel piece, čo by ma nebavil.

A čo toys? Ako ich vnímaš? Je niečo čo by si im chcel odkázať? Rady alebo vyhrážky? (smiech)
Keď mám brať toys ako začiatočníkov(čo nie je pravidlo) tak by som ich rozdelil na hlupákov, ktorí sa tvária, že zožrali graff, čo ich postupne pochová a na ľudí, ktorí sa to snažia postupne pochopiť. Predieraju sa cez trnistú cestu s pokorou, ale kdesi vo vnútri myslia, že na jej konci je svätý grál. To je síce prehnaná predstava, ale čas ich správne spracuje a tým držím prsty. A hlupákom, ktorí sa na nete pomenúvajú slovom king a v ulici crossujú kvalitné veci len toľko, že futbalové kluby určite potrebujú mladé talenty. Prečo to neskúsiť tam?

Leží ti na srdci či jazyku ešte niečo čo by si chcel povedať a nespýtal som sa?
Chcel by som len dodať toľko, že každý človek by sa mal snažiť byť prínosom, pre svoje okolie a spoločnosť.

Ďakujem za rozhovor, ponúkam priestor niekoho pozdraviť, či poslať do..
Určite by som chcel pozdraviť svoju crew, Nioba za tie začiatky a pokračovanie, chalanov z Nitry Aero, Darebák, Playo, ďalej Linku, Pureho a Kláru, pre mňa top streetart, ďalej writerov, čo ma poznajú či už na Slovensku alebo v Čechách alebo kdekoľvek, ďalej chalanov z Roty, ste silná zostava a celú 06 family. Podakovať by som chcel svojej priateľke a opore Peťke, rodine, priateľom za to ,že sú vždy na blízku, Martinovi z Nike za to, že veri v to čo robím, Viktorovi za možnosť, čo mi dal, ďalej Tattoo studio Blackbird, díky Janko za obrovskú podporu, cením...Špeciálne poďakovanie ide pre vládu a jej panáčikov, čo sa vozia v  bielozelených autách s majáčikmi. Takže udenáče a ryby, bolo by od vás fajn keby to tu  prestalo už smrdieť! Vďaka za rozhovor.