Jo... takže. Pre mňa sa celý kolotoč začal vo štvrtok poobede, keď bol ohlásený príchod rezidentov bratislavského zverinca v zostave dj Rene, Pe-per-mint aka Sáčik Oro, zástupca hip-hop.sk, Sir Matthew Gouthplus vlakový sprievodca Rikardo Rikkon. Stanica Holešárne Praha, niečo pred pol šiestou, pozerám do davu ludí čo sa jebú von z vlaku a bezpečne rozoznávam kumpánov podla vreskotu, samozrejme žebráci sa nevedeli dočkať večera a riadne sa namazali už vo vlaku, takže zvítanie je radostné. Všetko je nachystané, chlapci dostávajú skéro, vonku už čaká autonavigátor Tomáš a vodič Adam z mojej školy (diky za odvoz) bol trocha nesvoj, keď videl budúcich pasažierov svojej es klasy, ale držal sa statočne. Cesta do klubu, zložiť bedne s platňami, cesta na byt, trocha sa aklimatizovať, oddýchnuť, pofajčiť produkty a nachystať na večer. Prebehli aj pokusy presvedčiť Rikarda, že v solo plážových trencloch by bol král diskotéky, Rikardo sa aj predviedol, čo sa stretlo s nadšeným jasotom, ale nakoniec to padlo, takže picušky: došli ste o mocné zážitky, Rikard ma totiž lepší hrudník než Samo Tomeček.

Klub Aloha Lounge Bar, mocný klubík na havajský štýl, ktorý pojme tak okolo 200 ludí, dejisko dnešnej akcie, ktorú som poriadal ja, okolo deviatej: party sa rozbiehala pomaličky, Rene to rozohrieval kvalitnými vecami, zatiaľ čo zvyšok osádky pokračoval v konzumácií bacardi a ron mulaty. Pozvoľna sa klub naplnil, ludia postupne prichádzali a nálada stúpala. Za gramce som sa dostal aj ja, odjebal som teda svoju premiéru spoza železných kolies v klube po skoro ročnom tréningu. Kedže moja kolekcia je zatiaľ biedna jak Jarošove vokály, hral som skôr staršie veci od Hi-Teka, Slum Village, Sir Menelik, Jedi Mind Tricks a medzi to samozreme slovenskú produkciu. Rene potom odpálil svoj party set, ktorý naozaj stál za to a vtedy to v klube riadne vrelo. Ja som sa venoval svojim ľuďom, balili sa špečíky, pila sa havana na hocijaké spôsoby a tak sa noc odvíjala. Udialo sa viacero zaujimavých príhod, ale tak to si už nehám pre seba, lebo niekto by to tu nerád čítal že hej, slečna kolotočárka. Zotrvali sme do tak do pol štvrtej, kvalitne vykalení jak rite, Rene a Rikkon išli naspäť do Bratislavy, keďže Rene hral na Onyxe večer. Party dopadla pomerne dobre, ludí bolo dosť, tažke fajn. My sme sa presunuli na byt, kde sme to zalomili takmer okamžite po bonečkách.

Piatok ráno, obligátne ranné procesy sprcha a raňajky. Po jedle sa odhlasoval nákup skanku, tak sme to vyriešili, balili sme brká a čilovali pri Nuselskom moste a rozmýšlali, jak sa asi cítia všetci tí psycháči, čo si dávajú olympijské skoky do betónu. Deň sa vliekol jak sople po kardane, kaprovali sme vonku, večer sme na programe koncert Vec+Jazzy vo FaceToFace. Poriešli sme si 2x Bacardi Oro v miestnej samoobsluhe (padli plány aj na nákupy zadarmo, ale ludoprázdna predajňa naše dúfanie zmietla pod zem) a mohlo sa ísť. Trocha sme blúdili pri Vltave, ale nakoniec sme klub našli. Dnu bolo neskutočné množstvo ludí, klub ma totiž 2 stejdže, hore klasicky hip-hop a dole bola 80s disko. A práve dole na 80s disko sme narazili na Veca s Grimasom. Vecov koncert (hral s ním Grimaso, keďže Jazzy sa nedostavil) nebol bohviejak dlhý, myslím, že mal dať štyri veci, nakoniec dal ešte dve naviac, mali sme možnosť počuť Gde Ste, Zakázané Uvolnenie?ludia fakt žili, vidno že tu majú Veca radi, čo ma ako slováka samozrejme teší, mne sa koncík takisto pozdával, len fakt škoda, že nehral trocha dlhšie. Potom hral Grimo set, Vec tiež, plus nejakí Češi. Po koncerte sa šlo baliť a Ryža zistil, že stratil poloplný sáčik lampy, za čo sa mu ušli samé pochvaly od ostatných. Ja som s Tomášom okolo druhej išiel domov vzhladom na svoj biedny stav, po ceste som našiel pečík (!) (ale ne ten, čo Ryža stratil hehe), čo ma celkom potešilo. Ešte spomeniem, že na túto akciu mali Slováci voľný vstup (stačilo mať občiansky) takže props pre organizátora, pekné vidieť, ako sa o nás bratia starajú :)

V sobotu to bolo skoro identické ráno, vykalenci vstvávajú, sprchujú sa, jedia, húlia?Sir Gouth musel vykonať cestu do Roxy ešte pred koncertom, mal tam vyzdvihnúť knihy In Graffiti We Trust, takže sme mu robili doprovod, aby sa s nimi nemusel jebať sám. Poriešli sme modelárne na večer, plus kapitána a becher a mohlo sa ísť, cieľ koncert Onyxu v Roxy... vlastne celý večer štartoval u kamošky Niny popíjaním a fajčením, potom presun do klubu. Trocha som sa obával, že Roxy vzhľadom na svoju kapacitu, je nie práve najvhodnejšie miesto na taký velký koncert a moje obavy sa okamžite potvrdili, keď som videl vonku radu jak na banány za Husáka. Samozrejme Slováci sú leniví, takže sme si to jebli pekne dopredu, kde sme sa akreditovali a obdržali 0.05 Jim Beama. Dnu to bolo neznesiteľné, dýchanie polonemožné, hlava na hlave, koza na koze?nedalo sa ani chodiť kurva. Ďalším bonusom boli dve najviac spomalené piče za barom (hej! co na mne řveš? ja tě slyším! tak mi nale,j keď ma počuješ ty kunda lajbavá!), takže na drinky sme čakali minimálne pol hodiny. Vďaka týmto lenivým českým knedlám nám ušiel koncert Dj Opiu, ktorý krstil svoj Catalogue, za účasti hostí ako Tafrob, El Nino...bol avizovaný aj Opak a Moe, ale nevidel som ich tam. To už publikum skandovalo Onyx Onyx a hlavné hviezdy večera (skôr 1 hviezda Fredro Starr plus dopĺňač) ho nenechali dlho čakať a nabehli na to. Čo povedať? 30 minútový koncert, pozliepaný hlavne z najznámejších refrénov, pár Fredrových sloh , peace for Jay Master Jaya (ten dopĺňač bol vraj jeho bratranec?no tak takých bratrancov má určite nakilá) a koniec. O desiatej podnik končil, vzhľadom na nočný kľud a to bolo všetko. Musím nechať Fredrovi nasadenie a energickosť, s akou išiel texty, lenže to je málo-pramálo na legendu takého kalibru, jak je Onyx. Koncert bol jednoducho krátky, stále som mal pocit, že sa ešte len rozbiehajú a zrazu zmizli z podia a bolo vymalováno. Mám dojem, že zahrali len pár komplet trekov, čo je naozaj bieda a to už nehovorím o tom, že začínam byť vyslovene alergický na americké skupiny, ktoré sú avizované na plagáte a NIKDY nedojdú v kompletnej zostave, vždy pošlú jedného, max. dvoch (ešte k tomu akoby náhodou obvykle hudobne najmenej významných), ktorí tu odfláknu (fakt ma nenapadá iný výraz) koncert, zhrabnú love, vyfajčia blanty, pojebú bjadžinky a odjebú sa domov. Príde mi to ako dosť neprofesionálne, nielen voči promotérom, ale hlavne voči ludom, ktorí platia nemalé peniaze za koncert celej skupiny a dostanú polhodinovú mŕtvu šou jednho člena. O to viac ma mrzí, že takto sa chovajú aj legendy typu Onyx, majú v piči, čo si ludia myslia, zoberú keš a koniec. Neviem, ako to bolo v Bratislave (počul som, že aj tu hrali dosť krátko), možno so mnou nebudeš súhlasiť, ale taký je môj dojem z akcie za 450 Kč, ktorá skončila o desiatej večer a rozhodne za to nestála. Byť platiacim divákom a ne novinárom:), tak im lístky ojebem o hlavu. Ale Čecháčikom to zjavne nevadilo, bordel jak hovado, (za mnou dvaja mladí afrovia tiekli jak puberťáčky?ty krávo, koukej na ty negry, jo, vole, tohle je nářez, ou, vole, jo, jo?)?tak potom neviem. Náladu sme si šli napraviť spolu s našimi dievčinami Ninkou a Marylkou, kapitánom, becherom a jim beamom do Sabotage, kde sme si s Pepom zajebali aj trochu volného štýlu. Pepermint zase vystrájal ako vždy, ohrozoval cestnú premávku politrovými bonaquami, okrádal Čechov o pivá a peňaženky?čo vám mám povedať, s takýmito prepínačmi je to ťažko hehe. Odchod na byt v raňajších hodinách , ešte Gyros a koniec.

Celý trojdňový záťah sa ukončil v nedeľu na obed, keď dvaja blázni odcestovali vlakom domov a ja som sa mohol začal zotavovať, lebo organizmus bol značne vyčerpaný?čo povedať na záver?nepite bakardi a nehúlte tolko a nejazdite do Prahy?peace.

text: Jozef Bonano
foto: čistaryža