Tak sme sa konečne dočkali.....Aj takýmto podtitulom by sa dal označiť tento report, pretože Killa Kela bol pre nás jedným z najväčších ťahákov letného Hip Hop Kempu, a keď nakoniec veci dopadli tak, že Kela sa na Kempe nezjaví, dosť nás to mrzelo. Teraz sa však pre nás naskytla možnosť nápravy a my sme nezaváhali. Ako ste určite zaregistrovali, Killa Kela kocertoval vo Viedni a my sme si príležitosť vidieť ho (pre väčsinu z nás prvý krát v živote) nenechali ujsť. A teraz už môžem povedať, že sme urobili dobre.......

Ako vždy začnem kecami o ceste a podobne.....Komplikácie sa, ako inak, opäť vyskytli, tento krát s Lumirovým škodekom, na ktorom si prevodovka povedala, že sa jej už nechce....takže sa nám odchod z BA o trochu posunul, avšak, našťastie, nie nejak zásadne. Cesta samotná už bola ok, ako vždy príjemné pohľady na ujov colníkov a išlo sa ďalej. Hneď za hranicami sa pred nás pichli policajti, spustili majáky a ja som myslel, že ide o čekovanie Lumira (keďže Škodek je za hranicami Rakúska trocha neštandardné auto), avšak oni len korigovali kolónu kamiónov, ktorá sa tvorila z opačnej strany. Samozrejme nás týmto poriadne zdržali, z čoho sme začínali byť značne nervózny, naďalej však zotrvávala atmosféra blízkej vidiny Kelu osobne....Po príchode do Viedne nasledoval poriadny chaos, z ktorého vyplynulo asi hodinu a pól trvajúce hľadanie klubu. Samotné hľadanie by nebolo až tak komplikované, lenže mali sme tú smolu, že akurát opravovali cesty v centre Viedne, následkom čoho bola asi hodinová zácpa na štvorprúdovke (som si pripadal jak v nejakom americkom filme) a na ďalšej križovatke bola búračka, takže ďalšia zácpa. Konečne sme našli klub a na pokraji nervového zrútenia sme doň vstúpili.

Klub samotný vyzeral dosť kruto, priestranný bol dosť, avšak najväčším prekvapením bol zvuk. Tak perfektne ozvučenú klubovú akciu som naozaj ešte nezažil. V čase nášho príchodu sa na pódiu premával nejaký nemec, ktorého meno som nezachytil, avšak je to nepodstatné, pretože jeho výkon bol dosť slabý a na tom sme sa zhodli všetci. Naštastie to netrvalo dlho (vďaka za tie zácpy) a na pódiu ostal iba DJ, ktorý zahral veľmi slušný párty setík, v ktorom však nezabúdal ani na triky a pri jeho skrečoch by pravdepodobne aj Aneška pokýval hlavou, proste bolo z neho cítiť umenie a profesionalitu. Všetko sa blížilo k hlavnému vrcholu večera.....Na pódiu sa zjavil DJ Skelektrik spoločne s MC Tripom (ktorý plnil funkciu dopĺňača Kelovi) a urobili celkom slušné warm up promo na prichádzajúcu hviezdu večera. Ľudia, ktorý tu mohli byť tak v počte 250-300 kúskov, boli vo vare a vtom vybehol majster "pľutia" Killa Kela. Keď sa chopil mikrofónu, v hale ostalo hrobové ticho (neklamem, nikto ani nedýchal) a každý čakal, čo nastane. Trvalo to však len do prvého bítu, kedy sa v publiku rozmohla krutá párty nálada a každý vrieskal, pískal, tlieskal, proste robil bordel. K tomu sme sa už museli pridať aj my (posádka zo skaprovanej blavy) a musím povedať, že naposledy som sa takto bavil na Rascalz (lenže na Kelu som bol triezvy :). Killa Kela predvádzal vysokú školu beatboxu, ono to ťažko popísať, treba to zažiť. Najviac ma dostalo, keď dal známy úryvok z pesničky od Britney (neviem, jak sa to volá, asi Slave), ktorý som poznal z videokazety a naživo ma rozsekal. Hneď za tým vystrihol beatbox ala Justin Timberlake (tu vôbec neviem, jak sa song volá, ale je to asi jeho najznámejší singel, kde "beatboxuje") a nemusím dodať, v koho podaní mi ten beatbox viac sedí. Škoda, že beatbox netrval trocha dlhšie, asi aj kvôli tomu, že Kela bol chorý, takže nemal celkom v poriadku hlasivky. Samozrejme je profesionál, a na tom, čo predviedol nebol tento deficit ani trochu cítiť. Ďalším mínusom bol ku koncu prechod do drum and bass-u, ktorý ja veľmi nemusím, avšak chvíľku mi nevadí. V tomto prípade ale nešlo o chvíľku a vlastne dnb celý koncert aj končil, asi si na to u Angličanov musíme zvyknúť, keďže Kela sa pri tejto hudbe zjavne zabával najviac. Nesmiem zabudnúť ani na spomínaného MC Tripa, ktorý občas aj rapoval, ale väčšinou len hecoval publikum, aby robilo čo najväčší bordel. Čerešničkou na torte bol ťah, keď Kela asi v pólke vystúpenia vytiahol DJ-ské eso, menom Beware (ak som dobre rozumel). Tento chlapík (očividne Japonec) predviedol parádny turntablism set a nám nezostávalo nič iné, než ho supportnúť poriadnym bordelom. Po koncerte sme sa pomaly odobrali domov a pri vchode sme ešte náhodou stretli Kelu aj s Tripom a Skelektrikom a tak sme si spravili aj nejaké fotos (určite sa objavia vo fotoreporte). Cesta domov už bola kľudnejšia, aj keď ju komplikovala hustá hmla. Na hraniciach ešte otravný colník, ktorému sme sa nepáčili a chcel vidieť náš kufor. Ešte pred tým sa však stihol spýtať odkiaľ ideme a keď dostal odpoveď, že z koncertu Killa Kelu, so zjavne nechápavým pohľadom mi vrátil pasy a vyriekol: "Môžte ísť". V Blave sme ešte nazreli do Hlbočiny, kde už nebolo zo známych ľudí ani nohy (bolo okolo tretej) a tak sme sa so spokojným úsmevom odobrali domov. That´s all folks...