Prvý prázdninový víkend budeme mať za nejakú hodinku za sebou. Ono by sa to snáď aj patrilo nejako osláviť pretože ten prvý a posledný zväčša bývajú tak trochu iné ako tie ostatné. Niekto to berie takto iný zas oslavuje celé prázdniny a po tých dvoch mesiacoch je jemne hlúpučký. A ako oslavovať? Napríklad v bare, na ulici s fľašou, na party. Tá posledná možnosť premohla aj mňa a tak som sa vybral do Komárna na Kamikaze Fortress fest.

Pravdupovediac absolútne nemám prehľad čo sa deje v týchto končinách. Voľba open airu bola z osobných dôvodov a keď som kukal ten plagát myslel som si, že je to akýsi fest s istou tradíciou. Pravda bola ale úplne inde. Prvý ročník, ktorý organizovalo mesto za pomoci tých povolanejších.

Voľba lokality bola tiež na pousmiatie. Z jednej strany vysoký plod od prístavu na Dunaji na druhej vysoký múr tvoriaci akúsi pevnosť. A celé to pripomínalo širšiu dlhú ulicu. Z pohľadu nočného kludu ideál odľahlé miesto.

Chvíľu pred tým ako sme sa s posádkou doteperili vraj prestalo pršať. Lejak to musel byť kvalitný nakoľko všade blato, voda a ľudoprázdno. Akurát nejaký staff okolo stánkov a dosť nešťastne vyzerajúci mladík trápiaci sa v roly zvukára. Nakoniec musel byť zachránený jedným z organizátorov, ktorý mix videl prvý krát a rýchlejšie sa v ňom zorientoval než origoš obsluha.

Večera v miestnej Bille a návrat do areálu. Medzičasom ľudí pribudlo a to v značnom množstve. Na drevenom pódiu sa dial Ušo a Invázia. Riešili nejaké frístajly, ktoré boli dosť biedne. Ušo opúšťa javisko, ostáva len Attaker so svojim DJom a rozbiehajú show. Na vlastné udivenie sa bavím. Rap je obstojný až dobrý. Skladby idú jedna po druhej, sem tam nejaké pokusy o spevavé refrény, čo zas moc výhra nebola. Čo bola, ale absolútna katastrofa tohto vystúpenia je DJ s jeho neskills a pokusom o frístajl. Keď púšťal hudby na rep bolo to ok, ale jakmile sa pokúšal o nejaké skreče poprípade wordcuty, mal som pocit, že je to pokus o vtip. No a celé to chalan zavŕšil keď sa postavil za majk a začal riešiť frístajl. To už radšej nechám tak.

Ďalší v poradí Téma dňa z Prievidze. Nevedel som o nich nič, nepočul som o nich nič a tak som prirodzene ani nič neočakával. Čo ma potešilo, milo prekvapili. V zložení 3 kusy si išli texty bez problémov, artikulovali a čo je hlavné neplácali blbosti. Fakt som sa bavil, dokonca aj publikum už ožívalo. Vraj chystajú demo, rozhodne to okoštujte.

A*D*K toť jedna z bratislavskej dvojky toho večera. Taktiež trio ako predošlá parta. Chalani dali kopu energických party veci medzi, ktoré namiešali aj nejaké chilloutové sólovky. Odsýpalo im to slušne a aj na ľuďoch bolo zas viac vidno, že sa bavia. Celé ma to náramne bavilo až na koniec. Z internetu známy trek Tance energické by boli ideálnym klincom avšak chalani na koniec zvolili trochu chilloutovú záležitosť. Každopádne to bol super koncert.

Na to trieskové pódium sa dovalí asi polka publika a po chvíli zisťujem, že sa jedná o ďalších artists z Maďarska. Podľa line upu by to mali byť Akkezdet Phiai. Či to tak bolo či nie neviem nerozumel som nič. Každopádne boli strašne dlhý. Čo ma najviac zaujalo bola ich akási divadelná zložka tvorená beatboxom a nejakým tým hraním. Skladby sami aj celkom pozdávali, ale ako som spomenul nerozumel som nič, teda až na pár nadávok. Na mikrofónoch sa dokopy vymenili asi piati. Čo ma dosť prekvapilo práve počass tohto koncertu sa nahrnulo pod pódium najviac ľudí a robili dosť veľký bodrel.

No a dostávame sa na hviezdy večera A.M.O. Chalani v ten deň ťahali tretí koncert čo sa podpísalo na Moeho hlase. Komentovať ich vystúpenie nejako nemá zmysel, každý ich už určite aspoň raz videl vystupovať a tak dobre vie, že práca s publikom je namakaná, Hazard za gramcami nespí, ale maká, výber dancehallových ištrumentov dostáva do varu. Proste show na vysokej úrovni a v profesionálnom prevedení. Ako som vyššie spomínal Moe nemal hlas, čo nakoniec dodalo na atmosfére. Hlasovo pôsobil ako zo záhrobia a čuduj sa svete to dobre znelo. Po skončení prišiel prídavok v podaní frístajlu. Nehorázny Southový inštrument do toho pomalý Moeho frístajl ma zabíjal a miestami som mal pocit, že je to štúdiovka. Ticho neostal ani Opak, ktorý vo frístajle tiež rastie a ľudí náramne bavil.

Keď to bolo celé za nami hodinky hlásili niečo okolo 1 v noci. Dosť rýchli ústup smer Bratislava, dobrá nálada v aute, zbytoční policajti a ich dychové skúšky a pravidelne prekročená povolená rýchlosť toť cesta späť. Celkovo to bola veľmi slušná prehliadka začínajúcich talentov, teda okrem A.M.O. Serusssss