Text: Seks4000, Lumir
Foto: Škrupo, Lumir
Dizajn: Lumir

Rok se s rokem sešel a ... máme za sebou úspešne zvládnutý ďalší ročník Hip Hop Kempu. Priznám sa, že po minuloročnej osobnej premiére, ktorá vo mne zanechala zmiešané pocity, som nebol na 100% presvedčený, že to musím dať. Nakoniec som dal a neľutujem. Pravdou je, že tento rok sa niesol v znamení slabších line-upov (Splash, HHK), ale čo sa dá robiť aspoň bolo viac času na sprievodné radovánky. Bohužiaľ z nich vyplýva aj niekoľko deficitov a tak sa vopred ospravedlňujem ak som nespomenul práve tvoju obľúbenú skupinu. No uznať musíš aj ty, že po trojdňovej party je človek mierne vytretý.

Skupinka údajných nešťastníkov, neviem čo vám všetkým tak vadí ten vlak, sa dostavila na flek elegantne ešte s peknou rezervou na to aby som si vychytal P-13. Lenže kým sme poriešili stanové mestečko a stany tak som ich počúval akurát od stanu. Dosť ma to sralo, ale čo sa dalo robiť. Čo sa mi podarilo presne zachytiť, hrali všetky hitofky jak nedávno na Rap Superstar Night Show no s pozmeneným tracklistom a bez hostí. Tiež som počul dosť veľké ovácie od divákov takže to mohol byť určite brutálny koncert.

Keď sa mi podarilo konečne zdvihnúť kotvy od stanu išiel som poriešiť akreditáciu. Chytal som sa za hlavu keď som videl čo sa deje pri okienku s predajom lístkov a to som ešte netušil, čo ma čaká pri tej sprostej akreditačnej maringotke.

Hehe a tu je čas na nástup verzie z autobusu. Ten vyrazil ráno niečo po jedenástej hodine, ale pán autobusár išiel cez každú riť, takže cesta nám trvala kvalitných 6 hodín, čo však väčšine neprekážalo, pretože v buse bol jednak bar a okrem toho, si každý alkohol pijúci doniesol aj svoje flaše. Veselo sa chlastalo, počúvala sa hudba cez zachrchlané busreprodutkory, čekovalo sa graffiti video a old stuff film "I got the Hook-Up". Okrem toho cestu zdržiavalo neprestajné močenie skupiny pasažierov, takže sme stáli na každej druhej pumpe. Najväčším trešom cesty bolo nastúpenie časti cestujúcich do cudzieho autobusu, ktorý bol prázdny, len vodič sediaci na prednom sedadle pre dverách nechápavo pozeral... Dorazili sme niekedy okolo pol siedmej a vybrali sme sa poriešiť akreditácie a lístky pre zájazdníkov.

Asi po 45 minútovom grilovaní sa na slnku v nekonečnej rade sa zjavili vyslanci autobusu. Všetci sa s úsmevom nadrbali pred nás čo značilo ďalších 20 minút. Dík chalani aj nabudúce. Inak aj ľudia z Depa a Bbaraku by mali porozmýšľať či sa náhodou tá akreditácia nedá nejako dotiahnuť lebo na 2000 ľudí na akreditáciu jeden počítač a dve pribrzdené babule je fakt sila. Nakoniec som to prežil a išiel kuknúť areál.

Najbližšie čo ma v line-upe trápilo boli Disgrafix. Dotrepal som sa a chvíľu pozoroval. Prečo chvíľu? Lebo dlhšie som to už nevydržal. Kebyže chalani začnú po slovensky a dotiahnú tam živú hudbu tak dám ruku do ohňa za to, že je to KF. Nemôžem si pomôcť, ale úplne to na mňa tak pôsobilo. Posledná kvapka pretiekla keď začali hrať nejaký song v zmysle váž si svojich blízkych, rodinu atď. To som mal pocit, že chalani sa naučili Rodinu od NS naspamäť v češtine. Zvrtol som sa a išiel som riešiť už len boh vie čo.

Späť k Bbarák stageu som sa dotrepal, moja hanba, až na koniec Skinny mana. Tie dva treky čo som videl boli ozaj našlapané, energické, a psycho. UK rap sa mi páči od interpreta k interpretovi stále viac a viac a Skinny mana rozhodne musím ešte vyčekovať. Dúfam, že sa mi to podarí.

Ďalší pre mňa zaujímavý DJ Vadim a jeho nový projekt One Self. Minulý rok ma Yarah Bravo zabila spevom a preto som si ich tento rok nemohol nechať ujsť a dobre som aj spravil. Tento krát to síce nebolo také spevavé, ale stále to bola šupa. Ich klavirista John Ellis síce nebol, ale za to zbytok zostavy bol namakane zohraný ako hudobne tak aj spevom/repom. Yarah a Blu Rum 13 sa na majkoch ozaj predvádzali. Blu Rum menil hlas každú chvíľu a vždy to vyznelo najlepšie ja sa dalo. Yarahin hlások to je ozaj zážitok. Vie jak repovať a poriadne zarevať(mierne nafúknuté) tak spievať a hladiť hláskom jak na dobrú noc. Samozrejme Vadim s Woody nezaostávali a pumpovali nás všetkým čo sa na DJ a patrí. Odohrali sa prevažne veci z ich nového 12 trackového albumu Children Of Possibility. Diváci to vedeli patrične oceniť a pre mňa to bol jedným z vrcholov.

Čo bolo po Vadimovi ma nejako neinteresovalo a tak som sa vydal na misiu s názvom odfotiť si Yarah (čaf Dušan). Jeden by tomu neveril, ale za pomoci známeho z backstageu sa to aj podarilo a hodnú chvíľu sme sa z toho vytešovali.

Po konzumácii jedla, obzerania si sakra veľkého areálu, kde bolo niekoľko krytých stejdžov v leteckých hangároch, riešení skéra, pív a všetkého čo k dobrej nálade patrí som sa pobral na návštevu do stanov, ktoré boli pekelne pekelne ďaleko. Stany sme mali síce opodiaľ zo zadu hlavného pódia, takže aj bolo celkom slušne počuť, čo sa tam deje, ale museli sme obiehať celý veľký areál a kompletný kemping. Čo sa tam dialo si ani presne nepamätám, myslím že sme načali spolu s Majorom druhú flašu Baccardi a postupne sa vracali naspäť, na hlavnú hviezdu večera.

Čas dozrel do pokročilej hodiny nočnej a dozrel aj na headlinera piatkového večera. Tým nebol nik iný než člen legendárnej skupiny Wu Tang Clan Inspectah Deck. Jeho sólové veci nejako vžité do krvného obehu nemám a tak som plánoval pozerať, počúvať a rozímať. No moje plány šli rázom do predele keď ten blázon začal sypať treky z Wu Tang Clan Forever. V živote som si nemyslel, že by som mohol počuť naživo tie treky. Pravda je, že išiel aj cudzie slohy (?!), ale vôbec mi to nevadilo. Ten koncert ma ničil a ja som bol vo vytržení. Asi v polke show si zobral na pódium kopu bitchez z publika. Toto keď robí nejaký eMCé mi vrcholne vadí, ale tento krát som to predýchal pomerne rýchlo nakoľko som si ten zážitok nechcel pokaziť a tie fuchtle boli tak tlsté a nevedeli tancovať až boli komické. My v zadnejších radách sme ho na chvíľu stratili z dohľadu keď sa vrhol k ľudom no to nám vynahradili dve velikánske obrazovky kde sme ho mohli sledovať. Nejaké vrásky nadupanej show sa vtreli aj sem, aj keď sú to prkotiny, dosť ľudom to vadilo. Jedna bola tá, že Inspectah furt tvrdil, že je v Prahe, ale však čo hore dole par kilákov po tom čo sa nalietal kým sa sem dotrepal. A ďalšia vec bol jeho podľa mňa nie veľmi podarený frístjl. Koncert skončil a mne ostávalo už len dotrepať sa k stanu a doriešiť zbytky čerešnovice.

Pri stanoch to vrelo, opodiaľ pod stromčekom boli usadený nemecký turisti, Udo, Uwe a Ute spolu s Ulrichom, ktorí sa nezmohli na slovo vičíňania istej časti slovenskej osádky. Ale znášali to dobre chalani, srandy kopec aj z rozhovorov s okoloidúcimi českými fanúšikmi hiphopu (pozdrav pre týpka z odfarbenými vlasmi, ktorý na poznámku čo to máš na hlave reagoval slovami "Myslíš mí vlasy, to je vytáhlo sluníčko":) Všetko toto sa ukončilo niekedy okolo pol siedmej, po hutných dávkach Baccardi, Whisky, nešlapavého piva a čerešnovice.

Deň s číslom dva sa začal bohužial už o 7.45. Tak som nejako prekaproval kým sa zobudil aj zbytok a vydali sme sa smer kauflant. Nekonečná prechádzka a nehorázne horko. Späť sa nám podarilo chytiť autobus a tak sme si trochu vydýchli no z konečnej autobusu do kempu to bol ešte pekný kus a s tými kartónmi malinoviek ozaj sranda (ozaj sme mali zobrať ten vozík Bohémko).

Spánok dlho nevydržal, a tak okolo desiatej odchod, podľa plánu taxíkom, podľa reality autobusom mhd, do vychytaných Městský Lázní, ktorému každému odporúčam. Za 80,- Kč na hodinu si môžete vychutnať rôzne typy kúpeľov, saunu, tobogán, klasický bazén, normálnu sprchu a hlavne civilizované záchody, kde sa dá v kľude uľaviť od prebytočného obsahu hrubéjho čreva. Dával som to vlani, musel som to dať aj tento rok.

Nasledovalo ešte pekne dlhé kaprovanie a prechádzka okolo jazera, kým som išiel kuknúť prvých performers Indy a Wich. Samozrejme moje kempové prekliatie nestíhania začiatkov sa prejavilo aj tu. Keď som prišiel publikum už pekne vrelo. Ruky nad hlavami a spievanie textov. Chalani hrali známe pecky ktoré chcú ľudia počuť. Naproti Pohode mi prišla show pozmenená a vylepšená. Výmena inštrumentov v trackoch, aj keď nie vždy to úplne sadlo. Práca s publikom bola na vysokej úrovni. Keď Indy chcel aby všetci zdvihli šiltovky sa tak aj stalo. Pravdu povediac som ostal až v šoku jak to dobre pôsobilo. Tiež si André pomasíroval ego keď nechal ženskú časť publika skandovať jeho meno, no prišlo aj na zbytok a tak boli všetci aj pekne vykričaný. Odznela, myslím, jedna nová pecka čo mala v refréne číslo autobusu a celá téma bola na Andrého nočný život. Hmm... nemali tu tému už náhodou? Koniec koncov je to jedno znelo to celkom fajn aj keď sa to nejako extra nevymykalo z ich zabehnutého štýlu. Avizovaný bol tiež aj nový 20 stopový (!!!) album. Som zvedavý ako dopadne. Keď sa chalani konečne dohodli s organizátormi kedy majú skončiť, asi trikrát išli poslednú vec, koncert skončil a ľudia sa mierne rozpŕchli a tak som učinil aj ja.

Ja som si nechcel nechať ujsť koncert Doujah Raze, ktorého som videl koncom roka 2003 spolu s CampLo a Large Professorom vo Viedni. Od vtedy, som akosi od tohto týpka v súčasnosti žijúceho v New Yorku moc nepočul, ale presvedčil ma, že to mám veľmi rýchlo napraviť. Dal veľmi nadupanú šou, z ktorej som fakt kapal. Zahral nejaký nový trek s našlapanou produkciou, ktorá fakt dupala, v zápetí ďalší nadupaný beat od nemeckého producenta (nemám absolútne pamäť na mená, takže som si ani tentoraz nezapametal), ktorý mu na pódiu za majkom aj sekundoval, dosral sa, vypadol mu text tak zadrel na producenta slušný frístajl).

Po nejakej dobe strávenej pri stane som sa vybral skontrolovať brankedance stage kde bol avizovaný battle. Organizáciu mali ozaj úchvatnú. Za polhodinku sa im podarilo akurát rozlosovať kto s kým.

Ťahalo sa to tak dlho až som sa pobral na Prago Union. Chalani mali celkom zábavné intro. Vysamplovanú hlášku zo starého českého filmu: "prominťe múžu videť sklep?" som hneď spoznal no doteraz si nemôžem spomenúť na názov :-)). Intro bolo nakoniec trochu dlhé lebo chalani nejako moc štelovali majky no nakoniec sa rozbehli. Začiatok sa niesol vo viac elektronických inštrumentoch čo mi trochu trhalo uši. To trvalo asi 4 skladby a potom to bolo back to the sample old classic. To už som bol spokojnejší. Spokojne som si vychutnával koncertík v plnej silne celej trojky, nakoľko na Leháre bol len Kato a Skupla. Jeden by tomu neveril ale ten koncert vyznel podľa mna dosť odlišne. Dedek išiel Vetronom čo ma celkom príjemne prekvapilo a dal aj nejakú, údajne, 9 rokov starú sólovku, ktorú som bohužial neidentifikoval. Samozrejme moja srdcovka Izmy. Dosť ma prekvapilo beatboxové duo Kato Skupla, čím mierne ukľudnili show a prešli do komornejšej atmosféry, no nie na dlho. Ľudí bolo pomenej čomu som celkom neporozumel lebo podľa mňa sú PU špičkou českej scény, ale koľko ľudí toľko chutí. Veľká škoda bola, že sa neodohral featuring s Masta Aceom a Dendemannom naživo. Celé sa to ukončilo Verbálním Atentátem, na ktorý vybehol Skupla spoza gramofónov refréniť na majk.

Na rade souboj titánu prvý krát aj so slovenským zástupcom Kajdžasom. Zloženie Alan aka Pan Chalan, Tafrob, Idea a už spomínaný Kajo ma ani nejako neprekvapilo a v podstate sa dalo očakávať čo a ako bude. Začalo sa predstavovaním a frístajlom na tému čo som robil včera. Tohto sa držal len Kajo a Tafrob. Pomerne premyslený systém battlu z minulého roku skončil volade zapadnutý prachom. Chalani sa rozdelili, pre mňa, do nepochopiteľných dvojíc Tafrob - Kajdžas a Idea - Alan a začali sa battlovať. Výhercovia Tafrob a Alan (tento ma dosť prekvapil). Boli ešte nejaké frístaly na tému nedávneho Czechteku a scenárovú tému: publikum predstavovalo políciu, ktorá chcela zrušiť kemp a frístajlers im mali nadávať.

Nasledujúci program mi bol na háku a tak som sa pobral späť do breakového stageu na battle. Keď som sa dotrepal zasa kaprovala organizácia. Najprv mal byť battle o 3. miesto v podaní Quassit crew a niekoho, no nejako sa nevedeli nájsť tak nebol a malo sa ísť rovno o prvé miesto. Aj tu boli účinkujúci postrácaný niekde po langošoch, tak mala porota exhibíciu. Nevidieť to naživo ani tomu neuverím. Nakoniec sa našli všetci stratenci a finále v podobe Alince /fr/ a Def Dogz /fr/ mohlo začať. Dávali si do tela rozhodne kvalitne, no nieslo sa to v priateľskom duchu. Víťazom sa stali Def Dogz a celý stan sa rozpŕchol po areály.

Na hlavnom stejdži pre mňa program pokračoval francúzskou partičkou 45 Scientific. Nejaké skladby od skupinky ľudí z tohto vydavateľstva som už počul, nebol som z nich nejako dosraný, ale považoval som to za príjemné spestrenie festivalu, a rozhodne som si ich nechcel nechať ujsť. Začínajúca bolesť nôh a jemná únava po dvoch hodinách ranného spánku a výsmahu zo stanu však spravili svoje, a decentne som polokaproval. Verím, že keby bol ich koncert energickejší, určite by ma upútal a nepodriemaval by som po sediačky, škoda.

Nasledoval Orion, úplne sám bez dja, podmazy si púšťal z cd playera. Hral všetky hiti z Teritorium I aj II, ľudia žili, a ja som sa tešil, že od Oriho vidím po čase opäť kvalitný koncert. Nemohla chýbať ani pecka "Kam vítr, tam plášť" pri ktorej na pódiu nechýbal hosťujúci Ego.

Návrat na Bbarák live stage a Orion už v ¾ koncertu. Vychytal som akurát Mamón, Pobřežní hlídka, Bong Song a Nezapomeň v plnej sile s WWO a LA4. Lafor bol asi dosť unavený lebo sa koktal kde sa dalo. Inak to čo som počul tak Oriho z backstageu zdvojoval a pribaľoval k tomu zaujímavé zvuky, ktoré celkom dobre dotvárali atmosféru. Nastal koniec a ja som sa pobral zas voľakde, ale kde...

Oriona vystriedali hostia z UK, konkrétne skupina Foreign Beggards. Ich tvorbu som vôbec nepoznal, bol som zvedavý, bol som prekvapený. Kvalitný nadupaný koncert a pre mňa jedno z ďalších festivalových prekvapení. Traja chlapíci za majkom, jeden čistý typický rišavý angličan, jeden typan akéhosi balkánskeho či tureckého pôvodu a jeden černoch rozpútali na pódiu veľmi zaujímavý a pútavý koncert. Viem, že ich tvorbu si ešte očekujem.

Plný nádejí som sa dotrepal späť na Masta Acea no nejako ma premohol spánok a tak čo sa dialo veru netuším. Na toho človeka mám ozaj smolu. Presral som ho pred pár rokmi v Blave a teraz som ho prespal. No čo sa dá robiť.

Sekso spal, ja som čekoval pod pódiom a v backtagi. Masta Ace tentoraz s kompletkou Punch & Words, koncert postavený hlavne na nových skladbách a hitoch. Troška som ľutoval, že nezahrali (aspoň som to nejako nepostrehol) mne obľúbený trek "Travelocity", v ktorom Mastovi hosťuje aj jeho koncertná dvojica Punch & Words, kde sa spomína Bratislava:). V podstate od začiatku Mastovi sekundoval Punchline, Wordsworth dobehol asi v dvoch tretinách a po náreze hitov zo začiatku vystúpenia všetkých rozsekal svojim frístajlom. Hustota!

Nejako som sa zmobilizoval až na headlinera sobotňajšieho večera Kontrafakt. Čo o nich a na nich? Ak ste boli na Murdardo Mulano Stylo Tour tak ste vlastne ani o nič nedošli. Chalani klasicky polka koncertu so živou kapelou, čo mi moc nešmakuje, pretože mi to príde, že keď sú tie pôvodne samplované muziky hrané naživo je to voľajaké skapaté. A druhá polka koncertu zo starých dobrých gramofónov. Nejako mi nešlo do hlavy prečo majú na sebe saká. No zrejme to boli kostými tak oka. Ešte k tomu nástupu by som toľko, že sa asi 4 krát zasekli, samozrejme okamžitá kamufláž, čo som ostal dosť vyvalený. Celé to bolo zakončené spevom Šani Sási a išiel som smer stan.

Ich šou so živou skupinou mňa osobne veľmi baví, dodáva to skladbám energiu a istý šmrnc, aj keď tentoraz to nebolo úplne pravé orechové. Ego na mňa pôsobil mierne indisponovane, troška sa zasekával. Ako Seks spomínal, Ego v akomsi saténovom čiernom lesklom obleku, Rytmus elegantne v bielom. Publikum natlačené, ale mierne skaprované, ťažko povedať, čím to bolo, možno únavou a pokročilou hodinou. Polka koncertu so živou kapelou, polka klasicky z gramcou. V každom prípade slušná KF šou, ktorú už určite každý aspoň raz videl.

Kontrafakt skončil o štvrť na štyri ráno, čo pre väčšinu ľudí, mňa nevynímajúc, znamenalo presun k stanom, pretože nohy boleli jak sviňa. Pri stanoch opäť kopec srandy a vyčínanie časti slovenskej posádky:)

Deň 3 aka Nedeľa. Poobedné kaprovanie uletelo celkom rýchlo. Konečne sa mi podarilo dostať sa aj k stánkom s vinylmi a cédé. Ak sa človek posnažil našiel tam ozaj podarené kúsky za úplne smiešne ceny. Nejaká ta historka sa podarila aj tu keď babulka v Bbarak shope/stánku dala típkovi miesto Comnnovho BE Cábu a on si prv ani nevšimol, ale pohodka.

Nedeľa sa niesla v duchu kaprovania, šetrenia energie, posedávania pri pivku a robenia si srandy z extra škaredých čechov (viď. foto), ktorí každoročne vyzerajú akoby prišli na pankovo skejtový koncert a nie na hiphiop. Zachytil som časť koncertu Cábu, ktorému na pódiu okrem ešte jedného týpka sekundoval akýsi typ v prevedení Ježiša Krista, ktorý bol ozaj zlý. Stetol som Moeho s A.M.O., ktorý hovoril, že na Hodokvase stratil hlas, že chcel aby koncert na Kempe zrušili, ale chalani ho prehovorili, ráno bol na kalciovke a dúfa, že to aspoň trocha zvládne. Zvládol, aj keď bolo cítiť, že to nie je to pravé orechové, čo ti povie aj Sekso troška nižšie.

Tento deň sa niesol v znamení najslabšie line-upu. Prvé na rade čo ma trápilo boli A.M.O. Úvodný Moeho frístajlík nás vtiahol do ich show. Potom to už išlo ráz na ráz. Samozrejmosťou všetky ich pecky jak sa patrí Naživo, Svet patrí mne, Rap 2005 ... Od Opaka sme mali aj Slavín a Staraj sa o seba. Čistý chýbal, ale v tú chvíľu mi to bolo už aj tak všetko jedno pretože pre mňa hodnotnejšie featuringy sa neuskutočnili.Ale Opak nečakane zadelil v "Straj sa o seba" po výpadku textu neuveriteľný frístajl, čo som sral. Celkový dojem ich koncertu však nejako nieje to na čo som zvyknutý. Nejako to nemalo tú iskru, ten pohon jak obvykle na ich koncertoch býva. Neviem asi to bolo spôsobené tým, že publikum bolo dosť preriedené. Koncert skončil a to pre mňa znamenalo odchod do stanu a to na pomerne dlhú dobu.

Kapor pri stane sa zapíjal čerešňou a zaháňal rečami. Nečakaný rozruch nás donútil spozornieť u vypátrať čo sa deje. Tou zlou správou bolo, že Non Phixion zmeškali lietadlo a nedorazia. Niektorých to zarmútilo, iných vytočilo a ďalším to bolo v podstate jedno. Ak by vás zaujímala story vďaka ktorej sa Non nedostavili tak čítaj tu, pozor je to po anglicky.

Ďalšiu skupinu čo som vychytil boli WWO, poliaci s neuveriteľnou charizmou, s nadupanou šou, i keď som ju sledoval len jedným očkom vrámci konverzácie a balenia trávnato-čokoládového špeka s Joshom z Nejbru. Na Kempe bola slušná výprava poliakov, ktorí počas WWO spravili pred pódium ozaj kvalitný kotol. Chalani zahrali všetky hity, cenil som že do pôvodných nadupaných inštrumentálok. Kvalitka.

Doba pokročila a nastal čas na návrat k pódiu na Veca. Tento krát som sa dotrepal až priskoro a tak som nechcene zhliadol skoro celý koncert Chery Hill. Živá kapelka, eMCé svoje texty prežíval a išiel poctivo, no mňa to aj tak vykaprilo a miestami som rozmýšľal s čím ho trafiť aby už skončil.

Nakoniec sa konečne dostalo na Veca. V doprovode Jazzyho a Zverinu to sľubovalo jedine kotol jak hovado. Chalani išli s dobrou náladou ktorú rozosievali aj publiku. Zverina vychytával jemu typické vykrikovacie party. Bavil som sa najviac jak sa len dalo. Všetky známe tracky boli rapované spolu s Vecom a ruky permanentne nad hlavami. Prijemnou vložkou bol aj nečakaný Michadelik ktorý do Ruky hore išiel slohu z nejakého treku od Mojej Reči. Niesom si istý či sa zasekol, ale zrazu sa to premenilo na celkom podarený frístajl. Ten si neodpustil ani zverina. Ľudia žili, skákali, zahadzovali šiltovky (čaf Kvik) atď. Možno to bolo podnietené alkoholom, ale cez tento koncik som si dal asi najväčší punk za celý kemp. Až mi bolo ľúto keď to končilo, ale ešte chvíľu a nezvládol by som to fyzicky.

Po Vecovi nasledoval už len neplánovaný headliner celého kempu The Last Emperor. Priznávam, že jeho tvorba mi je pomerne vzdialená a tak som si išiel kúpiť nejakú žranicu, piť a čekoval ho z diaľky. Show ma celkom bavila, texty čo som vyrozumel boli dosť psycho. Najprv to bolo o vesmíre a zrazu bum niekoľko miliárd rokov späť k dinosaurom. Ale bolo to oka a zábavné čo je hlavné. Trošku zdĺhavé a ku koncu až nudné sa mi zdalo keď vymenoval asi milión eMCés, ktorým dával props/diss netušim nevyrozumel som. A tak sa to nejako dotiahlo celé až do konca.

Pred Seksovým záverom zopár mojich postrehov. Neviem či len ja nie som "romantik", ale tie ohňostroje ozaj nemusím, stojí to nemalé peniaze, ktoré si viem predstaviť zužitkovať aj trocha inač. Dúfam, že o rok nebudú ohňostroje každú hodinu:). Škoda obsentujúcich Non Phixion, bohužiaľ, takéto veci sa stávajú a nikto to nedokáže ovplyvniť. Pódium bolo tentorok opäť o čosi večšie, pomaličky sa približuje rozmerom toho na Splash! v Nemecku. Výborný zvuk, ktorému nebolo čo vytknúť, osobne mi však vadili podľa mňa poddimenzované svetlá na Bbarák stejdži, pretože večerná atmosféra nebola až taká perfektná, akoby som čakal. Na pódiu bolo pre mňa a môj foťák málo svetla, čo mi sťažovalo prácu, vlani som nič také nepostrehol. Naproti tomu, bol veľkým plusom areál, ktorý bol ozaj priestranný a organizačne veľmi dobre zvládnutý, škoda len, že sme mali tie stany v takej riti ďalekej:). V celom areály bolo množstvo stejdžov, množstvo doprovodných podujatí, či už ITF, B-Boy battle, množstva workshopov a iných vecičiek, každý si našiel to svoje.

Príbehov a zážitkov je veľmi veľa, dala by sa napísať kniha. Zaujímavosťou sú možno češi v kempovom mestečku, ktorí nemali ani kúpený vstup do areálu a len celý deň sedeli na stoličkách oproti cisternám s vodou a robili si srandu z okoloidúcich ľudí hláškami "Pořadně si vymy tý dředy" a pod., proste všetkých dissovali. Po svojom odchode spravili zo stoličiek nápis PORNO HERNA:)

Kto bol minulý rok tak určite rád spomína na ten ohňostroj čo to celé zavŕšil. Tento rok bol ohňostroj dvakrát a slabší a hlavne som bol trochu sklamaný keď bol dosť o ničom na konci kempu bez akejkoľvek muziky. Keď už som pri takýchto vychytávkach tak by som chcel pochváliť občerstvenie a drinky. Aj keď boli ceny trochu vyššie, nestalo sa mi nikdy že by som nejako dlho čakal na pivo alebo žranicu, fajnovo to odsýpalo. Dokonca bola aj permanentne pitná voda čo minulý rok nebolo. Iba by ma zaujímalo kde zabudli hajzlové búdky pretože ich tam bolo asi 5 (obrazne povedané), ale na druhú stranu boli celkom čisté a permanentne vyberané. Celkový dojem? Pozitívny!...See you next year!

Záverom ešte kontrolujte fotky od Škrupa z jeho Cannon EOS 350D, zopár kúskov som prihodil aj ja.