Dal si to? Hej? Tak čo ti budem hovoriť... vieš svoje, zažil si to na vlastnej koži a vieš že to bola určite jedna z najlepších akcií tohoto roka v stredoeurópskom regióne. Nedal si to? Nechápem prečo... to čo sa udialo bolo maximálne očakávateľné a vopred sa dalo usudzovať že bude tučná zábava... Choď... kľakni si do kúta na polienko a búchaj si hlavu o stenu, že si to nedal/a!

Poďme ale pekne po poriadku. Tohtoročný kemp bol dlho ohlasovaný, dlho pripravovaný. Často ste mali aj u nás možnosť čítať o jeho prípravách a programe. Hovorilo sa o ňom veľa, ale ani sme sa nenazdali a zrazu bol termín konania tu. Prišlo piatkové ráno a o 9.00 som sa s mojím škodekom a ďalšími ľuďmi vydal na cestu. Po ceste ešte zastávka v Lozorne, kde sme vyzdvihli ďalšiu časť výpravy a pokračovalo sa smer hranice... Na hraniciach to až nečakane hladko... keby človek vedel, že od neho nebudú colníci pýtať ani doklady, možno by všetko poriešil ináč a zobral si so sebou aj zásoby nejakej zeleninky... Za hranicami zdržovačky v podobe kúpi dialničnej nálepky a zopár zúfalcov si zamenilo peniaze, kedže to v domovine odkladali a nestihli... Prvé prekvapenia v podobe nízkeho kurzu a prvé nadávanie... Kekeli klasiks... zastávka na každej diere a každej pumpe... Prvá pumpa za hranicami a opäť sme stáli... Dokonca oveľa dlhšie ako bola moja trpezlivosť... Lil Keke natankoval ja som dal najhnusnejšiu bagetu za 39,- CZK akú som kedy mal (maslo a šunka - nič viac a nič menej, megabulšit, bagety od Crocodille neodporúčam!), stretli sme ďalšiu časť ľudí z BA (ktorí to po chvíli vzdali a pokračovali v ceste) a neuveriteľne dlho sme čakali na Opakovu káru s celou posádkou. Nakoniec sme sa dočkali a pokračovali ďalej, to už bolo okolo pol jednej popoludní. Cesta ubiehala slušne, nafajčený Opak zmätkoval:). Boli sme za Brnom a pokračovali rôznou chmeťou ciest cez Svitavi do Pardubíc... České cesty sú zjavne ešte stále poznačené minuloročnými záplavami, pretože bolo strašne moc obchádzok po rôznych cestách pre kone (pozn. Kajo - Tie kocečky, po ktorých sme išli snáď zažili záprahy z minulosti lebo vyzerali dosť historiky...) či čo a podobnú háveď... Ale podarilo sa...

Niekedy okolo štvrtej sme dorazili do Pardubíc a pohodovo našli miesto konania... Tu už bol dav jak sviňa, pred vchodom nenormálna tlačenica a tak sme zvolili najprv variantu zloženia, vystanovania a podobných potrebno-nepotrebných vecí... Mierne zdržania, prevé popíjanie, davy všade, stan na stane, auto na aute... Stále prichádzali ďalší a ďalší ľudia. Spravili sme si takpovediac malé slovenské mestečko uprostred kempu a snažili sa nikoho cudzieho medzi nás nepustiť, čo sa však moc nepodarilo... Ale slovákom to nevadilo, myslím, že to skôr nasledovné dve noci vadilo nežiadúcim prisťahovalcom :-))).

Po ukončení všetkých nutností sme sa vybrali pozrieť do areálu cez "priložené" kúpalisko... To vyzeralo dosť fajnovo, zhodnotili sme, že v BA aj keď je podstatne väčšia od Pardubíc nič podobné nemáme a je to škoda... Prebojovali sme sa k stejdži, kde v tom čase už vystupovala maďarská Firma (Bow Wave som tým pádom prepásol, ale nijako mi to neprekážalo, pretože ich tvorbu fakt nemusím)... Koncert maďarov som príliš nesledoval, ale keby bol výraznejši dobrý, myslím že by ma upútal o čosi viac, takto som ho bral skôr v podmaze, pri stánkoch s občerstvením a nešlapavým Gambrinusom desítkou (pozn. Kajo - Myslím, že ich vystúpenie bolo strašne brzdené obrovskou komunikačnou bariérou. Ľudia len tak postávali a sledovali).

Ďalej nasledovali Jehst feat. DJ IQ z Veľkej Británie, ale ich vystúpenie som akosi nezaznamenal, takže nemôžem zhodnotiť, rovnako ako súboj titánov v beatboxe... To sme sa totiž tuším opäť motali pri stanoch, ale dôvody tohoto konania si už akosi neviem vybaviť... (pozn. Kajo - Myslím, že sme práve stáli v rade na VIP vstupy - čakanie nekonečné, miestami som (a nie len ja) nadobúdal dojem, že tam bude viac VIP jak bežných návštevníkov...)

Po čase sme sa vrátili naspäť k hlavnej stejdž, pretože som bol veľmi zvedavý na ľudí z Bostonu. V tom čase mali hrať Insight a Edan, ale akosi sa nekonali. Neviem prečo nedorazili, nejako som nepostrehol vysvetlenie tejto situácie, ale bola tu aspoň slušná náhrada v podobe človeka menom Breeze Evahflowin' z Brooklinu (aspoň predpokladám, pretože stále vykrikoval Brooklyn New York, za gramcami s podporou DJa B.Ski. Breez rapoval o niečo silnejšie ako vánok a jeho koncert ma celkom bral, dokonca s ním dal pesničku aj Akrobatik, takže to bolo celkom našlapané.

Akro sa ostal motať na pódiu, a objavil sa hedlajner večera Mr. Lif s DJom Fakts One, s ktorým majú Akro a Lif aj nejaký spoločný projekt (pozn. Kajo - postrehol som, že chystajú materiál ako skupina - meno som však prepásol, ale títo dvaja sú zajvne rovnaká krvná skupina spolu s Fakts One-om, ktorého meno nezabúdali neustále pripomínať), takže sme mali možnosť vidieť niekoľko spoločných trackov. Samozrejme dal Lif aj niekoľko sólových vecí, ale musím napísať, že sa mi najviac pozdávalo, keď rapoval Lif spoločne s Akrom (pozn. Kajo - preto asi tá skupina...). Atmosféra skutočne gradovala, koncert vrcholil, nohy začínali bolieť z neustáleho stánia, ale to všetko sa dalo prekusnúť a vydržať do konca tejto šou na hlavnom pódiu.

Prišla však desiata hodina večer a to znamenalo koniec programu na hlavnom pódiu a presun na vedľajšiu Semtex stejdž. Tam sa akosi nie a nie rozbehnúť exhibícia djského týmu Questablists, tak som sa pobral sčekovať ďalšie časti festivalu. Navštívil som freestyle stan, kde Kaidžas z nitrianskej 3jády náležite nakladal všetkým čechom slovnú bitku a nikto z domácich sa na neho nechytal... Češi len tupo trepali dve na tri a rozprávali o tom ako je predsa frístajl a hip hop o pohode tak prečo do nich Kajo pičuje... Pritom vôbec nepočúvali to o čom rapoval, lebo by museli reagovať úplne inak... Stále len tupo žvatlali... Quesablists som akosi zanechal v zabudnutí v tomto stane, kde sa zapojili aj ďalší ľudia zo Slovenska, takže ich exhibíciu neviem popísať. Po nich na Semtex stejdži nasledovali Jižní Pijonýři, ktorých koncerty som už niekoľkokrát videl a vždy na mňa pôsobili rovnako. Dobrý úvod, ale nekonečný nudný koniec, takže som ich nesledoval... Rovnako ani nemusím Dizzastarr z Budějovic, takže som sa bavil po svojom kade tade...

Treba spomenúť, že v noci sa nad celý kemp zniesla neuveriteľná zima, ktorú som vôbec nečakal... Cez deň bolo pekne, ale v noci mohlo byť slabých desať stupňou, takže kľandra riadna (pozn. Kajo - pre bližšie opísanie kosy - spal som v hrubej mikine zabalený v dvoch dekách a trásol som sa jak keby som mal sedemdesát rokov)... Neskôr som zakotvil pri stanoch, kde už bola značná časť slovenskej osádky v náležitej nočnej dobrej nálade. Tu som pre tento večer zotrval a bavil sa na rozličných poznámkach až do skorého rána, kedy ma neuveriteľná zima prinútila ísť spať. Najprv som skúsil stan, ktorý som po asi desiatich minútach vzdal, pretože v ňom bolo neuveriteľne málo miesta a tak som ho radšej vymenil za spolujazdcove sedadlo v mojom škodeku...

V sobotu ráno okolo deviatej som sa zobudil na opačný extrém v akom som zaspával... Slnko na mňa pražilo cez čelné sklo a cítil som sa ako za živa grilované kurča. Rýchlo som vyskočil z káry vo vlastnej šťave a snažil sa zistiť čo vlastne ďalej. Dozvedel som sa, že všade sú nekonečné rady na sprchy a celkovo bolo všade neskutočne veľa národa... Umyl som si zuby za pomoci minerálky a zorganizoval som menší výlet do mesta na nákup. S autom som našťastie stál pri cestičke uprostred stanového tábora, takže nebol problém sa s ním dostať von a išlo sa do mesta... Po rôznom blúdení sme nakoniec na odporúčanie starčeka našli akýsi obchod, ktorý bol ale nejaký divný. Nakúpili sme dva kartóny minerálky (aby sme nemuseli platiť za parkovné:) a išli ďalej pátrať po niečom lepšom. Našli sme Hypernovu a tak sme sa v akomsi priľahlom bufete naraňajkovali a poriešili ranné potreby organizmu...

Nasledoval návrat na kemp a zavrhnutie možnosti čakania na sprchu, kde sa platilo 20,- Kč za 3 minúty a rada bola na takú kvalitnú 30-60 minútovku... Sprchy musel nahradiť kúpaliskový bazén, čo síce príliš hygienické nie je, ale poriešila to tak väčšina účastníkov kempu, tak prečo vlastne nie. Kúpalisko bolo natrieskané ako práve vyšukaná sviňa svojim partnerom a skutočne tu bola hlava na hlave... Samozrejme sa začalo s popíjaním nešlapavého piva, ktoré deň pred tým ešte ako tak nakoniec zašlapalo i keď bolo chuťovo značne divné...

Dokúpanie, postávanie pri stanoch, motanie sa po areáli a samozrejme dôkladné obzeranie sa vôkol seba, lebo pekných kostí tu chodilo viac než dosť. Začali sa koncerty. Vystúpenie Prago Union som decentne prepásol, De Zrechts som vidieť nemusel, lebo na mňa pôsobia rovnako divne ako Dizzastarr (nečudo, veď to sú takmer rovnaký ľudia). Nasledovala Naše Věc, ale prednosť som dal vybavovaniu nejakého fajčiva, ktoré zabralo dosť veľa času. Popri postávaní v bufete som tiež zmeškal exhibíciu Noisy Stylus DJ týmu z nemecka, ale DCS rovnako z nemecka som zachitil a celkom sa dali, i keď z nemeckého rapu toho veľa rád nemám. Nasledoval súboj titánov v djingu v podobe DJ Trafik vs DJ Five, ktorý som ale akosi premeškal, nepostrehol alebo mám okno... Dovolím si však podľa fejmu aký majú týto dvaja český dji tvrdiť, že určite dali perfektné sety...

Po nich nasledovali pražský Indy a Wich, ktorých koncert samozrejme spolu s La4om mi prišiel veľmi kaprovitý, La4 to trochu ťahal, ale inštrumentálky boli divné až nudné. O osvieženie sa samozrejme postarala pesnička "Noc je 1/2", kedy sa na pódiu objavil Vecko spolu s Rytmusom a dodali aspoň tejto časti koncertu šťavu, na čo zareagovalo aj publikum (pozn. Kajo - Nechcem aby to vyzeralo nejako nacionalisticky ale ak mám opísať potlesky v poradí tak najmenší dostal Indy, značne väčší Vec a jednoznačne najväčší Rytmus, ktorého si české publikum očividne obľúbilo, tí čo ste boli minulý rok viete...).

Nasledovala zmena v programe oproti ohlásenému line-upu, pretože po Indy a Wich nasledovali priamo na hlavnom pódiu Kontrafakt z Piešťan (mali byť až o 22.00 na Semtex stejdži, kde však panoval značne zlý zvuk a tak si vymohli zmenu čo bola určite dobrá voľba). Kontrafakt, teda Rytmus, Ego a DJ Aneška začali už tradične vo veľkom štýle. Na začiatok troška Rytmusovho beatboxu, samozrejme nemohla chýbať ani Anešova dj exhibícia. Perfektný nástup, perfektný koncert. Kto ich vystúpenie aspoň raz videl, určite si vie predstaviť o čom hovorím. Neuveriteľne dynamická šou s vhodne vybranými inštrumentálkami, kombinovaná s Aneškovimi čistými trikmi. Ľudia sa zhromaždili pred pódiom, zábava gradovala a začínal pekný kotol. Na záver ešte KF pokrstili svoj vinylový singel "Dáva mi / Dobré veci / Moja rola" (viď foto vo fotoreporte a toto video), ktorý práve čerstvo vyšiel. Ako krstného otca si zavolali majstra Romea, ktorý pre pesničku "Dáva mi" natáčal s chalanmi videoklip (v súčasnosti sa strihá o čom sme vás informovali v tomto článku).

Po Kontrafakte nasledovali DJ Vadim a jeho Russian Percussion. Ten kto pozná ich tvorbu alebo v minulosti už videl ich koncert, vedel čo môže čakať, ten kto nie, mohlo ho ich vystúpenie sklamať alebo pripadať zvláštne. Russian Percussion totiž nerobia hip hop v jeho čistom šate, neboja sa totiž experimentovať. Ich pesničky niekedy zachádzajú až do DnB, ktorý síce príliš v obľube osobne nemám, ale v ich prevedení mi to nejako extra neprekážalo. Za majkom bola takmer počas celého vystúpenia Vadimova žena, ktorá má neuveriteľný hlas a zaujímavý rap, takže koncertu dodávala šťavu a vystúpenie sa mi celkom páčilo (pozn. Kajo - Neodpustila si hlášky na adresu svetovej politiky USA... tiež pochválila Vadima titulom Jimmy Hendrix na gramcoch a pod.).

Po ďalšom súboji titánov, tentoraz vo voľnom štýle alebo ak chceš frístajle (pozn. Kajo -freestyle bol v podaní ohlásených: Tafroba, Pana Radu, Zaga MC a Apoku - z ktorých bol jednoznačne najlepší Tafrob- ostatní pri ňom pôsobili jako kulisa. Myslím, že tento súboj mohlo byť naozaj súbojom a nie iba exhibíciou...) nasledoval Akrobatik z Bostonu, ktorého sme videli aj predchádzajúci deň. V piatok dopĺňal Mr. Lifa, v sobotu zas dopĺňal Lif jeho. Možno aj preto ich vystúpenia pôsobili veľmi podobne, po oba dni zahrali niekoľko rovnakých vecí. Pre tých, čo prišli až v sobotu to bola dobrá príležitosť na pozrenie si reprízi z predchádzajúceho dňa, pre mňa to bola po chvíli dobrá možnosť odbehnúť si a občerstviť sa...

Po Akrovi teda nasledoval zlatý klinec večera, koncert K-Otix z Houstonu. Ich šou som už raz videl v pražskej Akropoli a vedel som že je sa na čo tešiť. Zahrali známe skladby z albumu Universal, nechýbali pecky z druhého Black Album ale aj niekoľko neznámych z ich novoprpipravovaného. Počas celého vystúpenia z nich sršala veľmi priateľská nálada. Aj napriek ich rozmerom a tomu že vypadajú ako riadne hovadá sa správali veľmi priateľsky a na tvárach mali neustále úsmev. Bolo na nich vidieť že sú nadšený atmosférou, ktorá počas ich koncertu panovala... Prihodil sa aj jeden kix v podobe pádu jedného z nich z pódia (v Prahe minulí rok sa stalo to isté, tak som už normálne rozmýšlal, či to nemajú vo svojej šou:))). Bol kotol ako sa patrí. Hlava na hlave, každá ruka vo vzduchu, neuveriteľná atmosféra. Dav hučal, z K-Otix sršala energia a výborná nálada. Všetko to vyvrcholilo poslednou pesničkou, cez ktorú skočili do davu, ľudia si ich podávali na rukách a oni tak po ležiačky rapovali. Kotol jak hovado. Nakoniec si ani samotní K-Otix nemohli odpustit spraviť si fotky neuveriteľného kotla a všetko to vygradovalo vtedy keď vyhlásili, že tie fotky sa čoskoro objavia na ich webovej stránke www.k-otix.com a že ďakujú za skvelú atmosféru, akú už dávno nezažili.

Možno táto skvelá atmosféra prispela k tomu, že organizátori sa rozhodli pozmeniť program a aj ďalej sa pokračovalo nakoniec na hlavnou pódiu, kde bol predsa len o poznanie lepší zvuk ako na vedľajšom Semtex stejdži. Ja som však v tento čas dal prednosť borovičke pri stanoch, ktorá predsalen zašlapala o poznanie lepšie ako močkovité pivo, ktoré predávali v celom areáli. Túto časť programu snáď doplní niekto iný z našej výpravy (pozn. Kajo - O nič si neprišiel pretože nastúpili PSH, ktorým sa takmer podarilo uspať ma - možno kvoli tomu, že pred nimi boli K-Otix, sa mi to nejako nehodilo do nálady ale inštrumenty, ktoré zvolili boli fakt pomalé a na sedenie tak som tak aj urobil - pred nimi boli nie som si istý ale buď to boli Víc Hlav Víc Ví alebo Questablist, fakt neviem).

Dobrá nálada za pomoci borovičky zgradovala a tak som sa s časťou bratislavského osadenstva vidal do davu robiť si z českých bratov prdel, čo nám v tú chvíľu prišlo ako neuveriteľná sranda... Mohli ste tu stretnúť kvantum nafetovancov, ktorí netušili čo sa s nimi deje, mohli ste si robiť srandu z čechov a účelovú srandu z češtiny, ktorej domáci nerozumeli, ale vy ste sa na nej neuveriteľne zabávali. Samozrejme som zase navštívil frístajl stan, kde Kaidžas opäť drvil všetkých čechov, ktorý sa dostali k majku a dávali oproti nemu veľké kravské lajno iba. Jeho voľný štýl, ktorý nemal konca vyvrcholil príchodom Rytmusa, ktorý mu spravil ako podmaz beatbox a zabili všetkých čechov čo do vtedy niečo dávali... Po ich skončení sa akosi nikto neodvážil chytiť majku a zavládlo v priestoroch stanu ticho:-)))). To nám prišlo veľmi komické a samozrejme sme pokračovali v robení si prdele z čechov, ktorí nejako nechápali. V podobnom programe sa pokračovalo až do skorého rána, kedy o štvrtej rannej (samozrejme bola opäť už neuveriteľná zima) vypli všade všetko a priestory areálu sa ocitli v tichu a tme... Toto som moc nepochopil, pretože som vôbec nečakal, že by všade všetko skončilo. Prišlo mi to trocha divné, keď človeka v dobrej nálade, ktorý sa baví, idú vyháňať preč... Myslel som, že sa nájde aspoň jedno miesto, kde bude hrať hudba oficiálne celú noc, ale nejako som sa prepočítal. A tak sa pokračovalo v priestoroch kempu, kde z áut hrala aj naďalej hudba a ľudia sa bavili. Dalo sa stretnúť rozličné idivíduá, ktoré pôsobili akoby zjedli dve kilá mexických húb:))). Nakoniec ma neuveriteľná zima opäť prinútila ísť si ľahnúť do nie príliš vyhriateho (ale lepšie ako nič) škodeka.

V nedeľu ráno sa opakoval situácia zo soboty. Prebudil som sa na teplo ako pod výbojkou a pripadal som si ako dobre naložené hydro. Obchod sa nekonal, ale sprchy vyzerali rovnako ako deň predtým, takže sa konala sobotnajšia stratégia a išlo sa kúpať do bazéna. Času bolo ale menej, pretože koncerty začínali Názov Stavby o trinástej, ktorých sme si nechceli nehcať ujsť. Pre mňa bol ešte jeden rozdiel, večer sa odchádzalo domov a tak som si musel odpustiť alkáč, ale zas mi to nejako výraznejšie neprekážalo, pri pomyslení na nešlapavú desítku.

Bola tu jedna a to bol čas koncertu chalanov z 5ržalky, začínal Názov Stavby. Slnko pieklo jak mikrovlnka s grilom. Rozbehol to Dano aka Čistychov s jeho povestným krutým frístajlom. Chalani zahrali veľa vecí z ich debutového albumu a predviedli jedno z najlepších vystúpení, aké som kedy od nich videl. Vyskytli sa síce drobné kixi, ale tie sú zanedbateľné. K dobrej atmosfére priespeli aj ľudia, ktorých sa na eNeS zišlo neuveriteľne veľa na to, že otvárali nedeľné koncerty. Nemohli chýbať všetky najznámejšie pesničky ako Rodina, 2002, Stavam sa za, Jak ten čas letí, Povedal mi on, Cesta cez, Štáťanúti či Pri to istom stole vo funky remixe, ktorý sa na leto nenormálne hodí. (pozn. Kajo - vystúpenie bolo fakt prekvapujúce a značne prispeli ku kvalitnej prezentácii SK HH na kempe).

Počas ich koncertu sa mi nenormálne spiekol ksicht, takže som musel vyhľadať chládok, lebo som bol riadne vyšťavený. Tak sa stalo že som zakvasil v jednom z bufáčov spolu s časťou sk výpravi a koncert Pezet/Noon z Poľska, ktorých tvorba sa mi veľmi páči, som sledoval len z diaľky. Vystúpenie na mňa pôsobilo veľmi dynamicky ale výpek bol tak silný, že som sa nepremohol ísť sa pozriť bližšie, čo je mi doteraz ľúto. Podobným spôsobom som prišiel aj o Grammatik a dj tým Illuzionists, pretože som sa snažil pozbierať sily na to najlepšie čo sa dalo v ten deň vidieť. Nasledoval D' De Kabal z francúzska. Francúzsky rap mám veľmi rád, poznám slušný počet tamojších interpretov, ale D' De Kabal bol pre mňa veľkou neznámou a veľmi som bol na neho zvedavý. Doniesol si DJ a ešte jedného MCho (ich mená si vážne nepamätám), ktorý vyzeral ako nejaký španiel či čo a nehorázne rýchlo diktoval. (pozn. Kajo - Kabal dával kvalitu - ľudí rozkričal vstupom v ktorom menil hlas na fakt rôzne hlasy - ukázal veľký hlasový potenciál - fakt tú farbu hlasu čo má, klobúk dolu... Nedostatkom bolo podobne jako u maďarov "exitickosť" reči . Túto bariéru sa snažil riešiť anglickými komentármi a občasnými vysvetlivkami obsahov skladieb, ktoré až tak nepomohli - tak ľudia viacmenej sledovali a snažili sa (aspoň ja) vnímať ich spoluprácu, zohranosť s Djom a flow a priznávam, že sa mi páčili ale čakal som trochu viac.)

Nasledovali Phi-Life Cypher z Veľkej Británie, o ktorých som už veľa počul ale ich koncert som ešte nevidel... To čo sa na pódiu dialo bola jedna veľká paráda. Najprv dali zopár svojich pesničiek, ktoré neskôr vystriedal neuveriteľný a nekonečný frístajl. To čo predvádzali sa ani nedá opísať treba to vidieť. Neuveriteľne našlapaný voľný štýl, aký sa tak často nevidí s rôznymi dopĺňačkami a pod. Jedným slovom treba vidieť, je to neopísateľné. Veď nakoniec patria celosvetovo k najlepším vo frístajle.

No a po nich nasledoval posledný koncert tohtoročného HIP HOP KEMPu v podobe kvalitnej šou od švédskych Looptroop. Ich koncík som už raz videl v bratislavskom Bajkali, kam ich v októbri dotiahli chalani zo Skunk Funk Crew. Možno aj preto na mňa už ich vystúpenie nepôsobilo tak senzačne. Ako šou dali kvalitnú, tak ako sa na ich povesť patrí, ale v podstate neukázali veľa nového, a v bajkalskej klubovej atmosfére na mňa ich koncert pôsobil o čosi energickejšie. V každom prípade bolo ich vystúpenie na záver Kempu dobrou voľbou, pretože ľudia zotrvali až do konca.

Po Looptroop tohtoročný kemp definitívne skončil. Ľudia sa začali rozchádzať. Išiel som pre plachtu HIP-HOP.sk, ktorú sme mali povesenú na ľavo od hlavného pódia. Čakalo na mňa ale jedno veľké prekvapenie v podobe vyparenia sa bannera za 1700,- Sk. Neviem či sa niekomu tak strašne páčil, že si ho musel zobrať a doma si ho povesil na stenu a vytešuje sa, alebo to bolo spôsobené niekoho škodoradosťou, zákernosťou či iným konaním, v každom prípade tohoto človeka (alebo ľudí) touto cestou pozdravujem a ďakujem im. Možno teraz slúži ako podložka na to, aby nemusel byť ejakulát na bruchu - ako to hovorí Vec v jednej z pesničiek:)))), v každom prípade mi je to už v túto chvíľu celkom fuk, iba sa nad tým smejem.

Nasledovalo zbalenie sa a neuveriteľný bordel všade okolo, keď sa začali davy rozchádzať. Obzvlášť brňáci robili tradičný megabordel, ktorým sú už celkom povestní:))), ale veď sranda musí byť, tak prečo nie... Cesta domov prebiehala ešte horšie ako cesta do Pardubíc, chceli sme nájsť inú cestu, ktorá mala viesť na dialnicu, ale nepodarilo sa to. Stáli sme na každej pumpe čo bola po ceste a na žiadnej nemali nič na jedenie... Hrúza proste... Mal som spálený ksicht červený jak najzrelšia paradajka, na hlave uterák a každú pol hodinu som bol zalievaný vodou ako hydro s maximálnou starostlivosťou... Ale dorazili sme nakoniec šťastne... Po viac ako siedmych hodinách cesty som v pondelok ráno o 3:20 zaľahol doma do postele a uvedomil si, že pre tentorok je koniec...

Záverom treba napísať, že okrem hlavného programu tu boli aj rôzne iné doplnkové stejdže na ktorých prebiehali semináre o djingu, beatboxe, výstava fotiek, divadelné predstavenia, športové exhibície a podobné doplnkové záležitosti, ktoré to celé spestrovali a každý si mohol nájsť to čo ho najviac zaujímalo... Škoda len, že sme sa akosi nedočkali avizovanej lowrider show, o ktorej nebolo nakoniec ani chýru ani slychu (pozn. Kajo - snáď tie dva vraky po bokoch :)). V každom prípade patrí vďaka oragnizátorom za to, že to aj tento rok dotiahli do konca a snažili sa pripraviť všetko čo najlepšie. Chybičky sa síce nájdu vždy, ale veľký počet kladov ich zaháňa do kúta. Možno by to chcelo do budúcnosti lepšie doriešiť zvuk, občerstvenie a dať viac príležitostí na nákup vinylov či handier, čoho bolo trocha málo.

Dovidenia o rok priatelia, ale ešte predtým sa uvidíme na Splashi:-))).

PS: Prepáčte obsiahlosť tohoto materiálu, ale stručnejšie to napísať nešlo, pretože by sa stratila atmosféra troch dní, ktoré sme tam prežili.