V utorok opäť vyštartoval výprava do Viedne, aby sme vám mohli priniesť report a fotoreport z vystúpenia kru s názvom Hieroglyphics. Po značných zmätkoch a riešeniach odvozu pre viacero ľudí, ktorí sa na to nakoniec vysrali, sme sa konečne vydali na cestu niekedy o 20.00. Stretko sme si dali o 19:30, ale zdržanie nemohlo chýbať, na pumpe pri Auparku sme nakúpili nejaké drinky na cestu a pobrali sa cez hranice.

S absenciou pasou to bolo na občianske bez večších ťažkostí, aj keď to colníci trocha brzdili. Za hranicami prvá cikpauza, Kam?čo? to proste nevydržal. Keď už sa stálo, dali sme nejaké ťuky z milky a zelenín, takže závan sa šíril už niekoľko kilometrou pred klubom, a pobrali sa ďalej, niekotrí popíjajúc, iní šoférujúc. Pred rakúskou metropolou ešte jedna cikpauza opäť v podaní Kamila. Príchod do Viedne, auto s navigátorom Macom sa stráca v diaľke a tak sme ostali zvyšné dve autá napospas osudu. Vo WUKu som bol už niekoľkokrát, ale vždy sme blúdili, tentoraz som sa tomu chcel už určite vyhnúť a tak som si ešte popoludní zabezpečil mapu z netu, podľa ktorej sme klub v kľude našli (nabudúce to dám už aj bez mapy). Uprchlíci, tu už čakali, vraj sú tu desať minút. Riešili sme na bráne vstupy, nekonečné množstvo vysvetľovačiek typu ten tu nie je, je tu na miesto neho tento a pod. Babenky v kase sme nakoniec tak zblbly, že nám dali o lístok navyše, čo slovák rád využije a strelí ho najbližšiemu príchodzému (aspoň bolo na pivo).

Konečne sme sa prepracovali až do útrob, kde všetko fičalo na plné gule. Nestihli sme predskokana, škoda. Na pódiu si už diktovali chalani zo Souls of Mischief a dávali naozaj husto. Snaha o fotenie dopadla z mojej strany neúspešne, kedže som zobral foťák bez batériek, hlava tupá:-). Naštastie všetko zachránil Škrupo, o čom sa môžete presvedčiť nižšie. Koncert to bol naozaj vydarený, len mi chýbala ostatná časť celej Hieroimperium kru. Souls of Mischief diktovali kruto, nechýbali nové veci ale aj zopár starších periel. Dobrá bola aj vložka, v ktorej sa chalani po jednom predstavovali a pár slovami niečo o sebe prezradili. Škoda bola skorého konca, kedy od 23.00 už ostal na pódiu iba ich dídžej a púšťal songy. Zato sa však chaloši správali veľmi priatelsky a pokecali a pofotili sa s každým, kto ich oslovil.

My sme to teda po chvíli zabalili a o pol druhej som si, pekne zničený po drinkoch z cesty tam, líhal do postele. Neviem, z toho WUKu som už fakt nejako zmagorený. Raz tam človek príde o deviatej a čaká dve hodiny, kým vôbec otvoria klub, inokedy je o jedenástej koniec. Inu asi fakt treba v rakúskych kluboch dávať veľký pozor na štart akcie a riadiť sa podľa toho. Koniec.

foto: Škrupo