Dnes sa ešte trošku vrátime k sobotňajšej akcii v Košiaciach, respektíve k tomu, čo jej predchádzalo. Lesie z Košíc totiž poslala reportáž z graffiti jamu, ktorý sa konal v tento ďeň od deviatej na sídlisku KVP.

Rozhodla som sa, že vam všetkým priblížim dopoludňajší jam v rámci košickej akcie Speshin vol.2, aby si tí, čo tam boli trošku zaspomínali a tí, čo tam neboli - aby mali aspoň približný obraz o tejto skvelej akcii :-)

Keďže som dievča a do graffiti sa vyznám len čo-to, ako som počula odkukala, tak vám podávam, len to, čo si o tom myslím ja a čo som pekne za tých par hodiniek strávených na jame odpozorovala - ako nezávislý pozorovateľ.

Začiatok bol stanovený na 9.00 a preto na deviatu tam (Klimkovičova ulica v Košiciach na sídlisku KVP - legál) už bola kopa ľudí, pomedzi nimi aj writerow, ktorí si pomaly ale iste začali vyťahovať svoje skeče, spreje, prezliekať sa do "pracovného" a chytať fleky... každý mal okrem canov aj "vedro" s farbami a začali si robiť podklady pre svoje diela - takže tým pádom museli zamaľovať všetky "bývalé diela zapadlé slávou". Ale keďže všetko staré raz pominie a každý vedel, že dnes tieto steny na Klimkovičovej ulici vykvitnú novými dielami, nikoho to netrápilo a každý poctivo natieral či už valčekmi, štetcami...a pripravoval si podklad. Potom sa pomaličky začalo ťahať... tak okolo jedenástej, už začalo všetko pracovať, niektorí ešte len dokončovali svoje podklady pod graffiti, no iní už boli v polke svojej práce a poctivo ťahali. Ľudí, čo to prišli "obkukovať", bolo hojne, prišla tam aj muzička, v podobe magneťáku, ktorý nosil jeden chalan "na rukách" a pochodoval hore dole, a robil "atmošku".... čo som začula, tak púšťal ňákej americký rap - Dilated Peoples a možno aj čosi iné, ale to som už nevedela definovať. Bolo príjemné počasie, tak pod mrakom, bezvetrie a pomerne teplo - tak akurát na prácu. Ľudia posedávali po obrubníkoch, alebo postávali pred svojimi "maľujúcimi" kámoši, alebo sa len tak prechádzali od jedného konca legálu na druhý a "rozoberali všeličo možné". Stretlo sa tam veľa známych, skoro každý každého poznal, preto tam bola príjemná atmosféra. Ja som obiehala okolo, fotila čo sa dalo, bola tam proste taká príjemná pohodička, viacmenej bez problémov, i keď - to viete, niektorí chalani sa medzi sebou radi nemali a dali si to aj patrične najavo hlasným komentovaním. Dokonca ani naši zelení spoluobčania nezavítali, čo ma dosť prekvapilo, ...všetci nezainteresovaný ľudia a obyvatelia okolitých blokov zostali zamknutý doma, lebo sa báli "dnešnej skazenej mládeže"....že čo sa to na tomto svete deje...ach jaaaaj... Iba statočná babka so svojim psíkom na prechádzke, oblečená v "starobabkovskom tradičnom odení" sa odvážne vybrala cez to všetko, a prešla okolo legálu, kde sa už v plnom prúde striekalo. A každý z nej mal dobrú srandu. Bolo tam aj také fáro, nejaký veterán, neviem presne načo ani komu patril, ale bol nablišťaný červený, hudba z neho na plné peky..., také auto som ani v živote nevidela, ale keď odchádzalo, všetci - ale úplne všetci zastali, otočili hlavy a pozerali sa za ním... to bol iný štýl, haha....Okolo jednej, keď bolo dosť pod mrakom a dalo sa čakať, že možno aj spŕchne už aj tí najpomalejší boli aspoň v trištvrtine svojej práce a veľa toho bolo už dokončené. Ľudí tam už oproti začiatku ubudlo, asi preto, lebo každému až riadne škvŕkalo v bruchu a tak "oželeli" tú krásu na stene a šli domov za rezníkmi so zemiačikmi :-) Ale tí skalní tam i tak ostali, aj napriek hladu, veď čo chýbalo do bruška, nahradili si pivkom (len tak mäkko, veď sa maľovalo a to neni sranda striekať opitý :-) alebo skočili za roh na nejaký ten joint. Aspoň tam už bola uvolnenejšia atmosféra, lebo tí, ktorí boli typu "mám spustené gate a som kráľ sveta" odcupali radšej inde. Okolo druhej už začali padať prvé kvapky, to už bolo skoro všetko dokončené, chalani už len rekapitulovali a robili posledné úpravy, jeden kamarát, ktorý ako jediný ťahal počas celého jamu nonstop bez prestávky - niekoľko hodín sa hrdo nechal sfotiť pri svojom diele. - a tí, ktorí maľovali na dnešnom jame "na smeny" t.j. polhodinky ťahali, polhodinky niekde vegetili, sa už nemohli veľmi tešiť, lebo začalo pršať a oni museli zbaliť všetky "artikle" a čakať na zázrak. Ten sa nedial, pretože aj po polhodinke neúnavne pršalo a tak sa všetci kamsi kdesi pobrali schovať a popiť a čakali kedy prestane. Ja som sa v dobrej nádeji schovala pod najbližšiu bránu, kde sa už o chvíľku pani domovníčka horlivo rozčulovala, že ona zavolá "políciu" lebo v ich bráne je čosi kdesi popísané, a že kde máme šéfa (dobrá sranda, nie?), že ona sa ide sťažovať. Chalani - ktorí stáli so mnou pod tou spomínanou bránou sa len rehotali a častovali tetušku rôznymi prívlastkami a posielali ju kamsi-kdesi, že oni s tým nemajú (veď ani nemali) nič spoločné, tak im to bolo ukradnuté. Teta sa chvíľku rozčulovala a potom odkorčuľovala späť domov, lebo zistila, že ju tam má každý na háku... Samozrejme chalani, ktorí nestihli svoje diela dokončiť, sa po "dopršaní" večer a na ďalší deň ešte vrátili a spravili posledné úpravy, keď nestihli doťahať kvôli dažďu. (snáď). Mimo iného sa diali aj veľmi zaujímavé "zákulisné deje" - vrámci neznášanlivosti niektorých chalanov - writerow, ktoré sa mi vonkoncom nepáčili, takže o nich ani písať nebudem, lbo by som len poškodila "dobré" meno Košických crew. A veď každý zo zainteresovaných predsa vie.

Ale myslím, že hoci nám dážď náš jam prerušil, bolo to krásne, pretože diela boli naozaj premakané, a ľudia, ktorí to točili na svoje kamery a potom to pustia niekde "mimo" mesta, tak si všetci určite budeme stáť za tým, že tento jam pekne reprezentuje Košice, pretože kto reprezentuje túto kultúru a má ju v srdci, tam určite dnes nechýbal. Mohli ste tam vidieť najlepšie KE crews a writerow (nebudem menovať, lebo neviem všetkých a chcem sa vyhnúť tomu, žeby som na niekoho zabudla :-) A samozrejme nás prišli "pozrieť" aj chalani z Bratislavy (nielen) , ktorí namaľovali fakt premakaný graffit.

Rešpekt všetkým, ktorí na tomto jame ťahali!!!
Takže - toto bol report z dopoludňajšieho jamu, ale Speshin samozrejme pokračuje ďalej vo Vitriole...ale to už je zas iný príbeh :-)

-Lesie-