Nevedel som si celkom dobre predstaviť, čo ma vo Viedni opäť čaká. Musím uznať, line up vyzeral lákavo, velmi lákavo. Ale pekne poporiadku. Mojím navigátorským schopnostiam sa už poklonil nejeden šofér a preto sme aj teraz dorazili všetci Viedne neznalí úplne krásne až na ulicu Baumgasse, kde sa mal nachádzať klub Arena. Zaparkovali sme a vybrali sme sa ho teda hladať. Táto ulica má však asi 4km a keďže sme sa presne v strede vybrali opačne, prešli sme ku klubu zhruba tých 6 km pešo. Navyše Quik poplietol číslo 80 s 1030... Klub nás samozrejme počkal a po uvítacích historkách o tom ako naši bratia Česi spali pred rokmi u Lacka, sa dostávame dovnútra. Boli sme upozornení na skvelý zvuk a už prebiehajúci IDA/ITF European Finals, ktoré som si ako inak, velmi rád pozrel.

Pomalovaný klub, vyvolávajúci spomienky na náš oblúbený Babylon, nám ponúkol miesto na pravom balkóne s kvalitným výhladom na stejdž a ešte kvalitnejším na projekciu (ktorá by mohla fungovať predsa len aj cez DP). Šampionát moderovali MC Funke & Senz MC za hudobného doprovodu DJa Twanga a prebiehal celkom rýchlo aj keď DJov bolo vela. Ludia si pomaly volili svojich favoritov, medzi ktorých samozrejme patril malý vlasatý pätnásťročný DJ Soak a nemecký DJ Unkut, ktorý nakoniec mladého Soaka porazil vo finále. Všetci v Arene a samozrejme aj porota v zložení Babu, Tigerstyles a Kut Effect boli z mladého DJa nadšený ale vo finále predviedol trochu nervózny výkon. Unkut mal výhodu už len v extrovertnejšom prevedení svojej rutiny. Z PSPčka a 08 Vestaxu ako aj z ďalších vecí sa nakonec tešil teda práve Unkut a výsledné poradie vyzerá presne takto:

1. DJ Unkut (GER)

2. DJ Soak (ESP)

3. DJ Clear (GER)

4. DJ Chrisfader (AUT)

Popri tom sme mali možnosť vidieť breakdance, nudný AudioFest (MR. Clumz / Aphrodelic), či technické dovednosti porotcu Tigerstylesa z Británie. Nebudem to tajiť, ja s mojou posádkou sme prišli hlavne na Dilated Peoples a čakali sme kým udre jedna ráno. Jediné čo však dlhú dobu udieralo bolo neskutočné teplo a otrasný vzduch na poschodí. A udieralo to poriadne, niekomu na zdravotný stav a niekomu zas na hlavu. Osobne sa velmi teším z toho, že som mal možnosť zhliadnuť pravú šniclácku bitku. Nehorázne dlhé čakanie sme si ešte skrátili chvílkou venovanou hipisáckej Rakúšanke, ktorá nás považovala za Juhošov hovoriacich po rusky. Serus týpkiňa, jasné, že Hradec Králové je ďaleko. Keď konečne udrelo to, čo malo, bolo asi štvrť na tri.

Babu si pomaly zapájal svoj Apple, sampler a samozrejme gramofóny s mixom. Keď to už vyzeralo, že konečne začnú, zas nezačali. Atmosféra gradovala, stačilo sa poobzerať okolo na nafúkaných debilov robiacich len tak v dave saltá. Extáza bola dostať velmi jednoducho, tak prečo nie? Dilated Peoples konečne vybiehajú na stejdž a nám z toho padajú sánky. Pre neskutočne vyčerpaných ludí je v tejto chvíli logická reakcia: "Playback? To snáď né!" Ibaže, ono to žiaden playback samozrejme neni, ale to, čo sa nám núka na stejdži je čistý výkon, čistá show, čistá energia, čistý hip-hop. Nepreháňal by som, keby som sobotnú show Dilated Peoples zaradil medzi najkvalitnejšie live shows aké som kedy videl. Nepochybne. Po úvodnej veci prichádzajú na rad predstavovačky a každý z členov je predstavený naozaj vo velkom štýle. Či už je to Evidence, Rakaa alebo Babu, ktorý nielen dostával od svojich parťákov obrovský support ale pre mňa osobne znamenal najsvetlejší článok celej DP crew. Všetky cuty dával naživo, zdvojoval na mikrofóne, tracky spájal menšími juggling setmi zloženými najmä z pôvodných dosiek, z ktorých čerpá ich produkcia (úspech zaznamenal najmä refrén z "Kindness For Weakness"). Žiaden DJ púšťač z tvojho sídliska ale pravý 4-násobný ITF world champion. Hlavným cielom bolo samozrejme odprezentovať nový album 20/20 a tak okrem známych a starších vecí ako "Live On Stage" (vďaka) sa dostávame aj k úžasnej "You Can't Hide, You Can't Run", pri ktorej naozaj neni čo dodať, alebo "Rapid Transit". Verte mi, že pokial by sa dalo, dnes večer v Prahe by som si to velmi rád zopakoval. Napráskaný klub, neskutočne energickí Ev a Rakaa na majkoch, show, ktorá nepozná hluché miesta. Jedna vec ma sere, že začali tak neskoro a aj vďaka brblajúcemu Tallacovi sme to museli celkom skoro zabaliť.

Čekuj report z prvej rady od DP fan no.1 Andrejky:

Viedeň je miestom, ktoré vo veľkom navštevujú zahraničné hviezdy. No tento raz bol podnet navštíviť hlavné mesto našich susedov hneď dvojitý - európske finále ITF a vystúpenie Dilated Peoples.

Jedinou nevýhodou bolo snáď iba čakanie, ale bohužiaľ, technika sa nepripraví sama od seba, tak to bolo nevyhnutné... A odstáť si tých pár hodín sa vyplatilo. Okolo 2.30 na scénu nastúpil The Most Legedary Beat Junkie DJ Babu, ktorý mimochodom celé ITF sedel v porote a spustil svoje mašinky. Ponaťahoval ľudí inštrumentálkami, no publikum čakalo na zvyšok jeho crew - Evidenca a Rakaa Iriscience-a. Svoju show otvorili bez veľkých zbytočností hitom "Ear Drum Pop" z legendárneho prvého albumu The Platform. Veľa priestoru sa venovalo ich najnovšiemu počinu 20/20, keďže toto turné vlastne uskutočnili k jeho promu. Predviedli z neho hity ako "You Can´t Hide, You Can´t Run", "Back Again", či "Kindness For Weakness". Nechýbali samozrejme ani staršie veci ako "Proper Propaganda", "The Platform", "Work The Angles", či ich zatiaľ, dá sa povedať, najväčší komerčný úspech "This Way".

Anouncovaný bol special guest a tým nebol nik iný, ako dlhoročný homie DP - Defari, s ktorým zahrali svoj prvú oficiálne vydanú vec "Third Degree", ale aj ďalšie ako "Closed Session". Show bola naozaj napakovaná, na veľké prekvapenie fanúšikov nechýbali ani sólové tracky. Evidence predviedol svoju, ani nie 2 týždne starú, vec "Mr. Slow Flow" a Rakaa Iriscience s Babu-m nejaký ten hitík z ich spoločného projektu Expansion Team Soundsystem. Po nespočetnom množstve hitov, beatjugglingu a scratchovaniu DJ-a Babu a vzácnom hosťovi sa show žiaľ musela skončiť.... A to dilated-style, hitom "Worst Comes to Worst". DP predviedli, že si právom zaslúžia byť považovaní za legendy. Ich show bola vynikajúca, bezchybná, plná energie. Potešilo ma, že sa nezaťažovali typickými americkými záležitosťami ako rest-in-peacovaním alebo pozývaním domácich freestylerov na pódium. Jednoducho, "Live on stage..."

Z Quikových fotiek som vytlačil, čo to dalo.