Erick Sermon. E-Dub. Green Eyed Bandit. E of EPMD. Zakladajúci člen Def Squad. Žijúca legenda. Človek, ktorý je v hre od roku 1988 a za celý ten čas sa drží na vrchole. Ak správne počítam, ako raper má na konte 12 albumov (6 ako EPMD a 6 sóloviek). Koľko má toho na svedomí produkčne spočítať nedokážem. Nejde o žiadnu bývalú hviezdu, čo si zabezpečuje dôchodok, akých sme v poslednom čase mali možnosť vidieť viac než dosť. Sermon nespí, sleduje trendy, drží štýl a úroveň, vydáva. Jeho posledný album je z roku 2004, najbližšie ho podľa jeho vlastných slov budeme môcť počuť na nových albumoch Redmana, Method Mana, Keitha Murrayho. No a keď sme sa dozvedeli, že je šanca vidieť Ericka Sermona naživo v neďalekej Budapešti, dlho sme neváhali a tú show sme proste dali.

Cesta tam celkom v poriadku, jedna diaľničná známka, jedna zápcha a vďaka Bohu a Blažovi za GPS. Na bráne menšie komplikácie, ktoré nasledovali po vete: "Guestlist? We don´t have such thing." a ktoré náš výlet mierne predražili, ale aj tak diky organizátorovi, ktorý nám aspoň z časti vyšiel v ústrety. Keďže sme si boli vedomí toho, že Sermon je naozajstná hviezda a posledné správy zneli, že klub je vypredaný, čakali sme niečo ako "miništadión" praskajúci vo švíkoch. Táto predstava sa však rozplynula v realite malého, ale zato príjemne zariadeného klubu, s ešte príjemnejším zvukom. Stage dobre vymyslený, v pravej časti sa vynímal Sermonov portrét. (I keď komerčák Lil´ Mete by bol schopný sa s vami do krvi pohádať, že tam vyzerá skôr ako Fabulous.). Horšie to už bolo s tým praskaním vo švíkoch. Klub bol ešte okolo 22:30 v podstate prázdny. To znamenalo smer bar a akcia na Kozla (!). Za gramcami stál vtedy domáci DJ Zefil, ktorého sme mali možnosť počuť aj v Bratislave na jednom z vydaní Sampler Radio Night. Aby som však pravdu povedal, bol som zaskočený. Rozumiem, že nie všade sa musí hrať strictly reggaeton party alebo crunk. A rozumiem, že nie všade sa to aj hodí. Aj viem, že kvalitné veci sa robia aj v undergrounde. Ale keď sa v roku 2006 skoro celá párty skladá z prevarených klasík počínajúc Group Home, pokračujúc cez asi všetky staré pecky Gangstarr a Mcs Act Like They Don´t Know končiac (tá zaznela dokonca 2 krát v priebehu hodiny!!!), niečo tu smrdí. Naozaj, počas dvojhodinového setu bolo odohraných asi len 6 vecí datovaných po roku 2000. Čudná zábava... Okolo 23:00 na pódium prichádzajú miestni predskokani.

V ugrofínskom rape sa naozaj nevyznám a neviem, ako znie maďarský diktátor a maďarský wack MC, takže výkony miestnych súdiť nebudem. Ani vám nepoviem, o čom rapovali, keďže moja znalosť tohto jazyka je obmedzená na slová "egy, ketö, harom, nemtudom a hungaroring". A ináč, bola to zrejme práve jazyková bariéra, čo prekazilo Metysov zámer stráviť tento večer v spoločnosti miestnych šestnástok. Ináč by mu to určite vyšlo. A Blažovmu plánu dostať sa do backstagu za Sermonom vďaka vedomosti slova "fagy" (malo by to znamenať zmrzlina) som tiež moc neveril... No, ale k veci. Za Maďarsko sa predviedlo niekoľko MCs, beatboxer Revolution, breakeri Tru Masters a DJi Zefil a Nadir.

Klub sa začínal postupne zapĺňať. Bola asi 1 hodina, keď sa na pódiu zjavil DJ Dice, okrem iného koncertný DJ Redmana, či Das EFX. Vymenil ružové concordy za svoje čierne, pripojil sampler a z reprákov zaznel vtipný skit "Jackin´ For Rhymes" z posledného albumu. Sála je už v týchto chvíľach plná, to znamená tak 500 ľudí. Skit strieda Rockwilderov beat a na pódium vybieha Sermonov hypeman. Sála prvý raz zaburáca. Všetci sa okamžite chytajú a takmer v zapätí na pódium vybieha aj Erick Sermon. Sermon má to, čo veľa raperom chýba. Charizmu. Vidíš ho na pódiu, vieš, čo všetko má za sebou, vieš, že pred tebou stojí legenda a on sa aj tak tvári absolútne normálne. A ty sa z neho aj tak ideš posrať. Svoju show poňal chronologicky, teda začína starými peckami EPMD. Žerem, že Parrishove slohy vypustil, neznie to silene, pecky sa rýchlejšie striedajú, má to dynamiku. Všetkým kladie na srdce, že zastupuje "real hip-hop like Talib Kweli, Mos Def, Pharoahe Monch." a že dnes budeme počuť len "hard core hip-hop", čo v hneď aj dokumentuje peckou Hard Core. Ako ďalšie zazneli aj So What Cha Sayin', Headbanger, Crossover... Medzi každým trackom Erick komunikuje s publikom, nenájdeš hluché miesto. Hrá osobnú show. Rozpráva ľudom, vtipkuje s nimi, je absolútne prirodzený. Vysvetľuje, že všetky veľké hviezdy sú na vrchole vďaka fanúšikom "You made me rich also... You wanna know, how much I´ve made? I make a million buck..." spúšťa sa beat a cez refrén sa sálou ozýva "Den en den den de den, It's the joint". V podstate každému tracku predchádza podobný úvod. Potom na pódium volá 4 dobrovoľníkov, MCs z publika. Je to v poslednej dobe akýsi trend v mnohých amerických shows. Celkom nerozumiem, načo je to dobré, videl som takto na pódium vybehnúť už veľa netalentovaných toyov.. Tu je to však o čosi lepšie, minimálne 2 z nich sú pomerne krutí (aspoň, čo sa týka flow, inak je tu tá spomínaná jazyková bariéra...). Po tomto interlude nasleduje nebezpečná vec v Just Blaze produkcii React a Sermon len dodáva "I realy don´t understand, what she´s sayin´...". Potom nasleduje Rest In Peace pasáž, čo je u amerických umelcov tiež pomerne obľúbené. Cez refrény si v Budapešti publikum zaspomínalo na Big Puna, Biggieho, 2Paca.. Keď prišiel na rad Marvin Gaye, každému pamätníkovi legendárnych parties v Edene (pokiaľ viem, boli sme tam štyria) muselo byť jasné, že nemôže nasledovať nič iné, ako nesmrteľná hitovka Music. Potom prerábka klasiky Rapper´s Delight, kde prvú slohu, ktorú si v originály vyprášil Redman, kompletne odrapovalo publikum... Tu však zrazu Erick skončil, povedal svoje obľúbené "In The Words of Russell Simmons - Good Night and God Bless..." a opustil pódium. Disciplinované maďarské publikum sa ani nepokúšalo privolať ho späť. Dice zbalil veci a skôr, ako by si povedal Green-Eyed-Bandit boli preč. Všehovšudy odohrali asi hodinu a z posledného albumu "Chilltown New York" zaznel paradoxne iba skit. Je to škoda, lebo práve na pecky ako Feel It, Relentless, či Street Hop som sa dosť tešil a myslím, že som nebol jediný. Prečo to tak bolo môžem len špekulovať, ale to nechcem, tak nebudem...

V žiadnom prípade však nemôžem povedať, že by Sermon sklamal. Videli sme interpreta, ktorý robí na najvyššej úrovni svoju vec, shows hrá v úplnej pohode a s úsmevom, naživo znie jak z cédéčka... Je síce pravda, že z hodinového koncertu zabil aspoň 10 minút maďarskými dobrovoľníkmi a ďalších 10 minút rest-in-peacovaním. No urobil to tak elegantne, že som ochotný mu to bez problémov prepáčiť. A pre tie jeho zelené oči to rozhodne nerobím...

Fotky:
Áno, je ich pomerne málo.
Nie, nezverejním tie, ktoré vyzerajú jak fotené mikrovlnkou...