FINÁLE: Slovensko vs. USA

Asi pred dvoma mesácmi som na artataku našol, že bude bboxová sútaž ve Vídni. Keď som to povedal Roccovi tak kukal jak kokot. Nevedel či sa má prihlásit, alebo sa na to vyjebať, lebo vobec nevedel čo od toho má čakat. Nakonec sa rozhodol, že tam teda napíše a prihlási sa. Fii (organizátor) poslal naspet pravidlá, adresu a ostné pičhoviny okolo toho. Ked som zistil že tam má byt aj Kenny Muhammad tak som sa dosral (jeden z najlepších).

Pravidlá mali byť prvé kolo každý po minute, aby sa mohli vybrať najlepší osmi na battle. Čas pre každého v battli bol jedna minúta, ale ve finále dvakrát po minute. Nikde nebolo napísané kolko ludi je tam prihlásených, takže ani Rocco nevedel, jakú úroveň a kvalitu može čakat. Keď som ho stretal, vkuse si poprdkával jak kokot a prskal s tú jeho hnilú gambu. Pripravoval sa.

Dvacáteho páteho sme teda vyrazili. Primitív Ego vkuse zrychloval a obiehal jak drbnutý. Mal som z toho nervy a Rytmus, čo nedávno s kumpánmi v stodvacátke jebol orech pri ceste už ani nehovorím. Klub sme našli celkom rýchlo, čo sa o mieste na parkovanie teda povedat nedá. To sme mohli auto nehat rovno na hranicách a íst tam pešo, lebo sme stáli asi 37 uličiek a 52 podchodov od klubu.

Privítal nás Schnitzelman, kerý už o nás vedel a dal nám VIP. Rytmo išol do bekstejdžu, kde dostal pokyny, ja som si zatál kúpil za dvesto korún pivo, čo chutilo jak ščanka. Keď sa vrátil a povedal mi že ich je tam 24, videl som na ňom, že nebol až taký sebavedomý a určite ho vtedy ani krajne nenapadlo jak to nakonec dopadne. Aj ja som bol nervózny, tomu ver.

O devátej to prepuklo. Prvé kolo. K dispozící boli dva rovanko nastavené majky. Bakro išol ako posledný, čo bola preňho celkom výhoda, lebo si mohol kuknúť šetkých debilov. Ale zas bol nervózny jak keby mal v rici vrtulku. Mal som nejaké tipy na pár ludí, kerí sa mi celkom lúbili a myslel som že postúpia. Ostatní dávali milión zvukov, necítil som v tom žádnu rytmiku, čistý mišmaš pojebaný.

Prichádza chvíla keď sa na pódiu vynára sám Rafael Rytmus Piešťanský, hned s prvými slovami I´m from fucking Slovakia. Smál som jak kokot. Zdvihol ruku a vytasil svoju klasiku, vrtulník. Všetci v sále totálne spozorneli a ja s Egom som si prstoval rit, lebo jeho beatbox znel tučne a prepracovane, čo ludia dokázali hlučne oceniť.

Porotcovia začali pracovať a na pódiu sa zatál zjavil Strudel Man, kerý rapoval jak klasický jebo. Kukal do zeme a huhnal si pičhoviny, v kerých neboli ani rýmy ani flow. Možno mal dobré texty??? Ani ne za patnást minút boli výsledky prvého kola. Bakro postúpil, s čím ani nepočítal. Ale ja som od začátku vedel že medzi najlepších osmich sa určite zmescí.

Bol som trochu prekvapený, lebo druhé kolo malo byť klasický betl, ale piču s ryžu. Každý zas minutová exibícia. Tu som si všimol jedného šikmookého nadupaného čáva, ktorý ma daktorými vecami zabíjal. Rafael v tomto kole tiež vytŕčal jak Vec medzi trpaslíkmi. Napadlo ma možné finále. Leejay a Rytmus.

Zasa bola pauza pre porotu, ktorú tentoraz vyplnila nemecká elita, Beatbox Eliot. Nebol zlý, ale nato, koľko sa o ňom hovorí, som čakal, že ma zaklincuje do zeme. Ale rešpekt aj tak. Drbol som si teda nuladvojku tequily, za sto korún a išiel som čakať na výsledky.

Keď prečítal prvé tri mená tak som bol stuhnutý jak moj ranajší kokot. Ako posledného prečítal aj Bakra. Bol som hrdý. Nasledujúce kolo bolo kvalitné, nabité jak sviňa. Každý vyťahoval svoje najsilnejšie zbrane, veď nakonec išlo o postup do pojebaného finále. Leejay s Rytmusom dali jak králi, maďar tiež vychytaný, ale rakušák sa tu javil trošku slabší. A zas to nebol betl, jak mal byt. Čávo čo to uvádzal, si Rytmusa očividne oblúbil. Vždycky, keď ho volal na pódium, tak robil ovácie, prežíval to jak drbnutý, čo sa mi celkom lúbilo, čiže som bol drbnutý aj ja. A fest.

Po treťom kole sa na pódiu zjavil maďar z poroty ako ďalšia výplň pauzy. Nepametám si meno, lebo som tupý kokot. Skreče, cuty, beaty, prechody, všetko kombinoval dokopy. Aj keď som občas začul v jeho šou Kenny Muhammadovky, bol kvalitný aj originálny a zaslúži si rešpekt.

Pomaly sa blížila rozhodujúca chvíla. Teraz som už vážne netušil koho vyberú do finále, lebo som si nevedel predstaviť, čo bude v ich výbere rozhodujúce. Ale nádej v nás bola furt. Keď prečítal dve mená Leejay aus Sacramento und Rytmus aus der Slowakei, tak som odpadol jak debustrol. Jak som padal, Ego ma ešte stihol dofackat, takže tesne pred dopadom som sa prebral ze šoku a cítil som sa jak čerstvé jabĺčko.

Dvaja debili vyšli na pódium, sprevádzal ich najvačší hukot, potlesk. Mal nadísť zlatý klinec večera. Betl dve kolá, každé po minute. Pravidlá boli ale zas iné, minúta sa zmenila na dve, na čom Rocco dosť zakaproval. Mal pripravené dva minutové sety do finále, čo mu teraz stačilo vlastne len na jedno kolo. Myslím že na tomto sa pojebal, lebo Leejay mal aj v druhom kole stále vela silných nábojov. V betli bol jednoducho lepší.

Po konci finále dali spolu freestyle exibíciu, ktorá vypadala jak keby ju mali nacvičenú. Porota bola maximálne objektívna, čo cením a Rytmus bol tiež spokojný. Získal cenné kontakty a ponuky do Európy. Leejay zas postúpil do New Yorku na celosvetovú súťaž. Inak je to vpohode chalan, jednoduchý, stokárčik.

Keď sa po dvoch hodinách hentí dvaja buzeranti konečne doobíjmali, mohol som Roccovi podať ruku. Bol som hrdý, že som tam s ním a že celá sála videla, že aj na Slovensku je kvalita. Dík brácho, rešpekt.

Velké sklamanie pre mňa bolo že Kenny Muhammad sa tam neukázal, vandrák. Z Ameriky došol ako exibícia iba Otha L. Major, kerý ukázal, čo sú skills skúseného starého psa. Patril určite k najlepšiemu, čo sa tam dalo videť.

Na záver chcem povedať, že som rád, že Bakro túto výzvu zebral, išol tam, vybojoval druhé miesto a trochu dostal slovenský hiphop do povedomia Európy.