Priznám sa, že som prial všetkým zúčastneným, aby bolo v MMC 16.11. narvané. Ak to zoberem poporade.

Chalanom Bannana Riddim preto, že aj keď som ich videl prvýkrát (a vôbec prvýkrát som o nich počul) môžem povedať, že vedia výborne obstáť v úlohe rozohrievačov (ak bol niekto pred nimi, sory nestihol som).

DHZ za to, že aj keď sú na scéne tak dlho, stále sa im nepodarilo vydať jedinú dobrú vec a stále ich to baví a je to z nich cítiť. Keď dostanú niekde priestor vždy sa čudujem, no keď ich vidím ako si to užívajú doprajem im.

Sketovi preto, že aj keď je podľa môjho súkromného názoru suverénne jeden z najhorších raperov akých som kedy počul, je pán biznismen a keď robí akúkoľvek akciu, či vydáva CD, v žiadnom smere nemám pocit, že by na niečom šetril. Predsa len v dnešnej dobe spraviť minifest (aj keď polke line-upu by som nepreplatil ani cestu) je ozaj dôkaz toho, že žije pre tú hudbu a (zbytočne) nekalkuluje.

Figymu KO preto, že súkromne verím že spolupráca so Separom bol jeho posledný pokus postaviť sa za mikrofón a SUM bola jeho rozlúčka s pokusom o rapovú kariéru.

Strapovi za to, že aj keď s pár mesačným oneskorením oslávil piate výročie jeho (ako to on sám nazval) zrodenia priamo na mieste činu. Tešil som sa na jeho show a nesklamal. Jediné, čo by som mu vytkol, že bola show postavená zo skladieb, ktoré už pozná každý odpredu aj odzadu. Verím, že nový materiál bude naozaj čoskoro a s najbližšou live show zbúra niel len dom, ale celé mesto.

Chalanom z Gramo Rokkaz preto, že mi vrátili vieru, že aj slovenský rap môže za niečo stáť. Ich show som tento rok videl neuveriteľne veľakrát a vždy ma bavili. Obrovsky ma bavili. Energia, charizma a silné skladby je koktejl, ktorý si GR srkajú so spokojným výrazom, ktorý má nasadený každý suverén.

Čistychovovi za to, že aj keď už všetci tvrdia, že slovenský rap je v tej naväčšej kríze, tak on je svetlo na konci tunela. Aj keď sú jeho pohybové skills decentne úsmevné, aj po tých dlhých rokoch je stále asi jediný MC, ktorý počas každej svojej show frístajluje a vždy tak dobre, že dostáva publikum do varu. Dokonca aj tú časť, ktorá o existencií voľného štýlu netuší. V kombinácií s Mišom je to vždy, rovnako ako v stedu v noci, vyvážená kombinácia rapu, ktorý je ako pre masy, tak aj pre striktných fans.

Najviac som však prial navalený klub Momovi. Prvý album bol obrovsky nedocenený. A bol vynikajúci. Druhý album je asi o desať levelov vyššie, tak som dúfal, že to pochopili aj ľudia. Aj keď totálnu plnku v MMC si predstavujem inak, bolo dosť ľudí. Medzery v klube vypĺňala poctivá robota na pódiu. Technicky silný rap, namakaná show, nezvyklé priam až exkluzívne kombinácie, ako Čistič len na refréne, si musel užívať každý jeden. A verím, že aj užíval. Momovi by som možno vytkol len dve veci. Okolo samotného krstu mohol spraviť väčší hunbuk. Len tak zrazu obliať spolu s Petrom Pannom CD bolo rýchle a trochu šok. To je vec prvá. Momo má skvelý hlas, ktorý zo štúdia, pri šikovnom zvukárovi (klobúk dole pred G-Bodom) vyznieva monštrózne. Akurát je kameňom úrazu artikulácia. A tá sa práve naživo výrazne prejavila. To je vec druhá.

Takže plný klub som všetkým týmto prial. Moje prianie takmer vyšlo. Nálada a kvalitný rap však vyplnili miesto za tých pár ľudí, takže akcia a nálada skvelá. Kto bol vie a je rád, že bol. Kto nebol, už s tým aj tak nikto nič neurobí.