Vilsy
Like Me
© 2010 HARDWORKZ
čas: 44:13

Turn up the volume nám otvára celý album a pokiaľ sa mám riadiť názvom albumu (Like me), tak mi to príde, že Vilsy je typická ruská deva, dokonca aj jej hlas vydáva akési erotické vibrácie do ovzdušia (tieto riadky fakt nepíšem kvôli coveru). Príjemný synťákový beat, pomalý spievaný refrén striedaný rýchlejšími rapovými pasážami = nič pre hudobného snoba...

Tak ako úvodnú vec, tak aj Bottom up produkoval NobodyListen a opäť sa jedná o čisto newschoolovú záležitosť. Keďže patrím k neskôr narodeným, v mojom živote už Rusko nehralo takú rolu, aby som sa musel učiť ruštinu. Faktom ale zostáva, že trebárs taký Ruský (alebo aj Poľský) jazyk znie v rape fakt kruto. Trebárs u takých američanov je bežné, že sa im rýmuje aj to, čo možno ani neplánovali, pre slovanské krajiny je skôr typická melódia a práve tie krajiny, kde sa aj viac "zaťahuje", sa mi páčia najviac. Pri tejto debate ale opäť raz skončíme pri tom, že "slovenčina je ťažký jazyk na spievanie". To som si ale trošku (dosť) uletel. Vilsy má fajn flow, ale veľmi mi vadí, keď si nasilu pchá všetky tie efekty na hlas. Ženy pochopte to, kilo omietky nie je vôbec sexy!

V tretej veci sa stretávame aj s Kubánskym MC Pellonom (spolupráce s čistychovom) a Ondřejom Žatkuliakom (Everydays). Zvláštna kombinácia, ale znie to celé celkom v pohode, až na to, že mám taký pocit, akoby Vilsy bola iba hosťom - na vlastnej skladbe.

Štvorkou je I Don't Care s hudbou od Ondryka (nečuduj sa, ak ti pri tom beate ako prvý napadne Bacil). Mierne ma názov irituje, už len z toho dôvodu, že som o Vilsy prvýkrát počul (okrem hosťovačiek) až pri masovom prome tohoto albumu. Pokiaľ si vezmem do úvahy, že nemám prehľad o dianí na Ruskej scéne (myslím, že tu asi málokto), tak mi to ani nevadí.

Ďalšou vecou je banger Windows s ďalším zahraničným Čechom Henry D (United Flavour). Baví ma ten beat, baví ma to, ako sa s ním tá piraňa hrá.. hoc jej nerozumiem ani slovo, dokážem vnímať tú hudbu srdcom (a kebyže nie som na parkete drevo, tak aj telom).

Keď tak počúvam nasledujúce veci, mám stále pocit, že vznikli podľa jednej schémy - synťáková newschoolovica a spievaný refrén. Je pritom úplne jedno, či robí beat Neires, Ondryk alebo Abe a aká je téma - čo si môžem len domyslieť z anglických názvov. Z driemot ma preberá vec Get Tipsy, s bláznivým elektrobeatom z Rumunska, s refrénom "Davaj nalej!" a fakt hrozným pokusom o vocoderové vstupy, alebo čo to malo byť (v pozadí). Gýč ako vyšitý, až je to sranda počúvať. Ale zase proti gustu žiaden dišputát, viem si to predstaviť hrať niekde pri lavičke v parku a pletenom demižóniku červeného...

Live On je iná, ako ostatné. Kľudnejšia, uvedomelejšia, až mi je ľúto, že jej nerozumiem. Keď sa v skladbe Praha, Bratislava ozve DNA, až mi srdce zaleje teplo (a to ani nie som nejaký zapálený matičiar). Spolu im to sluší, aj keď mám silný pocit, že Dena sa v tejto veci dosť šetril. 365 je ďalšia vec od Žatkuliaka a musím povedať, že keď som ho počul naposledy na albume Olivera Lowe, pôsobil ďaleko serióznejším dojmom. Po tomto niet pochýb, že sa tu jedná o internacionálny počin - Východoeurópska raperka žijúca v Čechách, južanská vec, anglický názvov tracku a píšem recenziu pre Hip.Hop.sk.

Čo povedať To The End / na záver? Mňa tento album ako celok neoslovil - Vilsy je možno zaujímavá svojim hlasom, prízvukom, ale v neposlednom rade je výborným obchodným artiklom aj svojou fyzickou schránkou. Je to rap, ktorý sa dá predať. A je len na tebe, či siahneš práve po takom, alebo hľadáš niečo celkom iné. Nikomu nenútim svoj názor, pokojne si album vypočujte celý a tak sa môžte podeliť o svoje postrehy v komentároch.