Rendezska.SK
Z okraja kraja
© 2010 Odbery
čas: 70:00

Prvé čo ma napadlo, keď som si pozrel názov druhej dlhohrajky od RSK, Z okraja kraja, že však táto slovná hračka sa s nimi ťahá už od dôb ich prvých skladieb. Chalani mali očividne veľmi radi doby, ktoré sú nenávratne za nami. A nie je to len môj pocit. Vo viacerých skladbách na albume sa Elban, Blažo a PanTau vracajú do dôb keď nemali povinnosti, do školských lavíc, neskôr časy Edenu. Nie že by som proti spomienkovým skladbám mal výhrady, ale keď po druhom (a ďalšom a ďalšom) vypočutí dosky mám pocit, že tá nostalgia na mňa dýcha (či už priamo alebo nejakou skrytou formou) skoro z každej tretej skladby, už to aj pomaličky začína liesť na nervy. Pritom táto téma je v Je to inak spracovaná skvelo. Akurát vybrať Moeho na refrén nebol najšťastnejší ťah. Nalejme si čistého vína, Moe je o pekných pár pár levelov vyššie a keď sa poslucháč počas celej skladby najviac teší na refrény, nie je to celkom v porádečku.

Nezoberiem to úplne po poriadku a vrátim sa ešte k Intru, RSK 2 a Kto z koho? Mám z tých skladieb pocit, že keby som si slohy prepísal na papiere, tie potrhal, pomiešal a ľubovolne vyskladal, tak z toho vzniknú nové tri skladby, v ktorých budú slohy úplne v pohode nadväzovať a nikto ani nepostrehne, že je to nejaký zlepenc. Chcem tým celým povedať len toľko, že ako bolo povedané v Intre, že okrem hudieb chýbali aj témy, tak sa to práve v prvej trojke v trackliste prejavilo, a aj v niektorých ďalších skladbách. Reprezent/egotrip skladby, ktoré tu nahráva každý druhý a ktoré poslucháčovi ozaj nič nedajú. A práve to by som od RSK nečakal. Chalani už nie sú deti, sú to normálni pracujúci dospelí ľudia a tak majú určite kopec sociálnych tém v zásobe, tak načo hentakéto nahrávky?

Presným protipólom a jasným príkladom toho čo tvrdím sú Do kedy ešte?!, či Domased. Prvá menovaná je presne ten druh skladieb, čo tu chýba. Reakcie na dianie na Slovensku, založené na faktoch a zhodnotené. Téma, ktorá sa lyricky snáď ani nedá zle spracovať. Teda dúfajme. V druhej menovanej, v Domasedovi, treba určite vyzdvihnúť Blažovú slohu. Dokonale vystihol tú lepravú náladu, kedy nevládzete ani len telku pozerať (poznámky o westernovkách mi hovoria z duše). Akurát teda by som tu slohu skôr čakal v Nechce sa mi nič. Mimochodom tiež sa vám vďaka spracovaniu týchto dvoch tém zlievajú tieto skladby dokopy? Akurát v Nechce sa nič sa mi zdá, že Elban akosi uletel niekde mimo. Treba však upozorniť na Lyrika, ktorý opäť predviedol jeho skvelú technikú prácu so slovami.
Keď zostaneme pri vychytávaní pozitív, tak určite musíme spomenúť Piatok trinásteho. Skvelý príbeh, ktorý si živo pred očami predstavujem. Farbisto opísaný s nápadom a skvelou atmosférou. Ak by sa mal točiť klip a bol by dostatok financií, tak by šikovný režisér mál scenár konkurujúci legendárnym CI5. Škoda len, že aj Blažo v poslednej slohe nedodržal nadväznosť a začal si rozprávať svoj vlastný príbeh. Inak túto slohovú nenadväznosť som si u chalanov všimol vo viacerých skladbách. Akoby jeden vymyslel tému, heslovite preposlal ostatným dvom bez nejakého vysvetlenia a potom sa už len stretli v štúdiu. Určite by pomohlo, keby to medzi sebou viac korigovali.

Pre mňa posledným svetlým momentom na albume je Rozoznaj preto s Matesom. Heavymetalová hudba musí zaujať aj najväčšieho skeptika a aj ten najväčší hater gitár (ja) si pri tejto skladbe začne kopkať nohou. Skladba sa síce absolútne vymyká z nálady albumu, ale je skvelým spestrením. To sa však nedá povedať o Diskotyče a Chcem ťa ***** so Sketom. Za prvé, chalani v jednej skladbe tvrdia ako ich doma čakajú frajerky a že kurvy nebalia, v ďalšej zas nevylučujú, že by tie baby aj zbalia. Za druhé riešiť zlatokopky a jebanie na albume, ktorý je v podstate postavený na nejakej pomerne lenivej ponurej boombapovej nálade mi príde ako výstrel naslepo a úplne niekde mimo. Keby som mal album ešte zredukovať, respektíve vyhodiť úplnú vatu, tak by putovali skity, ktorých myšlienka mi miestami naozaj uniká a skorej ma otravujú ako pripravujú na skladby. Nehovoriac o tej blbosti, čo spravili Škrupo so Sketom.

Celkovo by som album Z okraja kraja hodnotil asi tak, že sa ňom nájde zopár silných skladieb, no aj veľa (možno až veľmi veľa) hluchých miest. Miestami ma zarážali až neuveriteľne prvoplánové rýmy (ako napríklad v Je to inak: je to v piči, systém ťa zničí) a chcelo by to niečo na oživenie, pretože album ako celok vyznieva sucho. Niečo tomu celému totiž chýba. Tá poctivá vydretosť z toho cítiť je, ale akoby chýbala pridaná hodnota, ktorá vás celý album bude držať v strehu, že čo príde teraz a bude vás pútať.