Orion
Teritorium II
© 2005 Terorist? Records
čas: 45:22
hodnotenie: 7/10

Orion má vonku už druhú sólo dosku. Povedz si to nahlas. Dobre to znie, že? Samozrejme, veď Orion je ten, koho pozná každý. Chcem povedať rešpektuje, či aspoň cíti určitý pozitívny vplyv jeho osobnosti na našej československej scéne. Nielen Kontrafakt posúva levely. Podobne je na tom Orion aka Orel, ktorý stále napreduje a stále vydáva. Kašle na to, že bol prvý. Zbytočne nemachruje a nevyrába nezmyselné diss treky. Namiesto toho pracuje na sebe a na scéne.

Pravdepodobne nikomu z vás neuniklo, že jeho prvý sólo počin niesol meno Teritorium 1 a pravdepodobne tiež nikomu z vás neuniklo, že pre jeho úspech sa čakalo na dvojku. Čakalo sa síce trocha viac ako bolo pôvodne plánom, no dočkalo sa. Výsledkom je album Teritorium 2, ktorý má o 2 tracky viac, ale hlavne má viac nových, čistých vecí. Obdobie hádzania bonbónov a zrážania kráv traktormi je dávno preč. Sme v roku 2005.

O obal dosky sa už pomaly klasicky postaral majster Key. Dôležitejší je však obsah ako forma a tak púšťam nového Oriho do mojich uší. Začína sa introm, ktoré sa nesie v duchu intra predchádzajúceho. Aj keď sa tento krát jedná o čokoládu a ne o psa. Rozhlasový motív som u nás myslím ešte nepočul, takže malý bodík za originalitu. Ale fakt malý. Po malom intre si priblížme zostavu. Na hudobných nástrojoch nám zahrá Wich (8), jeho homeboy Marko (známy už z jednotky)(2) a ako tretieho do party zobrali mne neznámeho týpka menom DJ Neo (1). Oriho pozvanie na trek z poza mikrofóna si nenechali ujsť: Ego, La4, WWO, ďalej Slipo, Dena, (na prekvapenie všetkých) Gipsy, James Cole a parťák Wladimir 518. Ako prvý ozajstný song sa núka "Kam vítr tam plášť" venovaný všetkým privandrovalcom do rapovej hudby, všetkým hudobným pretvárkam a od Ega špeciálne pre Táslera (rešpekt jeho nerapovej tvorbe). Treba povedať, že ho vôbec nešetrí a vtipne a úderne dáva najavo o čo tu ide. "Past" je vec s ďalšou vcelku originálnou témou. Opisuje ženský lov na mužov, nastraženie pasce. Chudák Orion má zrazu tri deti a šialenú ženu. Pecka s pomocou Marka dýcha letom. Možno nový hit. Ako sa tak dostávam k štvorke, začínam si uvedomovať, že lyrikou sa Orel pochlapil. A to sa mi potvrdí v "Mamon". Záver druhej slohy doslova žerem. Peňažný námet skvelo podaný. Z toho krátkeho samplu klavíra mi však jebe. Podobne z tleskavých bítov (viac ako polovica). Raz teplé jak Versače, inokedy s tvrdším americkým nádychom ("Nezapomeň"). Paletu neobvyklých námetov doplňuje "Všechno pomíjivý je", ktorá sentimentálnym spôsobom hovorí, že nič nie je večné. Vzhladom na Oriho pôsobenie v tejto hre si myslím úprimný text. Podobne úprimný a hlavne cielavedomý text v podaní PSH nájdeme pod číslom 10 a názvom "Klony". Vidno, že vojna a globalizácia nie sú pojmy, s ktorými by Orion a punky Wladimir ťahali za jeden povraz. S kludom môžem túto vec označiť za jeden z najsilnejších politických trekov, aké kedy boli na našej scéne vôbec nahraté. Velké prekvapenie. "Pochodujem, zewlujem, propagujem, kupujem, sme klony do píči." Trek, ktorý dokáže nasrať, ktorý dokáže otvoriť oči. Nechýba však ani taký, ktorý dokáže rozkývať tvoju dutú hlavu. Stačí počuť remix piesne "Pobřežní hlídka" a je to. Takéhoto Wicha mám rád. Ožralý rap, kludný klavírik. Podobné pozitívne hodnotenie si získala aj českoslovácka kooperácia "Odkud jsme, kam jdem, kam směrujem". Pomalšie bpm sedí Slipovi ako uliate, naopak Dena sa na ňom potkne hneď (len) na začiatku, keď do toho dáva viac, ako to potrebuje. Orion si svoju slohu pojal velmi poeticky, ba až romanticky. Umúdrený Gipsy síce pekne spieva, no mňa zaujalo to, že tu je. Vojnová sekera je zakopaná. Ostávajú mi dve stopy. Jedna je úplné peklo a druhá zase peklo očakávané. To úplné peklo sa volá, a teraz pozor, "Bong song # 2". Nech si každý vraví čo chce, u mňa to rotuje takmer nonstop. Neova inovatívna a zároveň inteligentná nabasovaná produkcia dáva Orionovi neskutočný priestor na flow. Pekne im to spolu pasuje, len čo je pravda. Najviac ma však dostáva úplný záver v štýle súčasnej produkcie Liama z Prodigy, kde všetko húka a búcha... Proste peklo, do ktorého úplne od veci nastúpi gitara zo slnečnej pláže. A očakávané peklo? Ostal predsa len featuring James Cole, v ktorom majú údajne týto dvaja mcs spustiť na seba sprchu battle rýmov. Aj to tak je. Kameňom úrazu však je málo vtipu, a systém battlu. Zrovna jak battle ich dvoch to neznie, skôr jak na osobu tretiu. Žiadna sóda sa nekoná. Pecka je však odštartovaná introm, ktoré ma presvedčilo o Wichovej geniálnosti. Daj mu tému a on to proste zloží. Chceš zápas? Na.

Podobne ako v prvom diely cítiť rnb (ne len v Gipsyho speve). Na druhej strane však Orion poriadne pritvrdil. Či už ide o slová, či témy, či bíty. Tam hlavne pritvrdil Wich, ktorý je otvorený novým smerom a štýlom, čo môže niekomu vadiť. Napríklad takému mne. Čo už, to je progres. V každom prípade povinnosť pre každého majitela jednotky a možno aj pre tých ostatných.