Dnes si povieme niečo o CD s názvom opia_cutaloque. Ide o projekt DJa a (teraz v prvom rade) producenta z Brna. Krom toho, že ide o člena a autora skrečov ako aj hudby skupiny Naše Věc, sa patrí povedať, že mal prsty vo viacerých projektoch (Illuzionists, Respektive...), aby jeho práca nakonec vyvrcholila v sólo LP. Po nedávnom Apokovi teda ďalší Naše Věc sólo matroš.

Na začiatok by sme si mohli zhrnúť zopár faktov ako napríklad to, že CD obsahuje 20 hudobných stôp, z čoho je jedno intro, čisto produkčné treky (krátke, či dlhšie), skrečované vecičky a "normálne" rapy s hosťami na majku. Tí sa tu zišli jak z Čiech, tak zo Slovenska, Polska, Anglicka a USA. No a takto pekne sme sa dostali k najväčiemu problému dosky - k hosťom. Keď si prechádzam tracklist, mená ako Orifice Vulgatron, Esoteric, či Pezet ma potešia, no čudujem sa výberu El´PutoPlutoLaPuta (aj keď konkrétne tento VyVolený ma časom svojím raggamuffinom dokázal presvedčiť), Jiří Walkera, alebo Janka.

Pekne poporiadku. Potom, čo Opia úctihodne otvorí svoj Cutaloque, nabieha "Reign In Blood" s mocným Angličanom Orifice Vulgatronom a Skreinom. Doska začína viac ako slubne. "Reign In Blood" si pre istotu pustím viac krát za sebou, aby mi z namieru ušitého a mocného beatu (na ktorom pomáhal aj DTonate) nič neuniklo, o rape nehovoriac. UK rules. Následne sa vraciame do Brna. DupX - "Skla" DupX mi ako drzý a orazený MC vôbec nesedí. Zaujme ma "Go To the Record Store" s Illuzionists, kde sa Opia spolu Chocolaticom a Maztahom decentne vyhrajkajú. DJs projektov Naše Věc, Disgrafix a ZW Cirkus nám pomocou cutov vysvetlia, ako si predstavujú svoj každodenný tréning. Spolu s "Reign In Blood" považujem za najsvetlejšie momenty albumu. Teraz bude asi namieste spomenúť veci horšie. "Elektro Ghetto" s El Ninom opäť znejúcim ako mix Kontrafaktu a Názvu Stavby a nepríjemným spevákom Michaelom... Dokonca som to snaď ani nepočul, zaznamenal som však dobrú a vážnu tému. Od viacerých skladieb by sa tiež dalo čakať, resp. vyťažiť viac. Menovite v "Sám Sobě Pánem + Tafrob, Kunny & Jiří Walker" alebo v inštrumentálnej "Omar Sharif", kde mám pocit, že rovnaký motív nájdeme na každom druhom českom albume a toto tu naozaj nemá miesto. Opia ale aj tak ukazuje, že je majster svojho remesla a "Eye-Catcher" nech je toho dôkazom. Dokáže prelínať a kombinovať rôzne štýly tak, aby to znelo úplne prirodzene a plynulo a nakoniec skončiť kludne trebárs dancehallovými bicími. Jamaica mu teda svojou hudbou neni cudzia a podáva rovno dva dreadaté tracky. Prvý, už trochu spomínaný, "Niggdy Nepochybuj" s Plutom a druhý s našimi AMO. Oba samozrejme kvalitne podané, no AMO "Výlet" by chcelo trochu teplejší zvuk. Inokedy Opia ponúka takmer dokonalé chill outs, niekedy navyše s vyhrajkanými samplami trúbky a podobných inšpiračných a upokojujúcich inštrumentov priamo z vinylu ("Deeper To The Wax Planet"). Komu by chýbala zábava, stačí si prepnúť na číslo 16, teda na "trošku jeblou" "Rocco Basstil f/ Janek". Na mňa to funguje. Nesmiem samozrejme zabudnúť na Pezeta a jeho "Codziennie", možno jediná vec, kde MC predbieha producenta, a na Esoterica a jeho masaker "Death Wish". Kvalitka, ako inak? Aby som bol spokojný, spomeniem ešte úžasnú "scratch-music" "Golden Czech Hands" a "Daily Rotine" viac už neni čo.

Hneď pri prvom počúvaní tohto dizajnovo premakaného albumu som mal velmi zmiešané pocity. Raz velmi dobré, inokedy dosť zlé. Postupne som sa do toho dostával hlbšie a našiel si svoje hity, ako aj velmi slabé kusy. Je to Opia, je to jeho produkčný album. Ohodnotil som to nakonec tak, ako som ohodnotil, aj keď som bol dlho presvedčený o 6/10. Dúfam, že vydá ešte aspoň jednu takúto dosku a tá bude klasika. Má na to. Len treba preberať hostí. Niektorých by som to vážne oželel a naopak chýba mi elita českej scény.