Opak
Otvorenie
© 2008 hip-hop.sk
čas: 55:44

Keď som sa niekedy ešte pomerne dávno pred tým než vyšlo Otvorenie, pýtal Opaka aký bude album, povedal mi, že to bude taký mix všetkého. Od striktného rapu až po úlety ako je Twist so Sash. A neklamal. Teraz keď si album púšťam, tak lietam z jedného rohu do druhého, potom niekde inde a opäť späť. Niečo také ako koncepcia albumov sa už zrejme zo slovenskej rapovej scény definitívne vytratilo a Opening je toho len jasným príkladom. A či to vadí?

Na jednej strane je super, že sa Opak predviedol vo veselých veciach ako je už spomínaný Twist alebo Musíme naučiť deti. Je jasné, že to nie je zarytý pesimista, ktorý donekonečna bude omielať len zlú sociálnu situáciu a nedostatok peňazí. Samozrejme aj tieto témy na albume sú. Na druhej strane stratégia výberovky miestami môže pôsobiť ako podnet na schizofréniu. Chvíľu sa usmievaš, potom zasa dumáš, cítiš sa v pohode a potom dostaneš sociálny náklad. A to všetko za pomerne krátky čas. Tak mám dilemu. Ale zrejme sa nakoniec radšej prikloním možnosti číslo jedna a budem s rôznorodosťou spokojný.

Možno aj tá spôsobuje, že keď si album pustíš tak cez neho prejdeš a zastavíš sa (alebo uvedomíš sa?!) až pri Opakovej nekonečnej ďakovačke, v ktorej zabudol snáď len na tú tetu, čo asistovala pri jeho pôrode. Nejaké zásadné momenty, ktoré by ťa vytrhli z počúvania a nútili sa vrátiť späť alebo nútili spozornieť, teda celkom logicky absentujú. Zrejme z rovnakého dôvodu mám aj pocit, že je album nejaký krátky. Čo pri skoro päťdesiat šesť minútach až tak pravda nie je. Napadá ma monotónnosť, ale to pri vyššie spomínanej rôznorodosti akosi nejde k sebe. Takže v konečnom dôsledku to asi bude akýsi mix týchto dvoch prívlastkov.

Keď sa ale predsa len nejako preberieš z tej pomyselnej hladiny alfa a započúvaš sa do jednotlivých skladieb fakt pozorne, uvedomíš si jednu ojedinelú vec. A to tú, že čo skladba to iná téma. Ale naozaj iná, žiaden alibizmus. Tu Opak trafil viac ako do čierneho a pasoval by som ho za akéhosi tematického kontrolóra všetkých albumov, ktoré od Otvorenia vyjdú. Je cítiť, že už má pubertu dávnejšie za sebou, stojí na vlastných a nežije v nejakých obrovských rozprávkach. I keď v prípade niektorých múdrych rečí a egotripoch by som decentne ubral.

Sympatické na albume je aj to, že dal Opak možnosť poriadne zakričať Decku, Rebelovi, Analytikovi a Beyuzovi. Nedocenená časť scény sa predviedla poctivo dobre a tak verme, že im to naozaj pomôže. Naopak by mi vôbec nechýbalo keby na albume nebol Treach, či Biely. Nieže by dali zle, ale sú ako keby akousi pridanou hodnotou, bez ktorej by som sa zaobišiel.

Rozoberať a rozoberať, ďalej a ďalej by sa asi aj dalo do nekonečna. Ale načo? Podstatné bolo povedané a vypichnuté a oveľa účinnejšie než o hudbe rozprávať (písať) je hudbu počúvať. Najmä ak ide o album ako je Otvorenie. Netvrdím, že Opak s prvým sólom spôsobil revolúciu, od rána do večera mu bude vyzváňať telefón kvôli spoluprácam alebo dostane cenu producent roka, ale ide o album, ktorý má čestné miesto v slovenskej rapovej diskografií.