Moloch Vlavo
Mikrofón je ručná zbraň
© 2008 Závodský
čas: 72:00

Do skupiny, ktorá Molocha akceptuje ako sólo MC v plnej miere. Album bol totiž pre mňa trochu šok. Plynulé slohy, bary bez "oddychu", na to som od Molocha zvyknutý nebol, no na doske sú. Akoby dozrel. Asi to tak malo byť je toho jasným dôkazom a to je v podstate ešte len začiatok albumu.

Ten by sa dal hodnotiť v dvoch líniách. Prvá je tematická. Tá ťahá album hlboko do šedého priemeru. Ale zasa, čo som čakal, že? Stoka, násilie na ulici, drogy, peniaze, prostitútky ... v skratke maximum depresie na minimum priestore je pre Molocha viac ako charakteristické. Preto mi celkom vyčaruje na tvári úsmev Molochove, ... robím rap hlavne pre radosť ..., v Jeden hlas, jeden cieľ.

Druhá línia je hodnotiť album po jednotlivých skladbách. Tam to naopak ide celkom hore. Už spomínaná Asi to tak malo byť, je chytľavá skladba, pri ktorej často sa prichytím ako si spievam refrén. Rovnako chytľavá je, aj keď o dosť kludnejšia, Všade naokolo. Naozajstnou perlou je však Chuť žiť. Nechcem ju nazvať priamo party vecou, ale viem si tento track predstaviť niekde na disko. Plus vtipná pasaž: "...hlavne keď čajka čáva dudle a pod nimi na zemi sú vygrcané nudle. To je paradox, vykotil to chlapec keď ťahal koks..." (uvedomujem si, že je to značne tragikomické) robí z tejto veci hit. Čo by som však určite vytkol je minimum priestoru pre Vrabca v refréne. Story tellingová Povedal, že lóve dá potom ma na jednej strane baví ako komixová vec, na strane druhej viem, že autor to komixovo určite nemyslel a tak len zas krútim hlavou nad agresiou.

Hostia ma albume sú kapitola sama o sebe. Jediným, kto mi ako tak sedí je Jedno Agrasívne Oko. Naopak prvého koho by som z albumu vyrazil je Muratovič. Už pri albumoch DS som rozmýšľal, čo Miky a Moloch vidia na prejavoch ich kamarátov. Ja som to doteraz akosi nepochopil a doteraz mi tieto featuringy vadia. Rovnako mi vadia, ale nie až tak, "skity" so Sávom Popovičom. Idea o kázaní v kostole bola na začiatku istotne dobrá, no prevedenie a konečný výsledok, by sa mohol kľudne vymeniť za plnohodnotné skladby. Možno niekoho s hrubším hlasom (len taká idea na okraj).

Rozmazávať ďalej Mikrofón je ručná zbraň nebudem. Zbytočne do hĺbky pitvať jednotlivé skladby by znamenalo len vyťahovať chyby, ktoré poslucháč možno aj prepočuje, a ktoré by až príliš tomuto albumu uškodili. Zhrniem to tak, že doska nie je až tak špecifická ako by sa dalo od Molocha očakávať. Je inde. Posunul sa správnym smerom a keď bol doteraz hrdinom v uliciach Petržalky, tak po albume ho zarytí fanúšikovia budú nosiť na rukách. Avšak je stále dosť špecifická a svojská na to, aby veľmi široké obecenstvo nad doskou len nechápavo pokrútilo hlavou.