Moja Reč
S/M Show
© 2006 Goodfellaz Production/EMI
čas: 61:15
hodnotenie: 9/10

Solídne demo a Dobrí chlapci aka miestenka v elite tuzemského rapu na konte, recenzie tak pozitívne, až to chalanov vraj nebavilo čítať, žiadna konštruktívna kritika, teda miestami prakticky žiadna kritika, permanentný záujem o S/M show naživo, účasť na čerstvých výberovkách hlásiacich, že obsahujú výlučne aristokraciu našej scény. To je hádam K.O. v nultom kole, bookmakeri by na stávkach na prípadný neúspech S/M Show zrejme veľa netrhli, tí dvaja sú snáď odsúdení na úspech, snáď ...

Pozdvihnime teda drinky, za metrosexuálnym obalom a otrasným Introm sa rozbieha to, na čo sa čakalo snáď tuhšie, než čakal Cartman na nové Nintendo, tých pár mesiacov od leta sa však dalo prežiť i bez zmrazenia. Kto vie, či je to práve najlepší ťah vydať 40 skladieb za tak krátky čas, existuje totiž čosi ako prah nasýtenia, ktorý keď sa prekročí ... Nič na tom, obavy, že S/M Show bude len nadstavbou mixtapu sa napokon nenaplnili.

Nesprávne bolo aj zmýšľanie, že by SupaDelik nedokázali nahrať za 3 mesiace niečo ešte lepšie ako bol mixtape. Na Dobrých chlapcoch zjavný nepomer rap/produkcia sa zmenšuje, i keď stále je to typ albumu, u ktorého má podstatne väčšiu váhu emceeing, čo nie je vôbec štandard. Takže ak hľadáš album s nerušivými podkladmi, ktoré budú dotvárať príjemnú izbovú atmosféru pri surfovaní, radšej bež. Definitívne padla i škatuľka striktne battle mc´s, ktorou boli eMeR častovaní. Za pravdu dávajú trebárs čarujúci Supa spoza režisérskej taktovky v päťke Strih, inštrumentálna spomienka na Jednašesku ftvojom klube v trefnom lady opise Keď ide von, či handlovský masaker vrodeným talentom Nespavosť, posledné dve menované i s prispením maestra Grimasa, plus killa AKA v bezsennej noci v Handlovej. Niekde medzi nahrávaním a lisom sa niečo dojebalo, nie je to tam, kde by to malo byť a teraz nehovorím o peniazoch. Škoda, že mastering prakticky počas väčšiny albumu (nechcem s tým ale rozpiplávať polku recenzie) zostal dlžný skutočnému významu tohto slova, najviac to schytal Idea či ďalší hostia spoza Moravy, SuperCrooo, i keď netvrdím, že by ich vtipné slohy zachránil lepší zvuk pri monotónnej produkcii Tankeru, robotický efekt úpravy hlasu má už tiež zenit dávno za sebou. Abeho až 4 zárezy ma prekvapili, no nesklamali, klasická zvukovo masívna chorálovka na začiatok albumu Step Back pľuje ako zlosyn, ale neprináša (textovo) v zásade nič revolučné, navyše, spoločne s lenivou What Up zbytočne rozprúdi krv v žilách všetkých matičiarov, ja osobne som v tomto vcelku tolerantný, doba je taká, ale anglické názvy skladieb, či riadky typu "what up scéna, let´s get ready to rumble" by určite nechýbali. Príčinám drobnej kolízie sa podarilo elegantne vyhnúť v rovnomennom tracku ako album, teda S/M Show, Abeho najlepšia produkcia a diktujúci Supa ťahajú tento track do popredia v rámci albumu. Našincom na featuringu sa našťastie neušiel (taký) zvukový atentát ako Čechom, vtipom sršiacu konštantu Vecka alebo H16 s citeľne zaostávajúcim Cigom si tu nájdeš tiež. Pár slov ešte k formácii S/M a Engerer/Komplot. Engerer je proste pán hudobník, rytmus mu je za družku, skladby s jeho prispením ako napr. Ja sa nezmením pre fandov živých inštrumentov (škoda len toho chabého pokusu o spev v ináč mocnom refréne) vo mne vzbudzujú enormné očakávanie, že reči o celom albume s touto kombináciou neboli len chvíľkovým prerieknutím. Je síce pravda, že ak porovnám tieto skladby s verziou naživo v Metre, tak akoby na albume stratili trošku iskry (a najmä basy), ale živé inštrumenty už zo samotného názvu napovedajú, že im to viac pasuje naživo, každopádne jasné potvrdenie, že kombinácia S/M a Komplot si zaslúži ešte priestor.

Vo vyklidnenom Outre človek zachytí i zmienku o sólovkách, naznačuje to i Delikova trefa do čierneho, jeden z vrcholov sk rapu za uplynulý rok Venom alebo trošku mimo koncept stojaca a pre niekoho snáď i hranice zdravej melanchólie prekračujúca Nie si sama, i keď by mi prišlo neľudské spochybniť Supov úprimný prístup. Voľba nestaviť len na battle skladby, na albume je ich fakt minimum, bola zlomovým momentom, battle výbušnosť ich síce stvorila a je prítomná v každej téme, ale vyspelý poslucháč chce počuť viac, než preťahovanie slipov cez súperovu hlavu či rovno preťahovanie jeho kundy, i keď nepopieram, že battle im stále ide tak ako najbližšie snáď Savasovi či Azadovi za Rýnom, teda ich "vzorom", čo je chvíľami i počuť (ma mén). Baví i životom inšpirovaná, Ramonom klasicky v rytme osynťákovaná Hľadám únik, a opäť najmä Supova sloha, ktorý počas celého albumu rýmami drzými ako Boratove stolovacie návyky eliminuje moje "dobro-chlapčenské" presvedčenie o Delikovom náskoku.

Jednou vetou? Najlepší slovenský album s najhorším zvukom. "Kritickú dvojku" ale majú eMeR za sebou, odhliadnuc od zbabraného masteringu, menšie škrabance na karosérii či nedostatky na podvozku sa nájdu, ale motor ide ako novučký, estékačkou kontrolujúcou emisie hudobnému prostrediu škodlivých látok prejdú bez problémov, zvykám si ...