Miky Mora
20.08 (Hudba z hora)
© 2008 HIP-HOP.SK
čas: 64:01

Ak si človek, ktorý skrz názov albumu alebo cover zvykne hádať, čo by tak na disku mohol nájsť, nedopátraš sa k ničomu. Názov je svojský, až tak že ho ani samotný Mora celkom nevie objasniť. Poslucháč len môže naslepo triafať, že by mohlo ísť o nápovedu, že tento album presne odráža, aký Miky Mora v roku 2008 je. A cover? Je pekný, farebný, páči sa mi tá časť s ovocím, ale hľadať v ňom systém, to radšej nie. Nemal by som tu síce rozoberať cover, lebo ten v tomto momente nie je až tak podstatný, ale nedá mi vytknúť info o trackoch, ktoré je oddelené od názvov jednotlivých stôp a keď sa chceš niečo dozvedieť musíš kukať raz tam a druhy raz zas tam.

Po prvom vypočutí vo mne album zanechal hlavne jednu hlášku. "Štvrtý album, sólo číslo dva," nieže by to Mora spomínal v každom tracku (asi v troch), ale vždy je to tak nejako načasované, že to vo vás jednoducho ostane. Nemôžem si pomôcť, ale po pár vypočutiach je to asi fakt jediné, čo ma napadlo keď som si spomenul na album. Asi aj práve preto si jednoducho pýta počúvať ho pomerne dlho a často. Postupne sa nakoniec začnú formovať nejaké pozitíva a negatíva.

Ak by som mal vypichnúť, podľa mňa najzaujímavejšie skladby, tak rozhodne do pozornosti dávam Byznis, Ja a Ona, Iba Tebe a Neviem prestať. Prvá spomínaná však iba do momentu kým nespustí svoje El Rigo. Z tohto mám pocit, že to čo rapuje ani nemá zmysel. Iba volačo pláca do mikrofónu a úplne ignoruje akúkoľvek melodiku hudby, ide iba po rytmike. Smola. Tematicky je tento track fakt silný, dobre podaný a čo poteší aj mimo Petržalských, miestami odosobnený od klasického stokárskeho prístupu. Ďalšie tri spomenuté skladby sú na zozname top práve pre ich tému a jej spracovanie. Nie sú primitívne jednoduché. Rozdiely a Pod rúškom vysoko posunuli práve hostia. Pre Štrnásť mám jednoducho slabosť a vokál od Petruss sadol s inštrumentom jak riť na šerbel.

Inštrumenty v zložení beatmakerov Miky Mora a DJ Mako sú povedal by som fajn symbióza. Istá plechovosť, surovosť a jednoduchosť jednoducho hovorí o tom, že v tejto sfére ide o ucelený album, ktorý má po produkčnej stránke rukopis. Čo sa nestáva zvykom trochu mi tu prekáža Wichov beat, ktorý je v tomto zložení jak päsť na oko. Nechcem tým povedať, že by sa nejednalo o kvalitnú skladbu, skôr až tak vytŕča, že mám pocit, že som vymenil CDčko. Zaujímavým úkazom u Moru je používanie efektov na hlas, ktorými rozhodne nešetrí. Na jednej strane to baví, na druhej strane by mohol skorej viac využívať pestrosť hlasu, ktorou Mora rozhodne disponuje.

Len chváliť 20.08 (Hudba z hora) sa však rozhodne nedá. Je tu kopec už miliónkrát omieľaných tém, ku ktorým povedať niečo nové a prevratné sa už asi ani nedá. Popravde, aby z toho človek ostal zaskočený musel by počúvať rap tak pol roka. Povedzme si pravdu, dalo sa to čakať. Čo fakt, ale privádza do vývrtky je Keď prídem ja. Nie som si celkom istý čím to je, ale (z drvivej väčšiny) keď niekto pozve Čistého do skladby skoro stopercentne ide o party vec. Čistý je jeden z mála MC, ktorý by sa podľa mňa vedel obstojne popasovať povedzme s nejakou politickou témou. Miky práve z tejto spolupráce mohol vyťažiť maximum, no šancu zahodil. Rovnako celkom nechápem obtieranie sa o Veca, či zaradenie bonusu P.A.R.T.Y. Záležitosti, ktoré sú už dlhšiu dobu mŕtve a zbytočne do nich Mora rýpe. Zoznam najviac žalostných bodov 20.08 (Hudba z hora) uzatvára skladba Hit. Tá mi príde až moc okato prvoplánová a povedzme si pravdu tu Mora fakt dosť prestrelil. Albumov má síce dosť, ale tých hitov na rapera s jeho postom na scéne zas až toľko nie.