Kali a Peter Pann
Koniec je nový začiatok
© 2012 ...
čas: 65:45

Chytrolínovia to budú pripisovať marketingu. Milovníci hudby tomu, že Kali sa predstavil v doteraz najlepšej forme a nejaká ďalšia skupina si bude stáť za tým, že názov Koniec je nový začiatok, je odkaz na to, že Kali zahodil škatuľky. Nie z vypočítavosti, ale preto, že nevyužiť multižánrový potenciál Petra Panna by bol hriech. Aký teda album je?

Nadšenci a verní fans budú presviedčať, že dokonalý. Priznajme však farbu. Je tu zopár nedostatkov. Než si CD vôbec vypočujeme hneď nás sklame prvý. Cover. Možno je to tým, že mám svojský vkus, možno som trochu poznačený tým, že mám rád, keď sa dá v CD aj listovať alebo som len nenažraný. No obal albumu KJNZ je podľa mňa je len nejaká prvoplánová skica. Je to škoda.

Ďalšou barličkou albumu sú hostia. Našťastie nie všetci, no väčšina z nich. Nechcem povedať, že by išlo o zlých raperov, či speváčky. To nie. Kali je však svojím prejavom na naše končiny (v dobrom) nezvykle melodický, čo vyvolá potrebu užívať si na celej skladbe sólo. Ako jeden z mála slovenských a českých raperov počúva aj melódiu a prispôsobuje k tomu prejav.  Keď sa teda v skladbe zrazu ozve Luger, človek zneistie. A pritom je Lugerova sloha super. Akurát teda ten obrovský kontrast. Dosť podobne Kaidžas. Slohy super, preafektovaný drbnutý refrén katastrofa. Ako sólo pecka Kaja alebo Kaliho by to bolo oveľa lepšie. Čo bol podľa mňa úplne zlý výber na spolupráce sú Jihovýchod a Šárka a Jay Diesel. Pri Kalim vyznievajú ako deti z pieskoviska. Sory.

OK preložme však dojmy aj pozitívami. Tomáš Jedno, doteraz Suchý Pes, sa spokojne usadil na hosťovkom tróne. Trio PP, Kali a Tomáš Jedno do seba zapadajú jak puzzle a spoločné EP by bol historický zápis. Aspoň pre mňa určite. Slipo a Šipo sekundujú Kalimu tiež vynikajúco. Do vážnych rapových skladieb je Slipo ideál, tak ako je do uletených spevavých veci ideál Šipo. Či by to šlo aj inak? Nuž práve v Nenávisť mi Šipo vôbec nereže, aj keď tá časť so smädným mníchom je fantastická. Na spolupráce s Gitanas môžem povedať len jedno: chcem EP PP, Kali, Gitanas a nech veľa, ale naozaj veľa hrá gitara. Presne tak ako v Keď život chutí.

Usporiadanie skladieb a rozmanitosť albumu sú trochu náročné. Aj keď sa dá zvyknúť si. Keď som CD prvýkrát počul, tak po Poprava a Je mi luto bol Ples príšer poriadna facka a z albumu (áno už po prvých troch skladbách) som mal pocit, akoby šlo o nejakú výberovku. Nie o ucelený album. Podobne ťažký kontrast je pri skladbách Nenávisť a Noc patrí nám. Skladby by som rozhodne usporiadal inak, no priznám sa že netuším ako. Ani jednu by som totiž z albumu nevyhodil.

Chémia Peter Pann a Kali je výborná. PP vie spraviť ako súčasnú poctivú rapovú hudbu, tak disko hit. Kali to počuje a pracuje podľa toho s textom. Intonuje, mení polohu hlasu, občasne polospieva. Spolupráca týchto dvoch ľudí ma obrovsky baví a som rád, že si k sebe našli cestu.

Vynechať nemôžem kolotočariny ako Ples príšer, Nádych a Noc patrí nám. Áno, ortodoxnému fanúšikovy, a ostatne aj tolerantným ľuďom, vzhľadom na pretlak diskotékoviek, to môže znieť ako trest. Ale skúsme sa na tie skladby pozrieť zbližšia. Kali do nich napísal plnohodnotné texty. Žiadne hypemanové vykrikovačky. PP spravil príjemné melódie. Žiadne hard techno. Výsledok? Minimálne polovica bodov. Aj keď je to diskotéka, je to poctivá robota.

A pecky, čo rozhodne stoja za to? V podstate všetky. Keď zoberiem len Kaliho slohy s PP hudbou, tak mi na albume nič nevadí. Lyricky, tematicky a celkovým prevedením rozhodne kraľuje Kým si pre mňa príde. Na krk jej však dýcha Sladké sny a Sklamal som. Hudobne podľa mňa tróni Chce to čas a Ples príšer.

Samostatnou kapitolou je bonus Kým si pre mňa príde. Slavo Repaský odviedol kusisko poctivej muzikantskej roboty a dal skladbe zas iný rozmer. A to musela byť pri tej lyrike fakt výzva.

Kali je vtipný, vážny, nie je prvoplánový, je melodický, nie je monotónny a je iný ako väčšina scény. Najmä si cením to, že otvorene rozpráva o svojich chybách, nemá problém priznať prešľap a akosi mám pocit, že sa aj snaží napraviť to s čím nie je spokojný. Rozhodne treba spomenúť aj úprimnosť, ktorú z jeho textov cítiť. A to poriadne. Občas však až priveľmi odhaľuje svoje súkromie. Alebo je to len plus k úprimnosti?! S producentom PP je to celé zas o level vyššie. Koniec je nový začiatok je možno trochu rozpačitý album, no aj tak ho v podstate v kuse počúvam od jeho vydania. A to je už nejakú dobu (áno opäť raz sme aktuálni). S odstupom času mi však na albume stále viac chýba Plexo a Momo. Snáď niekedy v budúcnosti niečo bude.

Finálne zhrnutie? Tvrdší prístup k výberu hostí, trochu iné usporiadanie skladieb a album by sa šplhal na hodnotenie okolo deviny, z desať. Na vyložene slabšiu skladbu poukázať neviem (ďalšie plus albumu v jeho vyváženosti?!), ako favoritov vyzdvihnem Kým si pre mňa príde, Sladké sny a Ples príšer. Už teraz sa teším na ďalšie veci.