Krom toho, že som si tento album chcel lepšie napočúvať, prišlo mi do toho kopu iného a na stole už mám zaujimavý bordel, tak pome pomaly do toho. Pravdupovediac, prvotné reakcie vynášajúce Hádej Kdo... búhvíkam, mi pripadali skôr prehnanejšie a nebojím sa tvrdiť, že v mnohých týchto prípadoch je album úplne ale úplne bez chyby len preto, že to sú Indy s Wichom konečne a opäť spolu.

Tu by som sa pravdepodobne hneď zastavil s tým, že "konečne", to je úspech. Samozrejme som rád, že česká elita v podobe týchto dvoch sa po štyroch rokoch a naozaj skvelom debute vrátila. Ale to "spolu"... Musel som si na to rochu zvyknúť. Za tie roky sa Wich posunul o neuveritelný kus, zatial čo Indyho aktivita bola predsa len chudobnejšia. Niekde preto možno cítim taký odklon jedného od druhého, vo vzťahu k trackom minulým, a pokial by sme sa mali baviť o zmene, tú hlavnú zmenu by som asi našiel tu. Netvrdím zrovna, že Indymu nesedí jeho vlastný producent, ale mohlo to byť občas aj lepšie. Ďalšia vec, čo je pre mňa tak trochu sklamaním sú texty. Indyho som vždy považoval za jedného z najinteligentnejších MCs na "našej" scéne a cez jeho slohy dokázal vždy dačo múdre aj povedať. Zatial čo na tejto doske sa skôr motá v rozbitých témach a často som ani nevedel o čom skladba je. Stáva sa, že namiesto jednej veci chce povedať všetko naraz a tak sa skladby svojím obsahom začínajú podobať a MC neudrží moju pozornosť. Tam doska stráca. Štartuje slušne, jejich příběh začína samozrejme tematickým introm a podobne tematicky končí. Uzatvára ju skladba "Jednou" s Egom a W518. Skladba, ktorá je bezpochyby najzaujímavejšou. Skladba, ktorá začína Egovou krutou slohou, pokračuje Wladimirom a končí Indyho slohou, ktorá "je konečne k veci". Síce skladba, ktorej trochu uberá zvolený motív, kde sa Wich tentokrát možno až moc okato priblížil k cudzej tvorbe ale budiš... Vynikajúci záver. Medzi podareným úvodom a záverom nájdeme podarených trackov viac. Staršie veci ako "Out Of The Fire Pt. 2" s The Regime alebo stále čerstvú pecku "Live!" s Niom netreba určite predstavovať. (Ni s Wichom si v poslednej dobe vynikajúco rozumejú, dôkazom čoho je aj ich spoločný album). Podobne ma zaujala podarená "Super Job", či "Múj Svět" s Jednašestičkou. To sú tie veci, ktoré sedia jak riť na šerbli a konkrétne u druhej je síce trocha škoda refrénu, vyrovnáva to však kvalitná sloha. Úplne opačne na mňa pôsobí napríklad "Každej Ví" alebo "Stejný #ov*o Jinej Den" s trochu zbytočným vokálom. Neviem.. aj Wich dokáže viac, stačí to len prepnúť. Stran hostí, LA4 a jeho riadky je samozrejmosť, podobne ako Orion, Vec alebo Grofo. Prekvapil určite Ego nielen účasťou ako napríklad Idea (nakopávajúci aj velrybára Andrého), ktorého skladba "Pro Naše Kids" je fajn, no nečakal som ju tu a doteraz stojí tak trochu na strane. Kto by naopak čakal diss track, nedočká sa. Beef medzi Indym/Wichom a SuperCrooo sa už zdá (chvalabohu) mŕtvy a ako vraví Andre, na tejto doske dissujú akurát tak sami seba. Nuž, keď to vraví...

Skúšam prekusnúť neistotu s nervozitou, opäť trochu zbytočné skity, ostávajú mi skvelé aranže, našlapaná produkcia, kde má každý zvuk, stopa, známy či neznámy sampel svoje pevné miesto ("Konstantin"). Niečo však tomu chýba a v nezmyselnom "boji" o album roka medzi PSH a I&W u mňa určite vyhrali PSH svojou kvalitou, originalitou a odvahou. V každom prípade žiadný spackaný comeback ale kvalitná doska od dvoch legiend rapu. Zvyšok už ukáže čas.

Kúpiš aj u nás v obchode.