I.Co

International Collabo

© 2006 RS Music

čas: 71:25

hodnotenie: 6/10

Ako by to bolo včera. Až sa mi nechce veriť, že sa to v priebehu pár rokov mohlo celé tak zmeniť. Dano ako líder eNeS vedie túto partu priamo do srdca väčšiny ľudí, ktorí majú v pase dvojkríž a počúvajú rap. To im už nik nevezme, nik, ani akýkoľvek beef v budúcnosti, žiaden mudrlant v komentároch, ani moja recenzia, opakujem, nik. KF spravili neskutočné množstvo čiernej práce, ktorú niekto urobiť musel, a oni na to mali odvahu, rovnako i skills (okrem prešľapu s "produkciou" niektorých trackov), Vec je modla, akýsi papa scény, AMO dôkaz, že inteligencia ani po odchode JSS nevymrela, Moja Reč zas mladá krv, ktorá pučom prebrala kráľovský trón, ale Názov Stavby je čosi úplne špecifické, je to symbol tohto celého. Vyslov to, keď nie nahlas, aspoň v hlave, Názov Stavby, čo všetko Ti napadne? Nebudem menovať všetko, ale ja vidím partiu, ktorá reflektuje to, čo žije väčšina z nás. Dano (i celý eNeS) stojí ako priemyselná kamera nad bežným životom a jednoducho prenáša do hudby to, čo nasníma, žiadne neprirodzené zásahy režiséra, žiadne vystrihnuté momenty, len život taký, aký je.

Teraz chodím po byte a som trošku sklamaný. Nechce sa mi to ani veľmi písať, veď mohlo to byť tak jednoduché, byť ticho, život by šiel ďalej, mohol som si nechať iba spomienku na eNeS a toto akosi ignorovať. Dano zrazu stojí sebavedomo pri bare, užíva si naplno, sídlisko a bežný život sú nenávratne preč. Navyše, vedľa neho stojí nedoladená verzia R´n´B (rytmus nepoznám, bohužiaľ) speváka a dvaja priemerní mc´s rapujúci po anglicky. To celé zabalené do názvu I.Co s výsledkom International Collabo.

Všetkého veľa škodí a už pri prvých správach, že sa chystá party shit v rámci celého albumu som tušil, že to nedopadne celkom podľa mojich predstáv. Nakoniec sa na albume objavilo viac skladieb, než som čakal, ktoré sa venujú aj čomusi serióznejšiemu, ale aj tak boj s ich opitými nadržanými sestrami zanechal stopy.

Štart prijateľný, Biely mi ale vadí už v ináč príjemnom Intre a tejto antipatie sa mi nedarí zbaviť sa do konca albumu. Z dvojky Let´s go až príliš kričí, ako prosí, aby z nej bol klubový hit, napriek tomu jedna z vydarenejších vecí v rámci albumu. Za ňou však nasledujú pre mňa skutočne nepodarené tracky What I´m Living 4? a vrchol nevkusu Coca Cobana. V rytmicky mŕtvej 3jke What I´m Living 4? začne dobre Čisty, ale potom nabehne refrén ako z detskej škôlky a ja len čakám, kedy začnú naokolo tancovať medvede z ruského cirkusu. Dosť znudeného ma ale zabije Coca Cobana, opakujem, vrchol hudobného nevkusu, keby som túto skladbu počul v rádiu a na konci Adela zahlási "tak práve nám dohral nový singel od Loba", tak by som uveril bez problémov. Jediná vec, ktorá by mi prekazila tento "plán" by bol samotný Dano. Ten stále nakladá v každej skladbe, a hoci sa občas zníži ku začiatočníckym rýmom, na ktoré som u neho nebol zvyknutý (uško - bruško, kur*ička - zábavička atď.), stále má flow ako veliteľ roty, stále je v top triede u nás. Ale utiahnuť tento projekt, to by chcelo nadľudský výkon, a na to by nestačil ani Dano z čias, keď som sral z každej jeho slohy, a ktorý sa na dobu neurčitú vytratil, alebo akosi vybledol.

A pritom album obsahuje i zopár vcelku vydarených skladieb (ale ani náznak dlhodobejšej hymny), Bracho so zaujímavým, i keď klišé textom, orientálne ladená Sha Ha Mat, klavírová Get This Money, parketová Zadne Vratka s Denom na featuringu, kde sa mi prekvapivo po pár vypočutiach páči i Bieleho análny refrén, elektro bounce Hold Up!, sladučká gitarovka (engerovka) Final Good Bye s Tinou v refréne, a najmä najsilnejšia skladba albumu L.H.E.J., kde sa prebúdza Dano z čias eNeS, i keď na dnešnú dobu už možno trošku patetický text, pre mňa jednička v rámci albumu. Ten okrem často falošného Bieleho a priemerných Duane Flames a Christyle skrýva i mnoho úplne nevýrazných trackov (Up In The Party, She Wants Me, F**k It, K.I.G. (lyricly) s hosťujúcim Mikym Morom, Party No Bullshit!, J*bo), ktoré nezachráni ani Dano, navyše, nemôžem si pomôcť, album mi z časti pripadá ako hra na Roc La Familia, alebo štýlovo napodobeniny R.Kellyho tracku Fiesta, najmä produkciou. Tá zas v skladbách Keep On Trying a Always Blazin? zakopla o raggae, v prvom prípade sa Duane Flames zrejme nechal inšpirovať úspechom tracku Staraj sa o seba z Danovej sólovky, pri tvorbe Always Blazin? asi Dano spomínal na skladbu Vaša, pohodové veci, ale prehnaná podobnosť s ich skoršími kolegynkami im u mňa na kvalite nepridáva.

Podčiarknuté, priemerný album, nebyť Danovej účasti, mal by som kandidáta na prepadák roka. A áno, máš pravdu ty odborník z komentárov, som zaujatý, pretože od mc-ho, akým je Čisty, čakám viac, než mi dal tento nešI. Covný pokus o International Collabo. Najlepší recenzent je čas, a stavím svoje posledné kilo, že ak si nastavíš do mobilu pripomienku o 2 roky s názvom tohto albumu, budeš mať čo robiť, aby si si spomenul, čo to od Teba tá malá krabica chce. Idem sa zadebniť, počúvať Wu-Tang z 93´ alebo staré dobré veci od eNeS, potom sa uložím na zimný spánok a budem dúfať, že ma nová Lúza zobudí z tohto nie veľmi vydareného sna.

PS: zároveň sa mi bude snívať o tom, že raz sa tá diaľnica do Košíc skutočne dokončí a že budem žiť v spoločnosti, kde sa človek nemusí báť vyjadriť svoj úprimný názor a ľudia pochopia význam slova recenzia, žiaľ, uplynulé dni nasvedčujú, že ten sen bude dlhší, než som čakal ...