Gramo Rokkaz
2010: Manifest
© 2010 Gramo Rokkaz
čas: 56:30

Od sampleru Gramo Rokkaz 2010: Manifest som očakával veľa. Názov CD naznačoval koncept, ktorý ak by sa podarilo uskutočniť, rozmetá konkurenciu na prach. Prvé vypočutie síce vo mne vzbudzovalo nadšenie, no čím som viac počúval, tým som sa vždy viac tešil na koniec dosky. Nie preto, že by tam bola nejaká super skladba, práve naopak Úplne inde je podľa mňa čistá vata, ale preto, že CD ako celok nevie udržať moju pozornosť a miestami mám trochu pocit nezáživnosti.

Čo určite uberá Manifestu je, že je z veľa skladieb cítiť, že ide skôr o reprezent skladby, ako skladby, ktoré rozprávajú o téme. A to aj napriek tomu, že skladba má tému, často dobrú, slohy sa o ňu obtierajú, no finálny efekt je reprezent skladba. Hneď pri otváracej Manifest to úplne chápem, táto skladba mala za účel predstaviť všetkých hráčov GR v jednej skladbe, čo sa aj podarilo a myslím si, že na úrovni. Avšak „reprezent komplex“ sa prejavil hneď v Cítim zodpovednosť, Na 100 percent, Teraz mám to, čo ty iba chceš a už spomínaná Úplne inde. Môžno sa to v tomto momente nebude zdať až tak tragické, no keď si k tomu pripočítame, že Nemôžem ich mať všetky sa na CD vôbec nehodí svojou náladou, odľahčenosťou, aj inštrument nejako moc odbočuje od ostatných. To nekonečné pa pa pa je okato vatové a mám z toho pocit, jak keby boli chalani v štúdiu nadrbaní, len tak si zanôtili a niekto to omylom pichol na CD. Toto už sa bavíme o piatich skladbách, ktoré ťahajú kvalitu CD dole. Bohužiaľ k tomu musíme pripočítať, ešte aj to, že Bludisko a Mňa nedostanete mi príde, že majú tematicky ten istý základ, len inak poňatý. Šesť skladieb zo šestnástich, je už dosť.

Pôvodne som sa tešil aj na hostí. No po vypočutí mi aj hostia prídu ako barličky albumu. Supova sloha je nekonečná, akoby to boli pozliepané časti rozpísaných textov a celé to pôsobí tak nejak frístajlovo prvoplánovo. Opak na spievano-rapovom niečom medzi refrénom a slohou mi príde zbytočný a Zlá Strava s Materou spravili síce kvalitnú skladbu, no tak nejak nezáživnú, že na ňu človek rýchlo zabudne.
Smola je, že sa zvykne ukazovať prstom na ten najslabší článok v tíme. Rád by som sa tomu vyhol, ale nejde to. Jednou z chýb, ktorá sa podľa mňa na tomto CD spravila je, že Rebel nemá vlastnú sólo skladbu, v ktorej by jasne predviedol, čo v ňom je a nestál by pritom vedľa svojich kolegov. Lebo je jasné, že sa takto bude automaticky porovnávať s ostatnými. Je totiž cítiť, že je to práve on kto v skladbách vždy ťahá za kratší koniec, naťahuje slová, aby udržal rytmus alebo keď má pekný plynulý flow, tak ho z ničoho nič sekne, jak keby ste dostali kladivom po hlave.

2010: Manifest nie sú len chyby. Tóno Suchota ide hore raketovou rýchlosťou. Suverénne najlepšiu slohu má v Reagujem! a ďalším dôkazom je aj to ako obstál po boku Danosťa v Mňa nedostanete. Chcel by som od neho počuť nejaké sólo EP. Veľmi dobre svoje základy kvalitného MC posilnil Decko, ktorého Živý terč je asi najlepšia skladba, čo som od neho počul za poslednú dobu. Aj keď to intro Nebol si, teraz si, budeš ním je divné.

Čo mi na GR sampleri vyrazilo dych sú DMS. Neviem prečo som ich doteraz poctivo obchádzal, ale po Manifeste sa neviem dočkať ich albumu. Toto trio má medzi sebou takú chémiu, že to tak medzi sebou neladilo ani Názvu Stavby (týmto však nechcem povedať, že DMS by sa kvalitatívne k NS nejako výrazne približovali). Dame a Separ majú síce podobné hlasy, no je to len na prospech veci. Ladia spolu textovo aj myšlienkovo a keď si k tomu pribalíte Smartovu hudbu, tak z toho nemôže vzniknúť nič iné len pecka. Dokonca z dielne DMS vzišla asi aj najtrefnejšia poznámka celého Manifestu: „...všetci kráčajú vpred, trendy jak Kanye West. Nechápem kam idete ostávam tu a robím rap...“. Mimochodom Dame sa producentsky viac mohol tlačiť dopredu pretože spolu so Smartom sa im podla mňa blýska na veľmi dobré časy.

Aby som to nejako celé zhrnul. V GR tíme je veľký potenciál a budúcnosť. Či už je to v tom, že nad výberom tém sa poctivo rozmýšľa, rýmy nie sú prvoplánové a technika rapu rastie každou skladbou. 2010: Manifest u mňa síce nesplnil úplne to, čo som od GR očakával, no aj tak si myslím, že ide o veľmi kvalitné CD, ktorých je na slovenskej scéne pomenej. Ozaj a nesmiem zabudnúť na skvelú prácu DJov Mika a Metysa.