Ja osobne som rád ak sa objaví niečo nové, svieže. Akási fúzia rapu a hocičoho (samozrejme s výnimkou Ludacris + Sum41 a shity tomu podobné). A osobne som ešte radšej ak sa objaví kvalitná a dobre urobená fúzia rapu a elektroniky (Roni Size + Method Man...). No a s niečím takým konečne prišli na oficiálnom, ibaže limitovanom nosiči aj pražský Dixxx. James Cole & Hugo Toxxx (aka SuperCrooo) spolu s Ristom a Lucasom Skunkwalkerom. Dixxx a ich špinavá, dlho očakávaná doska. Je tu Santa Klaus styl.

Len toť nedávno sa tento nepochybne kontroverzný a zaujímavý album objavil v supermarketoch, stánkoch a na pumpách, takže ešte sa neodvážim hovoriť o tom, či bude ľuďmi prijímaný a či naopak, nie. Povedal by som však skôr, že ne (v hip-hope). Mentalita je taká aká je a zabednený človek bude zabednený vždy. To je fuk. Dixxx vyšli u seba na RapSport rekord a tracklist sa zastavuje na čísle 13. Plus hidden track a hidden skit. O produkciu všetkých trekov sa postarali komplet Dixxx, na majku sa objavujú len Supers (tí dvaja sa fakt našli) a ako špeciálny hosť v "Yeeeah!" sa ukáže Dirty King, špinavý král československého turntablismu. To len ako ukážka toho, že nikdy nevieš čo môžeš čakať. Podobne ako na Toxic Funku sa MC Janek predvádzal v celom treku sólo, Trafik si teraz celý trek skrečuje. Samozrejme kvalita, aj s krutou basovou linkou. No aby sme sa dostali k textovému jadru tohto 12 cm zázraku. Je ťažko tvrdiť, že tie tieto treky majú ucelenú lyriku, resp. lyriku, kde vieš, že áá teraz je to ulica, teraz láska a podobne. Na druhej strane sa ale dá povedať, že celá doska je o nich. Aj keď to neni tak úplne pravda. Baví ma počúvať názory na vojny, politiku, peniaze, či lásku. A to všetko zabalené do (možno) vymysleného príbehu, ktorý je už klasicky krytý vo vtipe a inteligencii. Baví ma počúvať narážky na drbnuté celebrity a ich životy. Treba však povedať, že narážok tu nájdeš značne pomenej a aj tie čo nájdeš, sú oveľa menej vulgárne jak na doske SuperCrooo. Povráva sa, že všetko sa odkladá až na ďalšiu dosku SuperCrooo, ktorá má uzrieť svetlo sveta ešte tento rok. Veď uvidíme. Ako som spomínal vyššie, doska Dixxx je fúziou rapu a elektroniky, konkrétne rôznych obdôb electrofunku, či electroclashu. Teda aspoň tak to bolo avizované a prezentované. Pravda je však niekde inde. Ono zas také elektro to neni. Takt ja som čakal, že doska bude aká má byť od začiatku po konec. No už internetová verzia treku "Linoleum"("Pod Postelí", alebo ako sa to volalo tam) naznačila, že hudobne bude doska dosť blízka Toxic Funku. Samozrejme veci ako "Nakopni DIXXX", "Benchpress", či napríklad koniec "Hugo Bosss" sú tým, čo som chcel počuť. Na druhej strane veľa vecí ne, teda produkčne. Textovo snáď nie je vec, ktorá by mi smrdela. Ostatne, myslím že u Supers som vždy bral všetky texty. Takže inak tomu neni ani teraz. Lyrika plná nadhľadu a irónie. Flow plný nadhľadu a irónie. Čo viac chcieť? "Jádro Zubra" je dokonalá ukážka. Dostaňme sa trochu k tomu, čím sa Hack & Phat preslávili. Správne, diss. V treku "Kéry 2" z predchodzej dosky sa decentne obuli do Špatného Wliwu, čo Cába nenechal tak a na svojej dlhohrajke im odpovedal. Jamesovi Coleovi viac netrebalo a s Cábovým rapom si vytrel riť obyčajnou a nenápadnou, za to však velavraviacou hláškou: Jedem dál, chtěj nás sekmout, jeď, jeď, jeď, bacha bába, bacha zeď, bacha Cába, baca štěrk, smyk - ou shit.....haters se pominou" ("Nakopni DIXXX"). Podobne je na tom Hugo Toxxx s trekom "Commando X". Tento diss trek nie je taký jasný, no myslím, že Indyho v ňom dlho hľadať nebudete.

Nech to je ako chce, doska je to kvalitná (jediné, čo ma mrte sere je živá basa na začiatku "Chtít Mít Víc", pod rapom mi už je jedno). O tom sa ani nemusíme baviť. Môžeme sa baviť snáď len o tom, či je lepšia na živo, alebo doma. Ja myslím, že táto doska sa dá lepšie počúvať, pochopiť a hlavne precítiť na živo. Zažil som to už dva krát. Nenechaj si to ujsť. "Výron semene děfko ham-ham"