Dezrechts
Kostky sou vrženy
© 2009 Czarass Beatz
čas: 62:54

Dezrechts odpadli takisto. Ich prvý album vydali ešte v roku 2003 a aj keď medzi prvým a druhým albumom ešte bolo jedno vinylové EP a po rokoch aj comebackový e-release, ich skutočný comeback ja osobne rátam až vydaním druhej dosky (s klišé názvom) Kostky Sou Vrženy.

Rovnako som však v tom istom zhrnutí povedal, že do tej dosky sa dostávam iba pomaly. Aby sme si rozumeli, tvorba skupiny Dezrechts bola pre mňa poväčšinou náročná na počúvanie, často som sa v tom strácal, ale aj tak ma to bavilo. Chalani však vedeli o čom je reč a to mi stačilo. Iné to nie je ani dnes. Ich skladby nie sú lahko strávitelné, ale jednoznačne sú kvalitné. Len neoslovia každého. Ešte by som sa rád vrátil k tomu comebacku a k týmto veciam. U mňa osobne to býva tak, že ak sa ohlasuje album, či dokonca comeback, slubujú sa všetky tie osobné témy, albumy roka, naťahuje sa čakanie a stupňuje sa ošial, prestáva ma to baviť ešte pred samotným prvým pustením play a nakoniec zväčša príde sklamanie. Dezrechts sa s tým nesrali, aj keď mali na čo naviazať, postavili nás v podstate pred hotovú vec a bolo. Trochu mimo tému, ale Decko viac-menej urobil s Utečencom to isté a vyšlo mu to. Späť k Dezrechts. Samozrejme, vidieť ich po takej dobe nebolo len tak, zmena imidžu z teplákovo-bagandžovo-lesnícko-prešívakovej crew na kliku v dresoch, s vyholenými hlavami a so slnečnými okuliarmi u mňa vyvolali pochybnosti, ale stačí si pustiť hociktorú skladbu z druhej dosky a viete, že sú to stále oni. Čo tam po pózach a vyfintených fotkách vnútri bookletu, dôležitá je hudba. Inak, keď som sa k tomuto dostal, booklet robil akýci Car2n, spolu s Kafesom, ktorého veci som mal vždy rád. To len tak naokraj. Many, Jelínek a Only O sa za tie roky hudobne moc nezmenili. V časoch kedy všetci a často aj ja sám vyžadujú progres, je to pre mňa v ich prípade len plus. Aspoň si zanechali tvár a svoj špecifický štýl. Je tam však aj dáke to ale. Nebudem riešiť, prečo si Jelínek mení meno na Pablo Diablo (och...), podstatné je pre mňa, že flow nie je taký, aký by po tých rokoch jednoducho mal byť. Áno, Dezrechts nikdy neboli technické skvosty českej scény, aj keď práve Jelínek bol mnohými považovaný za najlepšieho tamojšieho MCho (mnou nie), no po tolkých rokoch na scéne by človek čakal dotiahnutú aspoň rytmiku. Preto musím starým psom k albumu napísať, že je stále čo vylepšovať po tejto stránke. Paradoxne, každý z MCs má na albume svoj vlastný sólo track a tam sú skvelí. Textovo však nie je čo vytknúť. Dezrechts sa dostali k viacerým témam, či už je to marihuana, scéna alebo aj pedofília. Čo sa beatov týka, ide opäť o klasický Dezrechts zvuk. Bodaj by aj ne, keď celú dosku produkoval Many (s výnimkou Fatteovho bonusu). Tomu sa podarili ozaj chytlavé veci, ktoré ti rozkývu unavenú hlavu, napr. jeho sólovka „Many.fest“ alebo atmosferické veci ako „Zoon Pharmakoon“, či „Příběh F.P.“.

V dnešnej dobe je dokonca aj zázrak, že album neobsahuje žiadne hosťovačky, skity, ani intro/outro a dokonca ani žiadnu vatu. To už áno. Tým pádom doska od počiatku po koniec odsýpa ako má, nič neruší, nič dáko výrazne nevytŕča. Navyše, môže osloviť poslucháča, ktorý od rapu vyžaduje prirodzenosť, úprimnosť a srdce v hudbe. Nie je však hitová, ani sama o sebe extra zaujímavá a to, že je kvalitná v rámci určitého kruhu je pekné, ale v širšom kontexte aktuálnej tvorby na scéne u mňa stojí bokom. Ak by som mal z nej takto záverom vypichnúť dáky ten track, baví ma spomínaný, už zverejnený trečík „Příběh F.P.“ alebo „Fáze 08“, kde ma však trochu mrzí hudba, samplovaná už v minulosti Vecom.

Tracklist:
01. Kostky sou vrženy
02. Fáze 08
03. Bez ohledu
04. Díl scény
05. Iluze všedností
06. O to de...
07. Zoon pharmakoon
08. Hranice myšlenek
09. Mám ji jak prak!
10. Příběh F.P.
11. ...je spousta takovejch!
12. Krutej obchod
13. Many, fest
14. T.B.R.E
15. Pytel 007
16. B.O.R. ft. Dj Fatte (bonus)