Čistychov
Rap/Evolúcia (P.D.P.)
© 2011 BottleShop Records
čas: 52:29

Myslel som si, že keď budem robiť recenziu na tento album, budem musieť byť kritický. Nemal som ani očakávania, ale bol som jednoducho zvedavý. Tradične, či to bude ešte čistychov, či ho nepohĺtila nejaká trendová vlna, či sa (rap)evolučne prikloní k Né produktu, alebo ku Poslednému dobermanovi. Nebudeme si predsa klamať, druhý album bol prijatý viacerými fanúšikmi dosť vlažne. Samozrejme, mal svoje silné momenty, ale s odstupom času musím poznamenať, že nezanechal taký dojem, ako jeho sólo debut. Možno taký malý syndróm Nas-a a jeho Illmaticu na našej scéne a aj preto som bol zvedavý, či jednoducho dokáže prísť Čistý s niečim novým, čo by dokázalo vytvoriť čosi viac ako iba ďalší kvalitný album (hoc stále lepší ako 90% scény).

Toto CD je na zamyslenie, či sa spoločnosť a mládež v našom štáte uberá správnym smerom.

Patrím k ľuďom, ktorí skipujú intrá, preto zostávam prekvapený hneď od prvej veci, kde Dano hryzie priamo do živého, bez zbytočných rečí, procedúr, servítky a s ostrosťou jemu vlastnou. Čo sa s vami stalo? Je to ešte len začiatok, no takto nejako si predstavujem Né produkt roku 2011.

Ako huby po daždi, vychádzajú von.
Nedali vám váš štát, vládnu vám v ňom.
Nasleduje Wichovka Otvorte si oči! Taký tradičný trek, ktorý mi pripomína dobu, keď hádam každý úspešný domáci album mal aspoň jeden singel v produkcii od Wicha. Po chvíli omrzí refrén, navyše niektorým ľuďom aj tak nestačí ani milionkrát zopakovať, aby si konečne otvorili oči. Pár rýmov uhádnete hravo aj dopredu, no stále je to čistychov a ten jeho chorý flow, z ktorého nejeden odpadol.

Niečo tu je divné, každý rozpráva o čipoch pod kožou, mimozemšťanoch, o kamerách a o kontrolách. O zvrátenej spoločnosti, o tých, čo hýbu povrazmi nad bábkami, o sprisahaniach, o cirkevnom biznise a o prísne stráženom tajomstve úspechu. Veľa emcees sa dnes snaží o akýsi návrat ku conscious rapu, plnia svoje texty rôznymi narážkami na historické súvislosti, ale hľadajú oporu v konšpiračných teóriách. Miestami to hádam pripomína aj absurdné hľadanie triedneho nepriateľa, takú podivnú paranoju, až má poslucháč odrazu chuť "zaľahnúť na matrace", alebo prinajmenšom sa zahrabať pod posteľ v spálni. Tu však máme Čistychova - ktorý sa dokázal pohrať s tou témou, okoreniť ju svojim pohľadom na vec a v konečnom dôsledku aj ten jeho prejav je dôveryhodnejší, ako u bežného Jehovistu vo dverách.

Prichádza prvá titulná skladba, so zaujímavým beatom od Emeresa (znie to ako RHCP), a síce Rap/Evolúcia. Paradoxne, práve ten beat mi osobne brzdí dojem z veci. Netradičnú druhú titulnú skladbu ošéfoval Gebod. Jeho hudby veľmi cením a sú skvelým oživením aj tohto albumu, vôbec by nezaškodilo, keby dostal na disku viac priestoru. Pravda do Papule je fakt verná svojmu názvu. Je to tvrdá vec, ktorá rozoberá skutočné, najzávažnejšie problémy Slovákov a aj keď sa niekomu nebude ľahko počúvať, jej odkaz má nevyčísliteľnú hodnotu.

Koľká bije? Tento album je jednoznačne určený ľuďom, ktorí idú cielene za rapom Čistychova a majú napočúvanú jeho predchádzajúcu tvorbu. Keď som urobil pokus na kamarátke, ktorá nesleduje slovenskú hip-hopovú scénu, čudovala sa, že tam Dano toľko nadáva. Áno, treba povedať niektoré veci "do papule". Áno, je to autentické, keď sa tak niekto vyjadruje aj v súkromí. Ale fakticky, prečo...? miestami mi to príde príliš, ale taký je už jeho prejav, buď ho hejtuj, alebo ho môžeš milovať.

Každý by chcel počuť nový Názov Stavby. Ako už v jednom z posledných rozhovorov Čistychov spomínal, možné by to bolo, ale či by boli chalani s tým spokojní, nedokázal garantovať. Jednoducho povedané, aj tu vidíme príklad evolúcie. Čo však stále ponúka konštantu kvality, je dvojica 2Dé a teda Čistychov a DNA (Dano&Dena). Hajtkoviča by mohol nahradiť Gebod (s poctivými, hranými beatmi), ako tomu bolo v tracku Život čo žijeme, ktorý sa objavil okrem Rap/evolúcie aj na Romanovom Revolucionárovi. Keby táto trojica spravila album, na ktorom by sa objavili ako hostia aj ostatní členovia NS, o klasiku by bolo postarané.

To sa už ale dostávame k druhej časti albumu. Svieži vietor k nám veje z Kuby a to nielen hudobne, keď sa na spoluprácach hlási La Conexión, ale aj tématicky. Sloboda: politická, hudobná, náboženská, duševná. Práve Kubánci sú na tému boja za slobodu jedni z najpovolanejších, kto nesúhlasí, nech si naštuduje ich národnú históriu.

Po reprezente La Calle prichádza Slepá láska. Hneď na prvý pohľad zaujme Mad Skillov beat a na druhý, tretí ale aj štvrtý to už je predovšetkým text. Neviem si teraz narýchlo spomenúť, kedy som mal naposledy možnosť počuť toľko myšlienok, zápletok a zvratov vyjadrených v jednom jedinom príbehu s minimálnym počtom postáv. Priznám sa, najprv som aj párkrát stratil niť, ale toto je skôr vec určená k posluchu v sluchátkach cestou nočným mestom.

Veľa ľudí potrebuje mať Nádej. Rap/evolúcia ju má a je rovno najlepšou skladbou na albume. Mad Skill svojimi beatmi výborne dopĺňa prejav Čistychova a kráľovsky ho osedlal aj Slipo v tejto veci. Okrem neho však skutočne "o život" nakladá aj Čistychov, táto motivačná skladba má jednoducho silu ako Little Boy nad Hirošimou.

Sin Limite a Se Te Ve La Vida poznáte aj z klipov a postarali sa o kvalitnú párty časť albumu. Perla na záver, prvýkrát v diskografii ma skutočne baví aj taká podoba Čistychova.

Nie, ozajstná perla na záver až teraz. Chce TO stále (a chcú to aj Mad Skill a Mišo Biely) je uletená, nespútaná skladba a predstavuje posledný evolučný článok vývoja Dobermana. Povinná výbava do každého domu, na každú párty, do každého auta. Pohov, pre prísne uniformovaných chlapcov, je čas nadýchnuť sa sviežeho vzduchu. Zvláštne, že to práve ja hovorím, ale táto vec ma jednoducho baví!

Vyúčťovanie (Pravda Do Papule): Rap/evolúcia zostáva v prvom rade verná svojmu názvu - ukazuje nám, kam sa Čistychov za tie roky posunul. Je to pestrý album, ktorý je dôstojným nástupcom ako pre Né Produkt, tak aj pre Posledného Dobermana. Ale aj keď sa nekoná Revolúcia, dostali sa na pretras dôležité témy, ktoré doteraz boli buď tabuizované, alebo neboli podané tak kvalitne. Je to album, ktorý má čo ponúknuť rôznym generáciám, ktorý prináša množstvo zrelých myšlienok, ale na druhej strane aj hravé hudobné experimenty. Hodnotiť preto album na číselnej osi je dosť nevďačné, nakoľko musím zohľadniť aj pár prešľapov, ktoré album bohužiaľ obsahuje. Predovšetkým producenstká nevyrovnanosť - na jednej strane žiarí G-bod, Mad Skill či Kiki Pro, na druhej strane dojem kazí Stym a Emeres (šetril na Danovi?). Vôbec by mi nevadilo, keby namiesto toho tam bolo viac Danových vlastných beatov, prípadne viac G-boda. Textovo je len málo slabších miest (Otvorte si oči, Koľká bije?), nebyť toho, tak rap/evolúcii len ťažko niečo vytýkať.